Ignacy Koschembahr-Łyskowski
| Ignacy Koschembahr-Łyskowski | |
| poľský právny romanista a civilista univerzitný profesor, rektor Varšavskej univerzity v rokoch 1923 až 1924 | |
.jpg) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 3. február 1864 |
| Żelichowo, Prusko | |
| Úmrtie | 10. január 1945 (80 rokov) |
| Milanówek, okupované Poľsko | |
| Národnosť | poľská |
| Alma mater | Humboldt-Universität zu Berlin |
| Zamestnanie | univerzitný profesor, rektor Varšavskej univerzity (1923 až 1924) |
| Dielo | |
| Žánre | právnická literatúra, právno-romanistické štúdie |
| Obdobie | začiatok 20. storočia |
| Témy | rímske právo |
| Literárne hnutie | právna romanistika |
| Významné práce | Die condictio als Bereicherungsklage im klassischen römischen Recht I. (1903)/ II. (1907) |
| Ovplyvnený | |
| Odkazy | |
 | Ignacy Koschembahr-Łyskowski (multimediálne súbory na commons) |
Prof. Ignacy Koschembahr-Łyskowski (* 3. február 1864, Żelichowo, Prusko – † 10. január 1945, Milanówek, okupované Poľsko) bol poľský právnik: právny romanista a civilista, univerzitný profesor, rektor Varšavskej univerzity v rokoch 1923 až 1924,[1] podpredseda Legislatívnej komisie Druhej poľskej republiky.[2][3]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Koschembahr sa narodil v roku 1864 v Pomoransku, strednú školu vyštudoval v Chojnici. V rokoch 1884 až 1888 študoval v Berlíne na Humboldt-Universität u Alfreda Perniceho a habilitoval sa vo Vroclave s dielom Die Theorie der Exceptionen nach klassischem römischen Recht (1893). V rokoch 1895 až 1900 bol profesorom rímskeho práva vo Fribourgu vo Švajčiarsku, v rokoch 1900 – 1915 vo Ľvove a následne v rokoch 1915 – 1935 vo Varšave.[2] Na znovuzrodenej Varšavskej univerzity patril k najaktívnejším zakladateľom. Bol predsedom komisie, ktorá vypracovala štatút univerzity a v roku 1923 bol zvolený za rektora univerzity.[1]
V novovzniknutom Poľsku sa Koschembahr čoraz viac venoval občianskemu právu. V roku 1919 sa stal členom a v roku 1927 podpredsedom Legislatívnej komisie Poľskej republiky, ktorej úlohou bolo zjednotiť právo po období pluralizmu. V rámci komisie Koschembahr napísal návrh všeobecnej časti poľského občianskeho zákonníka.[2] V roku 1935, po odchode do dôchodku, získal titul čestného profesora na Varšavskej univerzite. Okupáciu strávil v Milanówku pri Varšave, kde zomrel týždeň pred vstupom sovietskej armády (1945).[1]
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- Faiumskie zwoje papyrusowe (1897),
- O pojęciu własności i źródłach prawa (1902),
- Die condictio als Bereicherungsklage im klassischen römischen Recht I. (1903)/ II. (1907).[2][3]
- jeho hlavné romanistické dielo[2]
- Dwa nowe opracowania rzymskiego prawa prywatnego (1908–1909),
- Pojęcie prawa (1911),
- Stanowisko prawa rzymskiego w powszechnej ustawie cywilnej (1911),[3]
- Procedura cywilna rzymska (1912),
- Historia prawa na zachodzie Europy (1923),
- Czynnik społeczny a czynnik państwowy w prawie prywatnym rzymskim (1923),
- W sprawie kodyfikacji naszego prawa cywilnego (1924),
- Cele i zadania polityki społecznej (1927).
- Przepisy ustawy a prawo w prawie cywilnym (1935)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Ignacy Koschembahr-Łyskowski (1923-1924) [online]. Warszawa: Uniwersytet Warszawski, 2013-11-07, [cit. 2024-07-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e GIARO, T. Koschembahr-Łyskowski, Ignacy von (1864-1945). In: STOLLEIS, Michael (ed.). Juristen: Ein biographisches Lexikon. München : C. H. Beck, 2001. ISBN 3-406-45957-9. S. 368 – 369.
- ↑ a b c Koschembahr-Łyskowski. In: BARTOŠEK, Milan. Encyklopedie římského práva. Praha : Panorama, 1981. S. 358.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VESPER, Ewa Maria. Ignacy Koschembahr- Łyskowski polski romanista przełomu XIX i XX wieku (dizertačná práca). Białystok : Uniwersytet w Białymstoku, 2019. 201 s. Dostupné online.