Hudobná terminológia
Hudobná terminológia je názvoslovie, používané pôvodne len v európskej hudbe, ktoré však neskôr preniklo do celého sveta, pretože predovšetkým v oblasti zápisu hudby je aplikovateľné na väčšinu hudobnej produkcie, či už etnickú alebo umelú. Pochádza pôvodne z latinčiny, ktorá bola dlho spojujúcim jazykom Európy. Prvé zápisy hudobných skladieb boli záznamy duchovné a omší sprevádzajúcich hudbu, kde latinčina bola dlho (až do polovice 20. storočia) liturgickou rečou. Vykonávali ju predovšetkým erudovaní mnísi, vytvárajúci kancionály. S rozvojom hudobného jazyka sa v období renesancie stala ďalšou a neskôr čo do počtu výrazov používanejšou rečou hudobnej terminológie taliančina, pretože v tomto pomerne dlhom období bolo Taliansko centrom vývoja európskej hudby.
Hudobná terminológia je komplexná zložka, týkajúca sa
- vlastného zápisu hudobnej skladby
- pojmov z oblasti hudobne teórie
- štýlovej a formálnej charakteristiky, pojmov z oblasti hudobnej histórie, atď.
Zápis hudobnej skladby
[upraviť | upraviť zdroj]Záznam hudobnej skladby musí obsahovať deskripciu nasledujúcich atribútov hudobného jazyka. Patria k nim:
- záznam tónov do notovej osnovy, takže tzv. notácia v užšom slova zmysle,
- záznam rytmu, takže členenie prirodzeného hudobného pohybu do pravidelných úsekov
- záznam tempa, takže rýchlosti hudobného pohybu
- zápis dynamických značiek, takže charakteristika sily, resp. hlasitosti hudby
- charakteristika technického spôsobu hry
- charakteristika hudobného výrazu, takže popis spôsobu hry z hľadiska myšlienkového alebo pocitového
Príklady niektorých základných atribútov hudobného zápisu
[upraviť | upraviť zdroj]Notácia: Kľúče- označenie, slúžiace k určeniu hodnoty tónu v nasledujúcom zázname; Notová osnova- päťlinkový priestor, do ktorého sa zapisujú: noty-celé, polovičné, osminové, šestnástinové, dvaatridsatinové, atď., pomlčky- prestávky v hre, tzv. krížiky a béčka – zvýšenie alebo zníženie hraného tónu, takty - rytmické jednotky skladby a značky, charakterizujúce ďalšie atribúty hry, takže:
Dynamika: Forte - fortissimo - nahlas - veľmi nahlas; Mezzoforte – stredne silno; Piano - pianissimo - potichu - veľmi potichu; Crescendo – zosilovať, Decrescendo, diminuendo – zoslabovať, atď.
Tempo: Pomalé tempá: Grave – ťažké a pomalé; Largo – zoširoka, zdĺhavo; Adagio-zvoľna, pohodlne; Lento – pomaly, rozvláčne, atď. Stredné tempá: Andante – krokom, ale nie zdĺhavo; Moderato – mierne rýchlejšie; Allegretto- trochu rýchlejšie Rýchle tempá: Allegro – rýchlo; 'Presto – veľmi rýchlo, Prestissimo – čo najrýchlejšie Zmeny tempa: Ritardando, ritennuto – spomaľovať; Accelerando, allargando - zrýchľovať
Popis techniky hry: Staccato – krátko, s trhom; Détaché – dlho; Sforzando - náraz, prudký akcent, atď.
Hudobný výraz: Attacamente – útočne; Feroce – ohnivo; Eccitante – vzrušene, atď.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- www.rowy.net/pscripts/lexicon.php Music glossary Archivované 2011-06-23 na Wayback Machine (po anglicky)
- www.classical.dj/musical_terms.html Classical musical terms Archivované 2008-12-12 na Wayback Machine (po anglicky)
- www.sbor.webzdarma.cz/slovnik%20hudby Slovník základných hudobných pojmov (po česky)
Literatúra (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- PhDr. Jozef Laborecký: Hudobný terminologický slovník, Slovenské pedagogické nakladateľstvo (SPN), ISBN 80-08-01037-1,
- Prof. Dr. Emil Votoček: Hudební slovník cizích výrazů a rčení - vydala Hudební Matice umělecké besedy v Prahe v roku 1946, vytlačila tlačiareň Práce v Praze,
- Ludmila Vrkočová: Slovníček základních hudebních pojmů, vydané vlastným nákladom v roku 1994, ISBN 80-90-1611-1-1,
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hudební terminologie na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené) a Glossary of musical terminology na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).