Preskočiť na obsah

Ibráhím I.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Ibrahim I.)
Ibráhím I.
ابراهيم
18. sultán Osmanskej ríše
Ibráhím I.
Ibráhím I., erb
Ibráhím I., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaOsmanská dynastia
Panovanie9. február 1640 – 8. august 1648
Korunovácia1640
PredchodcaMurad IV.
NástupcaMehmed IV.
Biografické údaje
Narodenie5. november 1615
Konštantínopol, Osmanská ríša
Úmrtie18. august 1648 (32 rokov)
Konštantínopol, Osmanská ríša
Rodina
Manželka
Hümaşah Sultán (legálna manželka), Turhan Hatice Sultán, Muazzez Sultán, Aşub Sultán, Ayşe Sultán, Mahienver Sultán, Saçbağı Sultán, Şivekar Sultán
OtecAhmed I.
MatkaKösem Sultán
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIbráhím I.
(multimediálne súbory na commons)

Ibráhím I. (osm. tur. ابراهيم, mod. tur. İbrahim; * 5. november 1615, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 18. august 1648, Konštantínopol, Osmanská ríša) bol sultán Osmanskej ríše v rokoch 1640 až 1648. Bol synom sultána Ahmeda I. a Kösem Sultán, ktorá bola pôvodom z Grécka a jej pôvodné meno bolo Anastázia.[1]

Historikmi z 20. storočia bol tiež často zvaný ako Ibráhím Šialený, kvôli jeho duševnému zdraviu.[2]

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Ibrahim sa narodil 5. novembra 1615. Bol synom sultána Ahmeda I. a jeho najobľúbenejšej konkubíny a neskôr legálnej manželky Kösem Sultán. Keď mal dva roky, jeho otec zomrel a novým sultánom sa stal jeho strýko Mustafa I. V tom čase bola Kösem Sultán s jej deťmi (vrátane Ibrahima) poslaná do starého paláca. Po nástupe na trón jeho brata Murada IV. bol uväznený v "Zlatej klietke", čo sa podpísalo na jeho zdraví. Ibrahimovi bratia Şehzade Bayezid, Şehzade Kasım a Şehzade Süleyman boli popravení na príkaz sultána Murada IV., a kvôli tomu sa Ibrahim obával, že nechá popraviť aj jeho. Avšak, po bratovej smrti sa stal sultánom Osmanskej ríše.

Vláda

[upraviť | upraviť zdroj]

Nástup na trón

[upraviť | upraviť zdroj]

Ibrahim prežil celú svoju mladosť v blízkosti "Zlatej klietky", predtým ako nastúpil na trón po Muradovi IV. v roku 1640. Štyria jeho bratia boli Muradom popravení a Ibrahim teda žil v obavách, že bude ďalší koho zabije. Život mu zachránila Kösem Sultán, matka Ibrahima aj Murada.[3]

Po Muradovej smrti bol Ibrahim jediným žijúcim princom dynastie. Pri prevzatí sultanátu mal podozrenie, že jeho brat žije a chystá naňho pascu. Ibrahim akceptoval trón, až keď uvidel mŕtve telo svojho nebohého brata.

Začiatočné roky pri moci

[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku svojej vlády sa opieral o schopnosti svojho veľkovezíra Kemankeşa Kara Mustafu Pašu, vďaka čomu bola ríša stabilná. V roku 1642 obnovil mier s Rakúskom a počas toho istého roka získal naspäť Azov od Kozákov. Kara Mustafa Paša previedol menovú reformu, skonsolidoval ekonomickú situáciu a znížil počet janičiarov. Ibrahim často kráčal v prestrojení po trhoviskách v Istanbule a nariadil veľkovezírovi, aby napravil všetky problémy, ktoré počas obhliadky uvidel.[4]

Úpadok a kríza

[upraviť | upraviť zdroj]

Ibrahima často rozptyľovali opakujúce sa bolesti hlavy a záchvaty fyzickej slabosti, ktoré boli pravdepodobne spôsobené traumou z mladosti.[5] Keďže bol jediným žijúcim mužom osmanskej dynastie, jeho matka Kösem Sultán ho povzbudila, aby sa rozptýlil s harémovými dievčatami a čoskoro splodil troch budúcich sultánov: Mehmeda IV., Süleymana II. a Ahmeda II.

Ibrahim sa dostal pod vplyv obľúbených harémových žien, predovšetkým pod vplyv Şekerpare Hatun a šarlatána Cinci Hocu, ktorí predstierali, že vylieči sultánove fyzické problémy. Ten spolu so svojimi spoločníkmi Silahdar Yusufom Agom a Sultanzade Mehmedom Pašom použil úplatky a nakoniec mal dostatok sily na zabezpečenie popravy veľkovezíra Kara Mustafu Pašu. Cinci Hoca sa stal najvyšším sudcom Anatólie, Yusuf Aga sa stal veľkoadmirálom a Sultanzade Mehmed sa stal veľkovezírom.[6]

V roku 1644 zajali maltézský korzári loď prominentných pútnikov do Mekky. Odkedy piráti zakotvili na Kréte, Kapudan Yusuf Paša povzbudil Ibrahima, aby napadol tento ostrov. Tým pádom sa začala dlhá vojna s Benátkami, ktorá trvala 24 rokov. Benátske lode zvíťazili na celom Egejskom mori, dobyli Tenedos (1646) a zablokovali úžinu Dardanely.

Povýšil osem konkubín na obľúbené miesto haseki (kráľova manželka), udeľujúc každej z nich bohatstvo a pôdu.[7]

Zosadenie a poprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Masová nespokojnosť bola spôsobená benátskou blokádou úžiny Dardanely - ktorá spôsobila hladomor v hlavnom meste - a uvalením vysokých daní k pokrytiu vojenských výdajov. V roku 1647 veľkovezír Salih Paša, Kösem Sultan a Seyhülislam Abdürrahim Efendi neúspešne naplánovali, aby zosadili sultána a nahradili ho jedným z jeho synov. Salih Paša bol popravený a Kösem Sultán bola vyhostená z harému.

Na ďalší rok došlo k povstaniu janičiarov a členom ulamá. 8. augusta 1648 bol veľkovezír Ahmed Paša uškrtený a roztrhaný na kusy nahnevaným davom, ktorý získal posmrtnú prezývku „Hezarpare“ („tisíc kusov“). V ten istý deň bol Ibrahim zadržaný a uväznený v paláci Topkapı. Kösem dala súhlas zo zosadením jej syna.

Ibrahimov šesťročný syn Mehmed sa stal novým sultánom. Na popravu Ibrahima boli poslaný dvaja kati, z toho jeden Ibrahimovi slúžil. 18. augusta 1648 bol uškrtený. Stal sa druhým zavraždeným sultánom v histórii Osmanskej ríše.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Konkubíny

Ibrahim I. mal osem konkubín:

Synovia

Ibrahim I. mal deväť synov:

  • Mehmed IV. (* 2. január 1642 –  † 6. január 1693)
  • Süleyman II. (* 15. apríl 1642 –  † 22./23. jún 1691)
  • Ahmed II. (* 25. február 1643 –  † 6. február 1695)
  • Şehzade Murad (* 22. marec 1643 –  † 16. február 1645)
  • Şehzade Selim (* 19. marec 1644 –  † Október 1669)
  • Şehzade Osman (* August 1644 – † 1646)
  • Şehzade Bayezid (* 1. máj 1646 –  † August 1647)
  • Şehzade Cihangir (* 14. december 1646 –  † 1. december 1648)
  • Şehzade Orhan (* Október 1648 – † Január 1650)

Dcéry

Ibrahim I. mal tri dcéry:

  • Fatma Sultán (* 1642 – † 1657)
  • Gevherhan Sultán (* 1642 –  † 21. september 1694)
  • Beyhan Sultán (* 1645 – † 5. marec 1701)

V populárnej kultúre

[upraviť | upraviť zdroj]

Postava Ibrahima I. sa vyskytuje v tureckom televíznom seriály Muhteşem Yüzyıl: Kösem, kde ho ako princa stvárnil Ridvan Aybars Duzey a ako sultána Tugay Mercan.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ International encyclopaedia of Islamic dynasties. New Delhi : Anmol Publications, 2000-. (1st ed.) Dostupné online. ISBN 81-261-0403-1.
  2. ↑ THYS-SENOCAK, Lucienne. Ottoman Women Builders. Parameter "periodikum" je povinný!, 2017-03-02. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. DOI: 10.4324/9781315247472.
  3. ↑ KÖSEM WĀLIDE or KÖSEM SULṬĀN [online]. Encyclopaedia of Islam, Second Edition, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online.
  4. ↑ IRWIN, Ken. Encyclopedia of the Ottoman Empire2010139Edited by Gábor Ágoston and Bruce Alan Masters. Encyclopedia of the Ottoman Empire. New York, NY: Facts on File 2009. xxxvi+650 pp., ISBN: 978 0 8160 6259 1 $85. Reference Reviews, 2010-03-30, roč. 24, čís. 3, s. 49–50. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0950-4125. DOI: 10.1108/09504121011030968.
  5. ↑ GÖKBILGIN, Tayyib. L'expédition ottomane contre Astrakhan en 1569. Cahiers du monde russe et soviétique, 1970, roč. 11, čís. 1, s. 118–123. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0008-0160. DOI: 10.3406/cmr.1970.1797.
  6. ↑ GÖKBILGIN, Tayyib. L'expédition ottomane contre Astrakhan en 1569. Cahiers du monde russe et soviétique, 1970, roč. 11, čís. 1, s. 118–123. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0008-0160. DOI: 10.3406/cmr.1970.1797.
  7. ↑ Börekçi, Mehmed Rifat [online]. Encyclopaedia of Islam, THREE, [cit. 2020-03-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ibráhím I.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku İbrahim (Sultan) na nemeckej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.


Ibráhím I.
Narodenie: 5. november 1615 Úmrtie: 12. august 1648
Vladárske tituly
Predchodca
Murad IV. 		Sultán Osmanskej ríše
9. február 1640 – 12. august 1648 		Nástupca
Mehmed IV.
Predchodca
Murad IV. 		Kalif Osmanského kalifátu
9. február 1640 – 12. august 1648 		Nástupca
Mehmed IV.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ibráhím_I.&oldid=7461970“