Hríb smrekový
- Hríb smrekový alternatívne môže byť zastaraný názov hríba sosnového, pozri hríb sosnový.
Hríb smrekový | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
[1] | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Boletus edulis Schaeffer | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hríb smrekový[2][3] (staršie: hríb podborovník[3], ľudovo: smrekáč[4]; lat. Boletus edulis v užšom zmysle, staršie: Boletus bulbosus) je jedlá huba z rodu hríb (Boletus) z čeľade hríbovité. Staršie sa niekedy zaraďoval ako súčasť druhu hríb obyčajný (Boletus edulis v širšom zmysle), a to niekedy pod slovenským názvom hríb obyčajný smrekový[5].
Rozsah druhu
[upraviť | upraviť zdroj]Do druhu hríb smrekový (Boletus edulis v užšom zmysle) sa dnes zaraďujú aj nasledujúce taxóny, ktoré sa do začiatku 21. storočia niekedy uvádzali ako samostatné druhy:
- hríb brezový[6] (Boletus betulicola [1974]),
- hríb smrekový biely[pozn 1][8] (Boletus persoonii [1988]/ Boletus albus [1818] [pozn 2]),
- Boletus quercicola [1978],
- hríb šaštínsky/ hríb slovenský (Boletus slovenicus [1951] / Boletus sastinensis [1951]/ Boletus arenarius [1994])[9][10][11][12],
- hríb kyjakovitý[13] (Boletus clavipes [1974])
- hríb citrónový[14] (Boletus citrinus [1863]/ Boletus venturii [1986]; občas[15][16] považovaný za synonymum druhu Boletus clavipes[13][17]);
a u niektorých súčasných autorov aj nasledujúce taxóny alternatívne zaraďované ako samostatné druhy:
- Boletus chippewaensis [1971]
- Boletus fulvomaculatus [2001]
- Boletus aurantioruber [2001]
- Boletus pinetorum [2009]
(Vysvetlivka: V hranatej zátvorke je uvedený rok prvého opisu taxónu ako samostatného druhu) [18][19][20][21][16][10][11]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Rastie od polovice júna do konca októrba až do polovice novembra, najmä však na jeseň. Keď je teplé počasie, môže dokonca vyrásť aj koncom novembra alebo v decembri. Rastie v lesoch, najmä ihličnatých a najmä pod smrekmi alebo borovicami, ale aj v listnatých (napr. pod bukmi). Vyskytuje sa od nížin po vysokohorské oblasti, najčastejšie vo výške 300 - 900 m n. m., na neutrálnych a kyslých pôdach.[22][4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Klobúk je široký 50-200 mm, spočiatku je belavý, neskôr hnedastý (prípadne červenkastohnedý), občas sivohnedý, často s úzkym belavým lemom; z iného hľadiska je najprv plstnatý, neskôr úplne lysý. Rúrky sú spočiatku belavé, neskôr zelenkasté alebo zelenkastožlté. Hlúbik má veľkosť 60 - 200 x 20 - 60 mm, spočiatku je bruškatý, neskôr kyjovitý či valcovitý, belavý až hnedastý. Sieťka (útvar v hornej tretine hlúbika) pokrýva len hornú polovicu hlúbika a je spravidla menej výrazná než pri hríbe dubovom.[22]
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Je to jedlá a vynikajúca huba, vhodná na sušenie i na mrazenie.[chýba zdroj]
Je medzi hubármi veľmi obľúbená, pretože obyčajne rastie vo veľkých množstvách a neraz vytvára veľmi veľké plodnice.[4]
Zámena
[upraviť | upraviť zdroj]Zámena je možná s ostatnými hubami z bývalého druhu hríb obyčajný, najviac azda s hríbom dubovým.
Okrem toho je možná zámena s nejedlým a odporne horkým podhríbom žlčovým (Tylopilus felleus), s ktorým často rastie na spoločných lokalitách[4].
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hríb smrekový
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hríb smrekový
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hríb smrekový v reze
-
Hríb smrekový
September 2018
Vysoké Tatry
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Uvedený slovenský názov hríb smrekový biely je súčasný názov tohto taxónu, ak má postavenie poddruhu, teda nie druhu. Teoretický ekvivalentný slovenský druhový názov hríb biely je totiž starší názov iného druhu - masliak biely [7](Suillus placidus/ Boletus placidus).
- ↑ Historický názov Boletus albus má aj veľa iných druhov húb.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2019.01. Prístup 18. jún 2022
- ↑ HAGARA, Ladislav, a kol. Ottova encyklopédia húb. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. 1152 s. ISBN 978-80-7451-408-1. S. 507-508.
- ↑ a b Názvy tržných jedlých húb. In: Slovenské odborné názvoslovie č. 10 1954, S. 295 [1]
- ↑ a b c d BENDÍK, Patrik. Celebrity v ríši húb [online]. quark.sk, 2021-10-15, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁNOVÁ, M. Zo slovenských ľudových názvov húb. In: Kultúra slova č. 7 1970. S. 247-249
- ↑ DERMEK, Aurel. Atlas našich húb. [s.l.] : Obzor, 1979. 439 s. S. 338.
- ↑ [2] S. 296
- ↑ https://www.houbareni.cz/houba/hrib_smrkovy_bily
- ↑ PARDOVIČ, J. MYKOLOGICKÉ POZNÁMKY Z OKOLIA JUSKOVEJ VOLE. In: Zborník výsledkov prác odborných sekcií XXVI. Východoslovenského tábora ochrancov prírody 2002 [3]
- ↑ a b GUILLAUME, Péan. Recherche dans la base de Jacques Trimbach [online]. mycodb.fr, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online.
- ↑ a b Čeleď Boletaceae [online]. damyko.info, [cit. 2022-09-28]. Dostupné online.
- ↑ DRÁZDA, SMOTLACHA. Hřib slovenský čili šaštínský. In: Časopis čs. houbařů Mykologický sborník 28(7–8). 1951. S. 102–104.
- ↑ a b DERMEK, Aurel; PILÁT, Albert. Poznávajme huby. [s.l.] : Veda, 1974. 256 s. S. 152.
- ↑ hríb smrekový citrónový Boletus edulis f. citrinus (Pelt.) Vassilkov (1966) [online]. nahuby.sk, [cit. 2022-09-30]. Dostupné online. (Poznámka: Tu uvedený ako poddruh)
- ↑ Boletus clavipes and boletus citrinus in relation with boletus edulis [online]. eurekamag.com, [cit. 2022-09-27]. Dostupné online.
- ↑ a b GERAULT, A. FLORULE EVOLUTIVE DES BASIDIOMYCOTINA DU FINISTERE HOMOBASIDIOMYCETES BOLETALES. Octobre 2005. Version 2.0 [4]
- ↑ CETTO, Bruno. Der grosse Pilzführer. [s.l.] : BLV-Verlag-Ges., 1979. 729 s. ISBN 978-3-405-12081-8. S. 700.
- ↑ Beugelsdijk DC, van der Linde S, Zuccarello GC, den Bakker HC, Draisma SG, Noordeloos ME. A phylogenetic study of Boletus section Boletus in Europe. Persoonia. 2008 Jun;20:1-7. doi: 10.3767/003158508X283692. Epub 2008 Feb 1. PMID: 20467482; PMCID: PMC2865352.
- ↑ Boletus edulis. In: Species Fungorum [5]
- ↑ CATCHESIDE, P. S., CATCHESIDE D. E. A. Boletus edulis (Boletaceae), a new record for Australia. In: J. Adelaide Bot. Gard. 25 (2012) 5–10. S. 8 [6]
- ↑ PÉREZ-MORENO, Jesús; GUERIN-LAGUETTE, Alexis; ARZÚ, Roberto Flores; Fu-Qiang Yu. Mushrooms, Humans and Nature in a Changing World (Perspectives from Ecological, Agricultural and Social Sciences). [s.l.] : Springer Nature, 2020. 480 s. ISBN 978-3-03037378-8. S. 228 a nasl..
- ↑ a b HAGARA, Ladislav, a kol. Ottova encyklopédia húb. Praha : Ottovo nakladatelství, 2015. 1152 s. ISBN 978-80-7451-408-1. S. 507.