Preskočiť na obsah

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z INESS)

Súradnice: 48°08′40″S 17°06′16″V / 48,144306°S 17,104578°V / 48.144306; 17.104578

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Právna formaobčianske združenie
SídloNa Vŕšku 6101/12
811 01 Bratislava-Staré Mesto
Vznik2. december 2005[1]
IČO30798442
PredsedaRichard Ďurana (riaditeľ)[2]
Ďalšie odkazy
Webwww.iness.sk
Sídlo na ulici Na vŕšku 6101/12 v bratislavskom Starom Meste

INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (angl. Institute of Economic and Social Studies) je slovenský pravicový protrhový think tank (právnou formou občianske združenie) založený 2. decembra 2005 v Bratislave, ktorý svoju činnosť začal 1. januára 2006.[3] Zaoberá sa analýzou verejných financií, monetárnej politiky, zdravotníctva a problematiky Európskej únie, pričom k skúmanej problematike pristupuje a výsledky interpretuje z pohľadu rakúskej ekonomickej školy.

Deklarovaným cieľom INESS je „rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania trhového mechanizmu, efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí.“[4] Súčasťou proklamovaných zásad činnosti inštitútu je apolitickosť (nepodporovanie politických strán ani záujmových skupín).[5]

Publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Inštitút v rámci svojej činnosti vydal desiatky publikácii, zameraných na fungovanie trhu.

  • Rómovia a sociálne dávky (2014)
  • Monitoring čerpania štrukturálnych fondov (2013)
  • Atómová hrozba (2013)
  • Minimálna mzda – účinný nástroj na zvyšovanie nezamestnanosti (2013)
  • Odvaha na nové služby (2013)
  • Ekonómia slobody (2013, e-kniha, autor Martin Štefunko)
  • Ekonomický význam zlata ako komodity s monetárnym dopytom (2012)
  • Philipp Bagus: Tragédia eura (2011, preklad)
  • Zdravý zisk (2007)
  • Elektronický týždenník Budiž Euro! a mesačník Market Finesse
  • Zlé peniaze (2015, Juraj Karpiš)
  • Pokrok bez povolenia (2019, Robert Chovanculiak)
  • Dedičstvo koronakrízy (2021, kolektív autorov)

Webové projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Popri vlastnej stránke inštitútu, INESS spravuje aj niekoľko ďalších projektov. Medzi ne patria najmä:

  • Cena Štátu, web spracovávajúci informácie o štátnom rozpočte Slovenska
  • EuroKríza, stránka informujúca o aktuálnom ekonomickom dianí v súvislosti s krízou v eurozóne
  • Byrokratický index, ranking, ktorý kvantifikuje potrebný čas, počet úkonov a aj náklady, ktoré sú spojené so splnením si byrokratických povinností vyplývajúce z aktuálne platnej legislatívy v danej krajine.

Cena štátu

[upraviť | upraviť zdroj]

Na internetovom portáli sa nachádzajú aktuálne a presné informácie o jednotlivých zložkách patriacich do verejných financií a obsahuje aj mnoho zaujímavých aplikácií, ktorých cieľom je vzdelávať občanov o fungovaní a proporciách verejných financií. Súčasťou projektu je aj grafické znázornenie jednotlivých položiek verejných výdavkov vo forme plagátu - „vesmír verejných výdavkov“, ktorý je oficiálne schválený Ministerstvom školstva SR ako vhodná pomôcka pri výučbe v oblasti ekonómie na stredných školách.

Ďalšou súčasťou projektu je Nakúp si svoj štát – virtuálny obchod s verejnými službami, kde si občania môžu vyskúšať nakúpiť služby štátu podľa vlastného uváženia. Na základe toho zistia, koľko by reálne zaplatili len za tie služby, ktoré sú ochotní platiť.

Koľko platíte Vy osobne? je kalkulačka, ktorá po vyplnení jednotlivých políčok vypočíta, koľko občan platí za služby štátu a koľko zo svojho pracovného času pracuje na seba a koľko na štát. Na rozdiel od bežnej daňovej kalkulačky obsahuje táto aplikácia položky, ako nájomné, koncesionárske poplatky či náklady na pohonné hmoty.

Sekcia Plytvanie štátu slúži na monitoring mediálne zdokumentovaných príkladov neefektívneho nakladania s verejnými zdrojmi na Slovensku od roku 2007.

Projekt Cena štátu bola ocenený ako najlepší európsky internetový projekt roku 2007 na inauguračnom odovzdávaní cien Golden Umbrella Think Tanks Awards, ktoré v Londýne organizoval Stockholm Network. V roku 2008 získal projekt Cena štátu ešte významnejšie ocenenie: spomedzi viac než 170 prihlášok z 58 krajín sveta zo 4 kontinentov získal cenu v kategórii Inovatívne médiá v rámci programu The 2008 Templeton Freedom Awards, ktoré organizuje americký Atlas Economic Research Foundation.[chýba zdroj]

Projekt je ponúkaný ako open source riešenie, doteraz bol replikovaný v Česku, Poľsku, Gruzínsku, Ukrajine, Islande a Bielorusku.

EuroKríza

[upraviť | upraviť zdroj]

Portál, informujúci o ekonomickej kríze v Európskej únii, primárne v eurozóne. Primárnou činnosťou je publikovanie týždenníka Budiž Euro!, ktorý preberajú aj viaceré slovenské informačné portály. Venuje sa aj mapovaniu slovenských nákladov na záchranu eurozóny, ktoré sú pravideľne zverejňované ako Účet za euro. V roku 2014 bola pripravená aj anglická mutácia Euro Bill, ktorá mapuje náklady všetkých členských štátov eurozóny.

Rómsky mýtus

[upraviť | upraviť zdroj]

Projekt spustený na jeseň 2014 spolu s publikáciou Rómovia a sociálne dávky. Pomocou informačnej kampane sa snaží narušiť populárny mýtus o tom, že zdrojom problémov slovenských verejných financií sú sociálne dávky rómskej menšine. Súčasťou kampane bolo aj video, ktoré získalo ocenenie video mesiaca na portáli Stratégie.

Byrokratický index

[upraviť | upraviť zdroj]

Byrokratický index (angl. bureaucracy index) kvantifikuje potrebný čas, počet úkonov a aj náklady, ktoré sú spojené so splnením si byrokratických povinností vyplývajúce z aktuálne platnej legislatívy v danej krajine. Výsledky indexu sa vyhlásili v roku 2016 aj 2017 na Medzinárodný deň byrokracie.

Ekonomická olympiáda

[upraviť | upraviť zdroj]

Ekonomická olympiáda je celoslovenská vedomostná súťaž z ekonómie a financií pre stredoškolákov, ktorú organizuje INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz. Cieľom Ekonomickej olympiády je prispieť k zlepšeniu finančnej a ekonomickej gramotnosti Slovákov, ale aj vyhľadávať medzi slovenskými stredoškolákmi nadaných budúcich ekonómov a následne ich podporovať v rozvoji.[6]

Medzinárodný deň byrokracie

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodný deň byrokracie (angl. International bureaucracy day) je pripomienkou zbytočne strateného času podnikateľov, účtovníkov, úradníkov a všetkých občanov nad zbytočnou byrokraciou. Určený bol na 29. septembra, keďže v tento deň sa narodil autor knihy Byrokracia, ekonóm Ludwig von Mises.

V tento deň viaceré eknomické think tanky v Európe publikujú Byrokratický index[7], ktorý je mierkou byrokracie v jednotlivých štátoch. Zároveň pouličnými happeningami pripomínajú ľuďom, čo v ich živote znamená byrokracia.

Prvý Medzinárodný deň byrokracie sa uskutočnil 29. septembra 2016 v Bratislave pod záštitou INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.[8] V roku 2017[9] sa k oslavám pridali aj český Liberální institut a bulharský think tank IME. Súčasťou osláv v Bratislave v roku 2017 bolo aj vytvorenie papierového Byrokratického hada, ktorý mal dĺžku 250 metrov.[10]

Ocenenia INESS

[upraviť | upraviť zdroj]

INESS bol viackrát ocenený slovenskými aj zahraničnými cenami.[11] Jedným z najúspešnejších projektov je Rómsky mýtus. Video[12] k projektu má viac ako 160 000 zhliadnutí a upozorňuje na to, že z verejných financií ide zanedbateľná čiastka na sociálne dávky pre Rómov. Kampaň získala ocenenie Zlatý klinec.[13]


Kontroverzie INESS

[upraviť | upraviť zdroj]

Inštitút vo verejnej, ale i odbornej debate vzbudzuje kontroverzie, ktoré vyplývajú z viacerých faktorov.

Financovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iness sa na svojich stránkach opisuje ako nezávislé, neštátne a apolitické združenie. Iness zverejňuje len darcov, ktorí prispeli na ich rôzne projekty, ako napr. Cena štátu, ale nikde nezverejňuje financovanie samotného inštitútu. Podľa ich vlastných dokumentov k projektom a podujatiam Iness, v minulosti ich finančne podporila aj Republiková únia zamestnávateľov, Nadácia Penta a Nadácia SPP.[14][15][16][17][18][19] [20] [21] [22]

Ďalším nepriamym dôkazom o podivnej finančnej existencii tohto inštitútu je príbeh ich bývalého šéfa Martina Štefunka (nemýliť si s Ivanom Štefunkom z Progresívneho Slovenska), ktorý v začiatkoch existencie INESS popri riadení tohto think-tanku pôsobil aj ako investičný riaditeľ v spoločnosti PENTA, pričom tento fakt nie je a nikdy nebol nikde na stránke INESS uvedený[18][19]. O tom, že INESS môže byť dlhodobo financovaný a podporovaný (nielen) finančnou skupinou PENTA sa otvorene rozpráva v ekonomickej komunite a inštitút tieto reči takisto dlhodobo nielen nevyvracia, ale ani nekomentuje [18][19][23]. Z morálneho hľadiska je takýto prístup viac ako podivný, hlavne s ohľadom na v úvode spomínané tvrdenie o nezávislosti a nepodporovaní záujmových skupín think-tankom. Ak nejaká vraj nezávislá inštitúcia má problém odkryť svoje financovanie, tak sama tým spochybňuje svoju nezávislosť. Za zásadný problémom sa v ich prípade dá pokladať fakt, že sa angažujú v protrhovej tématike a sú pravdepodobne financovaní účastníkmi trhu, ako sú zamestnávateľské organizácie a finančné skupiny.

K nezávislosti tohto Inštitútu sa viackrát na svojom FB profile vyjadril aj Tomáš Meravý, analytik M.E.S.A 10 a bývalý asistent v strane Most Híd (dnes ekonomický expert strany Za Ľudí), ten INESS označil za lobistickú a frontovú organizáciu[24].

Cena štátu a dane

[upraviť | upraviť zdroj]

Bezpečnostný analytik Martin Dubéci (Progresívne Slovensko) spochybňuje tento projekt INESS z dôvodu, že okrem finančného vyčíslenia, koľko nás stojí "štát", tento projekt nedáva odpovede na ďalšie nevyhnutné otázky, ako je: čo za tieto peniaze dostávame?; ako efektívne sú použité?; a kto má zaplatiť prevádzku štátu? "Žiaľ, pokým tieto dáta nemáme, je zverejňovanie takýchto bločkov hlavne ideologicky silne podfarbenou kampaňou podporujúcou zmenšovanie štátu. Čo je úplne legitímne a OK, len je to dobré priznať. Táto jednorozmernosť sa žiaľ dostáva aj do širšej politicko-makroekonomickej debaty. Odpoveď zmenšujme štát, lebo to nevie robiť je v situácií, kedy nám chýbajú základné dáta a rozumné postupy na jeho skúmanie intelektuálne nepoctivá, alebo mimoriadne ideologická" (Martin Dubéci).[25]

Radovan Ďurana obhajoval návrh zavedenia daňovej brzdy citátom zo základov ekonómie: "Jedna zo základných poučiek ekonómie hovorí, že prvý krajec chleba vám prinesie najvyšší úžitok. Rozhodne vyšší ako druhý krajec a ten tretí, ten už mnohým prinesie skôr náklady. Toto pravidlo klesajúceho hraničného úžitku platí všeobecne na všetky ľudské činnosti. Aj na verejnú správu."[26] Ekonomické učebnice toto podobenstvo poznajú ako zákon klesajúceho úžitku. Ďurana tvrdí, že tento zákon platí vždy a všade. Aj v daňovej, aj vo výdavkovej politike. Čím viac daní štát vyberie, tým neefektívnejšie ich bude podľa Ďuranu míňať.[27] Na jeho tvrdenia reagoval ekonóm z prezidenstskej kancelárie, Libor Melioris, ktorý tvrdí, že: "Skutočnosť tomu nenasvedčuje. Menšie štáty nie sú efektívnejšie. Existuje množstvo štátov s nízkym prerozdelením, ktoré nedokáže zabezpečiť ani základné služby, ako napríklad bezpečnosť. Existujú štáty s obrovským prerozdelením, ktoré majú mimoriadne efektívnu štátnu správu, minimálne plytvanie a sú na vrchole rebríčka konkurencieschopnosti. Na efektivitu verejných politík má výška daní zanedbateľný vplyv. Efektivitu štátu primárne podmieňujú kultúrne tradície, historická skúsenosť, sila občianskej spoločnosti, inštitucionálne ukotvenie a úroveň právneho štátu.

Ďurana ďalej tvrdí, že nikde nie je napísané, že spoločenské problémy sa majú riešiť len väčšími verejnými výdavkami. Áno, to je svätá pravda. Rovnako by nikde nemalo byť napísané, že tieto problémy je zakázané riešiť väčším prerozdelením. Nech tento spor rozhodnú ľudia vo voľbách."[28]

Minimálna mzda

[upraviť | upraviť zdroj]

INESS sa dlhodobo venuje aj tejto problematike, problémom ich prístupu je ale fakt, že k skalopevnému záveru, že minimálnu mzdu je potrebné zrušiť, alebo aspoň zaviesť ju na regionálnom princípe, si pravidelne priradzujú rôzne vedecké i pavedecké práce. Aj v tomto prípade existuje viacero dôkazov, ako si realitu prispôsobili a stále prispôsobujú.[29][30]

Americký ekonóm Alan Krueger v rozhovore s odporcom minimálnej mzdy, ekonómom Lukášom Kovandom, pre český časopis Týden o svojom výskume povedal:

"Touto štúdiou sme pôvodne chceli potvrdiť – pomocou sofistikovanejších metód – vtedy konvenčný záver. Teda, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje nezamestnanosť. Paradoxne sme však zistili pravý opak. Myslím, že aj pod vplyvom tejto štúdie nastáva v posledných rokoch posun naprieč ekonomickou obcou a čoraz viac ekonómov sa prikláňa k názoru, že primerané zvýšenie minimálnej mzdy nemá nepriaznivý dosah na zamestnanosť.[31][32][33][34]

A hlavný výskumník bruselského inštitútu ETUI sa pred časom o vyjadreniach analytikov INESS o minimálnej mzde vyjadril takto: "Ich pozícia je v rozpore so súčasným stavom ekonomického poznania. Mali by si to doštudovať alebo prestať klamať."[31]

O tom, že v súvislosti s minimálnou mzdou používa analytik INESS Róbert Chovanculiak lži, existuje aj priamy dôkaz. Vo svojom staršom príspevku[35] tvrdil, že výskum z Harvardu ohľadom aplikácie YELP[36] dokazuje, že zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne vplýva na zamestnanosť v amerických reštauráciách. V dokumente sa však nič také nepíše. Naopak, je tam jasne uvedené, že "nie je jasné, aký ma minimálna mzda vplyv na zamestnanosť v reštauráciách".[31]

V ďalšom svojom komentári[37], napísal ohľadom zvyšovania minimálnej mzdy v Slovinsku a na Slovensku, že:

"Obhajcovia zvyšovania minimálnej mzdy sa zvyknú odvolávať na úspešný príklad zo Slovinska. V roku 2010 tam skokovo zvýšili minimálnu mzdu o rekordných 23 percent. Lenže keď sa pozrieme na dlhšie časové obdobie, tak sa celé čaro okolo Slovinska rozplynie a rekordérom sa stane Slovensko. V Slovinsku od roku 2010 dodnes vzrástla minimálna mzda o 48 percent. Na Slovensku v tom istom období vzrástla o 69 percent."[37]

V tomto prípade však, okrem uvedenia percentuálneho rastu, zabudol uviesť aj čísla, z akých základov ten ním uvedený rast prebiehal. Podľa Eurostatu má Slovensko od roku 2008 porovnateľnú produktivitu práce so Slovinskom[38]. Pričom v roku 2009 bola nominálna minimálna mzda v Slovinsku 589,19- €, v PPS 680,21- € a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 295,50 €, v PPS 407,21- €. a V roku 2019 po tých rastoch, ktoré uvádza analytik Chovanculiak nominálna minimálna mzda v Slovinsku 886,63- €, v PPS 1 043,71- € a na Slovensku bola nominálna minimálna mzda 520,- €, v PPS 740,34- €. Čiže, pri porovnateľnej produktivite práce je rozdiel, aj napriek vyššiemu rastu minimálnej mzdy na Slovensku v neprospech Slovenska.[39]

V článku taktiež vyslovil názor, že:

"Navyše, skokovité zvýšenie minimálnej mzdy v Slovinsku z roku 2010 malo dokázaný negatívny vplyv na zamestnanosť mladých a málo vzdelaných ľudí."[37]

Pričom sa pravdepodobne odvoláva na štúdiu zo Slovinska[40], ktorá našla negatívny vplyv na nezamestnanosť po zvýšení minimálnej mzdy v roku 2010. Samozrejme, že z jeho strany je to do určitej miery zavádzanie, nakoľko tento dokument našiel pozitívny vplyv na produktivitu práce a príjmovú nerovnosť, čo už analytik nepomína. Rovnako nespomenul, že vo vedeckej práci autori skonštatovali, že negatívny vplyv nameraný teoretickými modelmi po čase vyprchal. Druhým zavádzaním je brať výsledky tejto práce ako konečnú a definitívnu interpretáciu, keďže takýto postup ignoruje iné výskumy a hlavne sa analytik pokúša na základe jedného príkladu zovšeobecňovania záverov práce, čo je nevedecký prístup.

Analytik Inštitútu zamestnanosti, Alexej Dobroľubov, naopak konštatuje, že:

„že zvýšenie minimálnej mzdy spôsobuje nezamestnanosť je veľmi veľké zjednodušenie“[41] a uvádza príklad Maďarska, ktoré v priebehu rokov 2000 - 2002 zvýšilo minimálku o 60% a spomína príslušnu štúdiu k tomu prípadu[42].

„zvýšenie dnešnej minimálne mzdy spôsobí nezamestnanosť, ak by podniky, ktoré vyvážajú na medzinárodné trhy, a teda nemôžu presunúť ceny na zákazníkov, zamestnávali veľké množstvo ľudí za minimálnu mzdu,“[41]

Podľa neho je u nás minimálka koncentrovaná hlavne v hotelierstve a gastrobiznise, kde by pravdepodobné zvýšenie nákladov presunuli na zákazníkov vo forme vyšších cien. „Do určitej miery je to nutné vnímať, ako transfer peňazí od lepšie zarábajúcich k tým, čo zarábajú minimálnu mzdu“.[41]

Klimatická zmena

[upraviť | upraviť zdroj]

Juraj Melichár z organizácie Priatelia Zeme – CEPA hovorí: „INESS pokračuje v hanebnej tradícii. Roky zverejňuje články, ktoré popierajú a zahmlievajú klimatickú vedu“ a „že kvôli organizáciám ako INESS, fosílnym firmám a rôznym jednotlivcom, ktorí roky zahmlievali a popierali klimatickú vedu, tak musí celý svet aj dvakrát rýchlejšie znižovať emisie skleníkových plynov, ako by napríklad musel, ak by začal konať dostatočne dôrazne už pred desiatimi rokmi.“[43] Tieto tvrdenia vrátane odkazov, vyvracajúce tvrdenia INESS, zverejnil autor v Denníku N.[43]

Kritika ekonomických think-tankov

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2020 vyšiel odborný zborník, venujúci sa ekonomickým think-tankom na Slovensku v ktorom je viackrát kritizovaná zaujatosť INESS a jeho analytikov[44].

Podpora politických strán

[upraviť | upraviť zdroj]

Analytici INESS sa podieľali na tvorbe programu viacerých politických strán, vrátane programu SaS, pred parlamentnými voľbami v roku 2020,[45][46][47], čo INESS uvádza aj v samotnom hodnotení volebných programov[48][49][50][51]. INESS vyhlásil program politickej strany SaS, ako najlepší predvolebný program[52].

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Výpis z evidencie občianskych združení, Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=187114, dost. 2015-03-09 
  2. ↑ Ľudia, Bratislava: INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, c2015, http://www.iness.sk/stranka/5028, dost. 2015-03-09 
  3. ↑ Ďurana 2007, s. [4]
  4. ↑ O INESS – Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz, Bratislava: INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, c2015, http://www.iness.sk/stranka/5027, dost. 2015-03-09 
  5. ↑ Zásady činnosti, Bratislava: INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, c2015, http://www.iness.sk/stranka/5030, dost. 2015-03-09 
  6. ↑ ZÁBORSKÝ, Ján; LEHUTA, Michal. Top stredoškoláci v ekonómii: Chcú Slovensku lepšie rozumieť. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2018-05-13. Dostupné online [cit. 2019-01-19]. ISSN 1336-2674.
  7. ↑ Bureaucracy Index Goes International - 4Liberty.eu. 4Liberty.eu, 2017-10-03. Dostupné online [cit. 2018-01-25]. (po anglicky)
  8. ↑ TASR. Podnikateľa zamestnáva byrokracia. Berie mu desiatky hodín a tisíce eur. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2016-09-29. Dostupné online [cit. 2019-01-19]. Archivované 2018-01-20 z originálu.
  9. ↑ Entrepreneurs in Slovakia spend 140 hours annually complying with bureaucratic red tape [online]. Atlas Network, [cit. 2018-01-25]. Dostupné online. Archivované 2018-01-26 z originálu.
  10. ↑ TA3, TA3.COM | TELEVÍZIA. Televízia TA3 | Byrokracia ničí biznis, ekonómovia upozornili na nedostatky [online]. TA3.com, [cit. 2018-01-19]. Dostupné online. Archivované 2018-01-19 z originálu.
  11. ↑ Ocenenia [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2017-05-25, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  12. ↑ Rómsky mýtus [online]. [Cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  13. ↑ Kampaň Rómsky mýtus výhercom v súťaži Zlatý klinec [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2015-05-18, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  14. ↑ INESS - Institute of Economic and Social Studies [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  15. ↑ Výskumné centrá a projekty [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2017-05-01, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  16. ↑ Republiková únia zamestnávateľov [online]. www.ruzsr.sk, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online. Archivované 2019-09-30 z originálu.
  17. ↑ Oznam [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2010-10-27, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c DUBÉCI (EDS.), Martin. Svet Podľa Filka. Bratislava : Slovart, 2016. ISBN 9788055625980. S. 224.
  19. ↑ a b c A.S., Petit Press. Penta platí konzervatívcov aj zdravotníkov. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-11].
  20. ↑ Poznáme víťazov 5. ročníka Ekonomickej olympiády [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2022-05-06, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online.
  21. ↑ INFO@FINSTAT.SK. Nadácia SPP Zverejnenie použitia prijatého podielu dane prijímateľa Nadácia SPP pre rok 2012 [online]. finstat.sk, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online.
  22. ↑ INFO@FINSTAT.SK. Nadácia SPP Zverejnenie použitia prijatého podielu dane prijímateľa Nadácia SPP pre rok 2011 [online]. finstat.sk, [cit. 2022-10-28]. Dostupné online.
  23. ↑ TREND.SK. Nepriznané pozadie niektorých ekonomických expertov (update 15.1.). blog.etrend.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-11].
  24. ↑ MERAVÝ, Tomáš. . Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  25. ↑ DUBÉCI, Martin. Cena štátu: zlá odpoveď na zlú otázku. Denník N. Dostupné online [cit. 2018-03-11].
  26. ↑ ĎURANA, Radovan. Prečo je daňová brzda dobrý nápad [online]. Denník E, 2020-12-16, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  27. ↑ MELIORIS, Libor. Hayek a Piketty debatujú o ústavnom návrhu daňovej brzdy [online]. Denník E, 2021-01-25, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  28. ↑ MELIORIS, Libor. Hayek a Piketty debatujú o ústavnom návrhu daňovej brzdy [online]. Denník E, 2021-01-25, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  29. ↑ A.S, Petit Press. Zvyšovanie minimálnej mzdy nie je armagedon. Už sa to preukázalo [online]. komentare.sme.sk, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  30. ↑ A.S, Petit Press. Kedy začneme hovoriť o minimálnej mzde seriózne? [online]. komentare.sme.sk, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  31. ↑ a b c A.S, Petit Press. Kedy začneme hovoriť o minimálnej mzde seriózne? [online]. komentare.sme.sk, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  32. ↑ Ekonom A. Krueger zpochybnil, že zvýšení minimální mzdy vede k větší nezaměstnanosti | Lukáš Kovanda [online]. www.lukaskovanda.cz, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  33. ↑ WEBMASTER@TYDEN.CZ, TYDEN, www tyden cz, e-mail:. Alan Kruger: Tenis s Obamou jsem ještě nestihl [online]. TÝDEN.cz, 2013-05-26, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online. (po česky)
  34. ↑ Alan Krueger | Lukáš Kovanda [online]. www.lukaskovanda.cz, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  35. ↑ A.S, Petit Press. Kto ostane hladný, keď sa zvýši minimálna mzda? [online]. komentare.sme.sk, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  36. ↑ LUCA, Dara Lee a Michael. Survival of the Fittest: The Impact of the Minimum Wage on Firm Exit [online]. Harvard, 04 2017, [cit. 2019-09-30]. Dostupné online.
  37. ↑ a b c A.S, Petit Press. Ako zvýšiť príjem ľuďom v zaostávajúcich regiónoch? [online]. komentare.sme.sk, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  38. ↑ Eurostat - Tables, Graphs and Maps Interface (TGM) table [online]. ec.europa.eu, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  39. ↑ Database - Eurostat [online]. ec.europa.eu, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  40. ↑ LAPORŠEK, ET AL., Suzana. SOCIAL AND ECONOMIC EFFECTS OF THE MINIMUM WAGE INCREASE IN SLOVENIA. [s.l.] : Ministerstvo za delo, Slovenia, 2017. S. 159.
  41. ↑ a b c TREND.SK. Maďari radikálne zvýšili minimálnu mzdu. Vypočítali, kto na to doplatil najviac [online]. www.etrend.sk, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  42. ↑ HARASZTOSI A LINDNER, Peter a Attila. Who Pays for the Minimum Wage? [online]. American Economic Review, 2019, [cit. 2019-10-17]. Dostupné online.
  43. ↑ a b MELICHÁR, Juraj. INESS by si mal poriadne doštudovať klimatickú krízu [online]. Denník N, 2020-03-13, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  44. ↑ Slovenské skúsenosti s neoliberalizmom. 1.. vyd. [s.l.] : fes.sk, 2020. ISBN 978-80-89149-83-4. S. 156.
  45. ↑ Návod na lepšie Slovensko : 1144 konkrétnych riešení, aby sa tu oplatilo pracovať, podnikať a žiť.. Bratislava : SaS, 2019. ISBN 978-80-570-1596-3. Chybné ISBN. S. 366.
  46. ↑ AKTUALITY.SK. VOĽBY 2020: strana Sloboda a Solidarita - volebný program | Aktuality [online]. Aktuality.sk, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.
  47. ↑ VANČO, Martin. Názory | Najlepší program? Ten, čo je v súlade s našou ideológiou [online]. .týždeň - iný pohľad na spoločnosť, 2020-02-04, [cit. 2021-01-26]. Dostupné online.
  48. ↑ Hodnotenie volebných programov - školstvo [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2020-02-03, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  49. ↑ Hodnotenie volebných programov - daňová politika [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2020-02-04, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  50. ↑ Hodnotenie volebných programov - podnikateľské prostredie [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2020-02-06, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  51. ↑ Hodnotenie volebných programov - pôdohospodárstvo [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2020-02-05, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  52. ↑ VOĽBY 2020 Najlepší volebný program pre poľnohospodárstvo má SaS, najhorší SNS, tvrdí INESS [online]. INESS - Institute of Economic and Social Studies, 2020-02-06, [cit. 2021-01-25]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=INESS_–_Inštitút_ekonomických_a_spoločenských_analýz&oldid=7787180“