Chrípka

Chrípka alebo influenza je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom z čeľade Orthomyxoviridae. Rýchlo sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií a tie zapríčiňujú ekonomické škody v podobe vysokých nákladov za zdravotnú starostlivosť a znížení produktivity práce. Genetické zmeny vírusu chrípky spôsobili v 20. storočí tri epidémie resp. až pandémie, pri ktorých zomreli milióny ľudí.

Odborný názov influenza pochádza z talianskeho influenza = chrípka / vplyv hviezd, teda z viery, že chrípku spôsobujú astrologické vplyvy.

Typy

Poznáme tri základné typy vírusov chrípky:

Chrípkové vírusy typu A – infikujú cicavce a vtáctvo – pozri aj Influenzavirus A
Chrípkové vírusy typu B – infikujú výhradne ľudí
Chrípkové vírusy typu C – infikujúce výhradne ľudí

Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za epidémie a pandémie. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť imunizáciu organizmu predchádzajúcimi infekciami (chrípka sa opäť šíri ako v panenskej populácii).

Populácia je väčšinou odolnejšia voči chrípkovým infekciám typu B a C, pretože tieto typy nemajú až takú schopnosť mutácie a rekombinácie a ich prípadný antigénový posun je často len nepatrný. Z týchto dôvodov ochorie chrípkou typu B alebo C človek s normálnou imunitou väčšinou len raz za život.

Chrípkové vírusy typu A môžeme ďalej klasifikovať podľa ich vírusových kapsidových proteínov – hemaglutinínu (skrátene HA resp. H) a neuroaminidázy (skrátene NA resp. N), ktoré sú dôležité pre životný cyklus vírusu. Pri chrípkovom víruse typu A je identifikovaných 15 podtypov H a 9 podtypov N. Pri chrípke typu B je to iba jeden podtyp H a jeden podtyp N. V súčasnej dobe sú najrozšírenejšie varianty chrípkového vírusu typu A variácie H1N1 a H3N2.

Existujú aj ďalšie variácie chrípkového vírusu, a preto sú špecifické chrípkové kmeňové oddiely identifikované štandardizovaným názvoslovím špecifikujúcim typ vírusu, geografickú polohu jeho prvého výskytu, poradové číslo izolácie, rok izolácie a podtypy HA a NA (napríklad A/Moscow/10/99 (H3N2); B/Hongkong/330/2001).

Variabilita a rekombinácia

Pri chrípkových vírusoch typu A sa okrem vysokej mutagénnosti vyskytuje aj možnosť rekombinácie – ak dva rôzne podtypy vírusu napadnú tú istú bunku, môžu si vymeniť časť RNA a vytvoriť tak veľmi odlišný vírus s novými vlastnosťami a schopnosťami. Z tohto dôvodu panujú obavy z kombinácie veľkého množstva vodného vtáctva a hydiny (kde sa vtáčia chrípka najľahšie šíri) a rozsiahleho chovu ošípaných, pretože ošípané sú infikovateľné chrípkami, ktoré napádajú iba cicavce a aj chrípkami, ktoré napádajú väčšinou len vtáctvo. Tak vzniká riziko vzniku vírusov chrípky, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka.

Pri klasifikácii chrípkových vírusov sa často odlišujú vtáčie chrípky (infikujú hlavne vtáctvo, cicavce len obmedzene, resp. vôbec). Vždy je tu však riziko mutácie vírusu, ktorá vytvorí z vtáčej chrípky takú, ktorá môže infikovať aj cicavce (vrátane človeka).

Dejiny

V 20. storočí bolo zaznamenaných niekoľko väčších epidémií chrípky. Najznámejšia bola pandémia Španielskej chrípky (chrípka typu A, kmeň H1N1), ktorá trvala od roku 1918 do roku 1919 a podľahlo jej pravdepodobne viacej ľudí než ich padlo v prvej svetovej vojne. Veľké chrípkové epidémie boli ešte v roku 1957 (Ázijská chrípka; typ A, kmeň H2N2) a v roku 1968 (Hongkonská chrípka; typ A, kmeň H3N2).

Známe chrípkové epidémie a pandémie

V súčasnosti zomiera na následky chrípkového ochorenia okolo 500 000 ľudí ročne.

1918 – 1920 – španielska chrípka, 500 miliónov infikovaných, 50 až 100 miliónov obetí (pandémia)
1957 – 1958 – ázijská chrípka, 1 až 1,5 milióna obetí (epidémia)
1969 – hongkongská chrípka, 750 000 až 1 milión obetí (epidémia)

Napriek panike v New Jersey v roku 1976 (chrípka ošípaných), v roku 1977 (ruská chrípka), v Hongkongu a iných krajinách Ázie v roku 1997 (vtáčia chrípka) a v Mexiku v roku 2009 (prasacia chrípka), neboli od roku 1969 zaznamenané veľké epidémie chrípky.

Symptómy

Vírus chrípky napáda respiračný systém, medzi osobami sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou. Príznaky infekcie sú:

zvýšená telesná teplota
bolesti hlavy
únava (môže byť extrémna)
suchý kašeľ
bolesť hrdla
upchatý nos
podráždené oči
zimnica

Následky chrípkovej infekcie sú vážnejšie a trvajú dlhšie než následky nachladnutia. Liečba trvá obvykle jeden až dva týždne. Chrípka môže byť niekedy smrteľná, predovšetkým u slabých, starých alebo chronicky chorých ľudí.

Väčšina ľudí, ktorí sa infikujú, sa zotaví počas jedného až dvoch týždňov, ale u niektorých sa môžu vyvinúť život ohrozujúce komplikácie (napríklad zápal pľúc). V USA dostanú chrípku každoročne milióny ľudí (približne 10 – 20 % obyvateľstva). Priemerne 36 000 ľudí ročne v USA chrípke podľahne a 114 000 ľudí je pre chrípku hospitalizovaných. Komplikácie môžu nastať aj u zdravých ľudí a v každom veku. Komplikáciami spojenými s chrípkou sú najviac ohrození starší ľudia nad 65 rokov a malé deti. Príkladmi komplikácií sú zápal pľúc, bronchitída (zápal priedušiek), sinusitída a ušná infekcia.

Chrípka tiež zhoršuje chronické zdravotné problémy. Ľudia s astmou môžu mať záchvaty počas chrípky a ľudia s chronickou poruchou srdca môžu pocítiť zhoršenie stavu.

Variabilita

Chrípková infekcia je veľmi variabilná – podobné vírusy sa našli u ošípaných a domácej hydiny. V miestach, kde je vysoká koncentrácia obyvateľstva, ošípaných a vtákov v tesnej blízkosti (napríklad niektoré časti Ázie), umožňujú súčasné infekcie rôznych živočíšnych druhov výmenu genetického materiálu medzi viacerými kmeňmi vírusu chrípky. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku nových nákazlivých kmeňov chrípky. Predpokladá sa, že skôr či neskôr dôjde ku rekombinácii, ktorá vyprodukuje kmeň chrípky ničivý rovnako ako bol vírus Španielskej chrípky z roku 1918.

Koncom roka 1997 infikoval nový kmeň vtáčej chrípky pochádzajúci z hydiny v Hongkongu 18 ľudí, šiesti chorobe podľahli. Tento kmeň nie je veľmi ľahko prenosný z človeka na človeka, ale vysoká miera úmrtnosti a možnosť ďalšej rekombinácie znamenali, že riziko bolo považované za natoľko vážne, že všetka hydina v Hongkongu bola zničená. Vtáčia chrípka prenosná aj na človeka sa opäť objavila v januári 2004 v Kambodži, Vietname a Thajsku.

Chrípková sezóna

Chrípka sa vyskytuje predovšetkým v zimnom období, a pretože južná a severná polguľa majú zimu v rôznom čase, vznikajú každoročne dve chrípkové sezóny. Hope-Simpson v roku 1981 zistil, že prepuknutia chrípkovej epidémie sú globálne všadeprítomné a vyskytujú sa vždy 6 mesiacov po období maximálneho slnečného žiarenia v danej oblasti. Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje každý rok výrobu dvoch vakcín – pre južnú aj severnú pologuľu.

Napriek tomu, že chrípka na severnej polguli vrcholí v januári alebo februári, nie je to vždy tak. Napríklad chrípková pandémia v rokoch 1918 – 1919 dosiahla svojho vrcholu koncom jari a leta, vtedy však hrali dôležitú rolu oslabenie a podvýživa obyvateľstva po prvej svetovej vojne.

Nie je celkom jasné, prečo je intenzita výskytu chrípky sezónna a nie rovnomerná počas celého roka. Možné vysvetlenie spočíva v tom, že ľudia sú v zime menej vonku, sú častejšie v blízkom kontakte, čo je príčinou prenosu nákazy. Ďalším vysvetlením je, že chlad oslabuje imunitný systém človeka.

Prevencia

Proti chrípke existuje očkovanie, ale pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok. Svetová zdravotnícka organizácia určuje zloženie vakcíny každý rok tak, aby obsahovala najpravdepodobnejšie kmene vírusu. Chrípková vakcína je odporúčaná ľuďom z rizikových skupín, ktorí by mohli mať komplikácie.

Liečba

Na prelome 20. a 21. storočia boli na trh uvedené lieky, ktoré zabraňujú množeniu chrípkových vírusov typu A a B (tzv. inhibítory neuraminidázy). Účinné látky sú oseltamivir (liek Tamiflu) a zanamivir (liek Relenza).

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Chrípka
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrípka
Wikislovník ponúka heslo Chrípka