z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Infimum je najväčšie dolné ohraničenie množiny. Ak je množina ohraničená zdola, potom existuje jej dolné ohraničenie a práve jedno infimum, teda najväčšie zo všetkých dolných ohraničení danej množiny.
Číslo
β
{\displaystyle \beta }
M
{\displaystyle M}
(
I
)
∀
x
∈
M
:
x
≥
β
(
II
)
(
∀
x
0
>
β
)
(
∃
x
∈
M
)
:
x
<
x
0
{\displaystyle {\begin{array}{ll}({\textrm {I}})&\forall x\in M:x\geq \beta \\({\textrm {II}})&(\forall x_{0}>\beta )(\exists x\in M):x<x_{0}\end{array}}}
[ 1] [ 2]
↑ P. HORÁK - Ľ. NIEPEL. Prehľad matematiky . Bratislava: Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1982, [cit. 1982-11-07]. ↑ EISENREICH, Günther; SUBE, Ralf, a kol. Matematika: anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník . 1. vyd. Bratislava : Alfa, 1982. 
