Hruštínka
Vzhľad
Hruštínka | |
potok | |
Zdrojnica | Oravská Magura |
---|---|
Ústie | Biela Orava |
Dĺžka | 20,5 km |
Povodie | 81,2 km² (8 120 ha) |
Povodie | Orava |
Rád toku | IV. |
Hydrologické poradie | 4-21-03-034 |
Číslo recipienta | 4-21-03-10450 |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Hruštínka je potok na hornej Orave, preteká územím okresov Dolný Kubín a Námestovo.[1] Je to významný pravostranný prítok Bielej Oravy s dĺžkou 20,5 km a zaberá povodie 81,2 km². Na strednom a dolnom toku výrazne meandruje. Je tokom IV. rádu.
Prameň
[upraviť | upraviť zdroj]Pramení v Oravskej Magure, na severných svahoch Minčola ( 1 393,9 m n. m.) a Kubínskej hole (1 346,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 260 m n. m.[2]
Smer toku
[upraviť | upraviť zdroj]V pramennej oblasti tečie najprv na sever, následne sa stáča a ďalej už pokračuje prevažne severovýchodným smerom.
Geomorfologické celky
[upraviť | upraviť zdroj]- Oravská Magura, podcelok Kubínska hoľa
- Oravská vrchovina
- Oravská kotlina, podcelok Hruštínske podolie[3]
Prítoky
[upraviť | upraviť zdroj]- pravostranné: Klimovka, Čierny potok, Priekopa, tri prítoky z oblasti Pod Struhárňou, prítok spod sedla Príslop, Bučníkový potok, Skalnatý potok, prítok (647,3 m n. m.) zo západného svahu Šubovky (1 127,5 m n. m.), Lipový potok, Šubovka, Lokciansky potok
- ľavostranné: prítok z južného svahu Bzinskej hole (1 194,5 m n. m.), Feračová, prítok z juhovýchodného svahu Magurky (1 128,2 m n. m.), prítok zo severného svahu Hlbokej (904,7 m n. m.), Predalka a Dielnický potok
Ústie
[upraviť | upraviť zdroj]Hruštínka ústi do Bielej Oravy pri obci Lokca v nadmorskej výške cca 618 m n. m.
Obce
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-02-19]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-10-20]. Dostupné online.