Hukvaldské panstvo
Hukvaldské panstvo (plným názvom Olomoucké kniežacie arcibiskupské panstvo Hukvaldy, léno Koruny českej, nem. Olmützer Fürst-Erzbischöfliche Herrschaft Hochwald, Lehen der Böhmischer Krone) bolo panstvo na severovýchode Moravského markgrófstva a od polovice 13. storočia patrilo ako léno Koruny českej olomouckému biskupovi (resp. po roku 1777 arcibiskupovi). V priebehu 16. storočia prebiehal proces začleňovania okolitých biskupských lén do hukvaldského panstva, takže na konci onoho storočia panstvo okrem hradu Hukvaldy zahŕňalo tiež 2 mestá (Ostrava a Příbor), 3 mestečká (Brušperk, Frenštát a Místek) a 29 dedín. Od tej doby sa rozloha panstva nijako zásadne nezmenila. V polovici 19. storočia sa panstvo v dôsledku zániku vrchnostenskej správy premenilo na hukvaldský veľkostatok.
Vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]Panstvo Hückeswagenovcov
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým známym majiteľom hukvaldského panstva bol Arnold z Hückeswagen, ktorý pochádzal z ríšskeho mesta Hückeswagen a hukvaldské léno získal od českého kráľa Přemysla Otakara I. za diplomatické služby preukázané v Anglicku.[1] V rokoch 1234 – 1237 už potom vystupoval ako svedok na niekoľkých listinách českej proveniencie.[2] Na svojom novo získanom panstve Arnold založil hrad Starý Jičín, ktorý mal nielen upevniť Arnoldovo postavenie v tejto oblasti, ale prípadne aj uchrániť české kráľovstvo pred poľským alebo uhorským vpádom.[3]
Pustošivému vpádu Mongolov roku 1241 sa však zrejme už Arnoldovmu synovi Frankovi z Hückeswagen zabrániť nepodarilo, čo mu spôsobilo značné hospodárske ťažkosti. Snažil sa ich spočiatku riešiť neveľmi úspešne kolonizáciou svojho panstva, nakoniec však celé panstvo vymedzené vodnými tokmi Sedlničkou, Odrou, Ostravicou a približne severným hrebeňom horského pásu Moravskosliezskych Beskýd predal niekedy medzi rokmi 1252 – 1258 olomouckému biskupovi Brunovi zo Schauenburgu. Juhozápadnú časť získaného územia (dnešné Příborsko, Hukvaldsko a Frenštátsko) udelil v léno späť Frankovi z Hückenwagen, východnú časť (dnešné Brušpersko a Místecko) však pripojil k biskupským statkom.[4]
Hukvaldské panstvo ako léno či záloh
[upraviť | upraviť zdroj]Bruno zo Schauenburgu (1245 – 1281) začal vo východnej časti, ktorá bola prevažne zalesnená a nachádzali sa tu zrejme len obce Staříč a Paskov, mohutnú kolonizačnú činnosť, pričom okolie novozaložených osád často udeľoval ďalej ako léno (1267 Fryčovice, 1272 Bělá, 1277 Sviadnov). V západnej oblasti Franko (už ako biskupov vazal) medzitým presunul svoje sídlo najskôr do Příbora a neskôr začal budovať hrad Hukvaldy (Huckeswalde).[5]
Niekedy v 70. rokoch 13. storočia prebrali po Frankovi léno Jindřich a Blud, ktorí sa roku 1285 písali "z Hukvald", čo svedčí o tom, že hrad už v tej dobe slúžil ako centrum hückewagenského léna. Vedľa toho vlastnili hrad Šostýn a podnecovali zakladanie nových dedín (1294 Kozlovice (okres Frýdek-Místek), s pomocou cisterciánov v roku 1302 Dětřichovice a Mniší). Tiež vo východnej časti panstva pokračoval nový olomoucký biskup Ditrich z Hradca (1281 – 1302) v kolonizačnej činnosti svojho predchodcu, pričom veľkú časť tejto oblasti udelil do léna bratom Stangovcom, čím v roku 1288 vznikol základ místeckého manství. Roku 1299 sa spomína ves Metylovice v súvislosti s osídľovaním oblasti dnešného Frýdlantská, ktoré v 2. polovici 14. storočia tiež získali v léno Stangové, čím vzniklo místecko-frýdlantské manstvo.[6]
Niekedy pred rokom 1316 získali hückenwagenské léno olomouckí kanonici Ditrich a Jindřich z Füllsteina, ale roku 1327 toto územie držal Jindřich z Kytlíc. V celom českom kráľovstve vtedy panovali značne nestabilné pomery a tiež medzi držiteľmi hradov na hukvaldskom panstve sa rozmáhalo lúpežné rytierstvo. Situácia sa upokojila po tom, čo sa moravským markgrófom stal Karol (neskôr IV.), Ktorý povzbudzoval olomouckých biskupov Jana Volka (1334 – 1351) a Jana Očka z Vlašimi (1351 – 1364) v ich snahe dostať svoje dŕžavy pod kontrolu. Janovi Očkovi z Vlašimi sa dostalo podpory aj od pápeža Inocenta IV., Ktorý v roku 1354 udeľoval hukvaldské panstvo do léna a nariadil ich pripojiť k mensálnym statkom zapísaním do zemských dosiek. Mimo priame vlastníctvo tak zostali iba léna vo východnej časti pôvodnej dŕžavy Hückewagenovcov.[7]
Roku 1400 celé panstvo i s lénami biskup Jan Mráz (1398 – 1403) zastavil uhorskému kráľovi Žigmundovi Luxemburskému, ktorý ho udeľoval ďalej do léna (napr. 1438 táboritovi Jánovi Čapkovi zo Sán).[8] Roku 1466 síce český kráľ Jiří z Poděbrad hukvaldské panstvo pre olomouckého biskupa Tasa z Boskovíc (1457- – 1482) vykúpil, už roku 1478 ten istý biskup panstvo opäť zastavil, tentoraz Černohorským z Boskovíc. Až v roku 1512 získal biskup Stanislav I. Thurzo (1497 – 1540) hukvaldské panstvo späť. Olomouckí biskupi potom mali hukvaldské panstvo v priamej držbe nepretržite s výnimkou krátkeho medziobdobia v rokoch 1593 – 1596 a 1617.[9]
| Sídlo | status | počet obyvateľov |
|---|---|---|
| Brušperk | ochranné mesto | 2781 |
| Frenštát | ochranné mesto | 4483 |
| Příbor | ochranné mesto | 4760 |
| Moravská Ostrava | ochranné mesto | 1712 |
| Místek | mesto | 2601 |
| Frýdlant | mestečko | 1905 |
| Hukvaldy | obec | 526 |
| Antonínov | obec | 452 |
| Bezkyd | obec | 433 |
| Bordovice | obec | 366 |
| Chlebovice | obec | 488 |
| Čeladná | obec | 1657 |
| Drnholec | obec | 219 |
| Fryčovice | obec | 1197 |
| Hájov | obec | 354 |
| Hodoňovice | obec | 318 |
| Klokočov | obec | 558 |
| Skotnice | obec | 421 |
| Kozlovice | obec | 1326 |
| Veľké Kunčice | obec | 1311 |
| Malé Kunčice | obec | 342 |
| Koloredov | obec | 835 |
| Lhotka | obec | 433 |
| Lichnov | obec | 924 |
| Lysůvky | obec | 139 |
| Metylovice | obec | 1156 |
| Měrkovice | obec | 295 |
| Myslík | obec | 488 |
| Mnísi | obec | 409 |
| Kopřivnice | obec | 972 |
| Ostravice | obec | 1317 |
| Palkovice | obec | 1662 |
| Prchalov | obec | 253 |
| Pstruží | obec | 521 |
| Ptáčník | obec | 128 |
| Rychaltice | obec | 611 |
| Sýkorec | obec | 110 |
| Sklenov | obec | 568 |
| Staříč (Starý) | obec | 1229 |
| Nový Staríč | obec | 208 |
| Závišice | obec | 335 |
| Sviadnov | obec | 440 |
| Tichá | obec | 1321 |
| Trojanovice | obec | 1914 |
| Vlčovice | obec | 283 |
| Vítkovice | obec | 199 |
| Větřkovice | obec | 402 |
| Zelinkovice | obec | 229 |
Začleňovanie biskupských lén do panstva
[upraviť | upraviť zdroj]V polovici 16. storočia sa hukvaldské panstvo skladalo z hradu Hukvaldy, mesta Ostrava, mestečiek Příbor, Brušperk, Frenštát pod Radhoštěm a celkom 17 dedín (časť Staříča, Fryčovice, Palkovice, Tichá, časť Klokočova, Mniší, časť Skotnice, Lichnov, Kopřivnice, Chlebovice, Metylovice, Sklenov, Lhotka, Vlčovice, Kozlovice, Větřkovice, Drnholec). Panstvo navyše bolo obklopené mnohými ďalšími menšími lénnymi dŕžavami olomouckého biskupa a niektoré také dŕžavy sa nachádzali aj vnútri hukvaldského panstva. Olomouckí biskupi sa od polovice 16. storočia snažili získať tieto statky do priamej držby a začleniť ich do väčších celkov. Vo svojej snahe boli vcelku úspešní, a tak sa súčasťou hukvaldského panstva postupne stal Přívoz (1555), Závišice (1561), Rychaltice (1570), Véska (1577) i celé místecko-frýdlantské manstvo (1584).[11]
Olomoucký biskup pritom využíval zadĺženosti jednotlivých manov, prevod okolitých manstiev do priamej držby biskupa a ich pričlenenie k hukvaldskému panstvu ale predstavovalo obrovskú záťaž pre biskupskú pokladnicu, takže biskup Stanislav Pavlovský musel na konci 80. rokov prechodne zdvojnásobiť poddanské dávky a zastaviť privtelovanie ďalších manstiev.[12]
Výnosy z tohto najväčšieho domínia olomouckého biskupa plynuli v roku 1635 najmä z prevádzkovania hukvaldského pivovaru, rybníkárstva, predaja dreva a z vrchnostenskej pálenice.[13]
Stav v roku 1835 a premena na veľkostatok
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1835 malo hukvaldské panstvo rozlohu okolo 20 tisíc hektárov,[14] na ktorých žilo vyše 32 tisíc obyvateľov (z toho drvivá väčšina rímskych katolíkov a len 19 kresťanov nekatolíckeho vyznania a 43 židov). Obyvateľstvo sa delilo na dve etniká: Valasi obývali najmä južnú časť panstva, zatiaľ čo Lasi severnú. Prevažná väčšina hovorila Moravskými nárečiami s poľským či slovenským prízvukom (len v Prchalove a Skotnici slúžil ako materinský jazyk nemčina).[15] Hospodárstvo sa na hukvaldskom panstve okrem poľnohospodárstva zakladalo aj na prevádzke železiarní vo Frýdlante, na Čeladnej a vo Vítkoviciach.[16]
V dôsledku zrušenia vrchnostenskej správy sa v roku 1852 panstvo premenilo na hukvaldský veľkostatok.[13]
Správa panstva
[upraviť | upraviť zdroj]Hukvaldské panstvo spravoval do polovice 18. storočia hajtman a potom vrchný úradník (Oberamtmann), ktorý stál na čele vrchného (či vrchnostenského) úradu (Oberamt). Tomuto úradu boli potom podriadené úrady ďalšie, najmä úrad justičný (Justizamt). Ucelený zoznam hajtmanov a vrchných úradníkov nebol dosiaľ zostavený, a tak Zemský archiv v Opave zostavil aspoň tieto orientačné údaje:[13][17]
Hajtmani:
- 1547 – 1570 Jaroš Syrakovský z Pierkova
- 1570 – 1571 Petr Šmerhovský z Lidkovic
- 1571 – 1572 Mikuláš Zigota zo Slupsk
- 1573 – 1574 Jindřich Grodecki z Brodu
- 1574 – 1576 Jan Albín z Helfenburku
- 1576 – 1598 Valentin Pavlovský z Pavlovic
- 1598 – 1600 správcovia Kašpar Neyber a Jakub Czion
- 1601 Jakub Pisarovský
- 1655 Ferdinand Leopold z Frogštejna a na Česlavi
- 1667 – 1668 Ludvík Ernst Elnbogner
- 1668 – 1671 Jiřík Antonín Veletský
- 1672 – 1675 František Jiří Johner z Vojnovíc
- 1673 Kašpar von Schertz na spaľovať a Deštné
- 1673 – 1675 František Jiří Johner z Vojnovíc
- 1676 – 1678 Kristián Pruský z Pruského
- 1679 – 1688 Karel Fridrich Halama z Jičína
- 1692 – 1698 Maxmilián Harasovský z Harasova
- 1699 – 1700 Karel Jindřich Sedmoradský zo Sedmorad
- 1709 Ferdinand Leopold Frogštajn
- 1733 Václav Josef Šindelek
- 1739 Matyáš Valentin Molitor
Vrchný úradníci:
- 1755 Anton Jakob Kolíska
- 1764 – 1776 Martin Uhlár
- 1788 – 1786 Johann Mathes Bayer
- 1797 – 1813 Anton Sloboda
- 1819 – 1828 Johann Adam Wieser
- 1828 – 1854 Franz Ott (od 1852 riaditeľ veľkostatku)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DOHNAL, Miloň. Hukvaldské panství v období středověké kolonizace. Sborník prací Pedagogické fakulty v Ostravě. Řada Historica-Geographica, 1987, čís. 105. Dostupné online.
- ↑ WOLNY, Gregor. Die Markgrafschaft Mähren. I. Band: Prerauer Kreis. Brünn : L. W. Seidelschen Buchhandlung, 1835. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Dohnal (1987), s. 4n.
- ↑ Dohnal (1987), s. 5 – 7.
- ↑ Dohnal (1987), s. 7 – 10.
- ↑ Dohnal (1987), s. 10 – 13.
- ↑ Dohnal (1987), s. 13 – 15.
- ↑ Wolny (1835), s. 140n.
- ↑ KOVÁŘOVÁ, Stanislava; HAUBERTOVÁ, Květoslava; KALLEROVÁ, Milena. Velkostatek Hukvaldy: Inventář. Olomouc : Zemský archiv v Opavě, 2006. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Wolny (1835), s. 152 – 188.
- ↑ AL SAHEB, Jan. K formování mensálních statků olomouckého biskupství před Bílou Horou. Historica – Revue pro historii a příbuzné vědy, 2010, čís. 1. Dostupné online.
- ↑ Al Saheb (2010), s. 20n.
- ↑ a b c Kovářová a kol. (2006), s. 6.
- ↑ Kovářová a kol. (2006), s. 5.
- ↑ Wolny (1835), s. 144.
- ↑ Wolny (1835), s. 145n.
- ↑ Štěpán, Jan: Úředníci a personál na stolních panstvích olomouckého biskupství v druhé polovině 16. století, Olomoucký archivní sborník 3/2005, ISBN 80-86388-33-6, str. 56 – 83
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hukvaldské panství na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hukvaldské panstvo
