Preskočiť na obsah

Svetová zdravotnícka organizácia

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetová zdravotnícka organizácia
Základné informácie
Krátky názovWHO
Vznik7. apríl 1948
ÚstredieŽeneva, Švajčiarsko
Ďalšie informácie
RiaditeľTedros Adhanom
Rodičovská organizáciaECOSOC
Rozpočet7,96 mld. (2020)
Webstránkahttps://www.who.int/

Svetová zdravotnícka organizácia (skratka SZO[1]; angl. World Health Organization, skratka WHO) je medzinárodná organizácia systému Organizácie Spojených národov (OSN), vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví. Centrálu má v Ženeve vo Švajčiarsku. SZO bola založená OSN 7. apríla 1948. Súčasný generálny riaditeľ je doktor Tedros Adhanom. SZO zdedila veľa mandátov a zdrojov po svojom predchodcovi, Zdravotníckej organizácii (Health Organisation – HO), ktorá bola agentúrou Spoločnosti národov.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1945 na Konferencii OSN o medzinárodnej organizácii jednohlasne schválili jej účastníci návrh Brazílie a Číny, aby sa vytvorila nezávislá medzinárodná zdravotnícka organizácia v rámci OSN. O rok neskôr v roku 1946 v New Yorku signovalo 61 štátov z celého sveta Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. Česko-Slovensko patrilo medzi tieto krajiny. Ústava nadobudla platnosť 7. apríla 1948, keď 26 zo 61 štátov, ktoré ju podpísali, ratifikovali svoj podpis a uložili oficiálne ratifikačné listiny u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Tento dátum – 7. apríl 1948 sa uznáva za dátum vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie. Odvtedy oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet v tento deň Svetový deň zdravia. Po rozdelení Česko-Slovenska sa Slovensko stalo členom SZO 4. februára 1993.

Stručné dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1945 – Konferencia OSN o Medzinárodnej organizácii v San Franciscu jednohlasne schvaľuje návrh Brazílie a Číny na vytvorenie novej samostatnej medzinárodnej zdravotníckej organizácie.
  • 1946 – Medzinárodná zdravotnícka konferencia v New Yorku schvaľuje Ústavu SZO.
  • 1948 – 7. apríla nadobúda účinnosť Ústava SZO. V tento deň 26 zo 61 štátov, ktoré podpísali Ústavu, oznámil jej ratifikáciu. Tento deň bol vyhlásený za Svetový deň zdravia.
  • 1969 – Schválili sa Medzinárodné zdravotnícke predpisy, ktoré obsahovali opatrenia v boji proti cholere, moru, pravým kiahňam a žltej horúčke.
  • 1974 – SZO zakladá Rozšírený program imunizácie, aby chránilo deti pred detskou obrnou, osýpkami, záškrtom, čiernym kašľom, tetanom a tuberkulózou.
  • 1977 – 30. svetové zdravotnícke zhromaždenie si stanovuje cieľ, podľa ktorého sa má do konca storočia dosiahnuť úroveň zdravia, ktorá umožní všetkým ľuďom viesť sociálne aj ekonomicky produktívny život: Zdravie pre všetkých do roku 2000.
  • 1978 – Spoločná SZO/UNICEF medzinárodná konferencia v Alma-Ate schvaľuje Deklaráciu o primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa stáva základným predpokladom dosiahnutia cieľa Zdravia pre všetkých do roku 2000.
  • 1979 – Globálna komisia potvrdzuje, že sa na celom svete eradikovali pravé kiahne. Posledný prípad sa vyskytol v roku 1977.
  • 1981 – Valné zhromaždenie OSN schvaľuje Globálnu stratégiu Zdravia pre všetkých do roku 2000 a vyzýva príslušné medzinárodné organizácie, aby spolupracovali so SZO.
  • 1987 – Valné zhromaždenie OSN, znepokojené šírením AIDS, vytvára Globálny AIDS program pod hlavičkou SZO.
  • 1988 – Pri oslave 40. výročia SZO vyhlasuje, že do roku 2000 eradikuje detskú obrnu.
  • 1998 – 50. výročie podpisu Ústavy SZO.

Ciele

[upraviť | upraviť zdroj]

Štatút SZO stanovuje, že jej cieľom „je dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia pre všetkých ľudí“. Jej hlavnou úlohou je ničiť choroby, obzvlášť kľúčové infekčné choroby. Popri koordinácii medzinárodného monitorovania vypuknutia infekčných chorôb ako SARS, malária a AIDS, realizuje aj programy na ničenie týchto chorôb prostredníctvom vývoja a distribúcie vakcín. Po rokoch likvidácie kiahní SZO v roku 1979 prehlásila, že choroba bola zničená – prvá choroba v histórii úplne eliminovaná premyslenou ľudskou aktivitou. SZO sa blíži k úspechu vo vývoji vakcín proti malárii a schistosomóze (infekčná choroba spôsobená druhom motolice skupiny Schistosoma) a v najbližších rokoch plánuje eliminovať detskú obrnu.

Štatút SZO definuje zdravie ako stav kompletnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nie iba ako absenciu chorôb alebo telesných chýb. Popri svojej práci na eliminácii chorôb, SZO organizuje aj kampane, napr. na celosvetové zvýšenie konzumácie zeleniny alebo na zníženie konzumácie tabaku, a vedie výskum: napr. či elektromagnetické pole okolo mobilov má nepriaznivý vplyv na zdravie. Niektoré z týchto prác môžu byť kontroverzné, ako napríklad správa SZO z apríla 2003, ktorá odporučila, že obsah cukru v zdravej výžive má byť menej ako 10 %, čo viedlo k lobovaniu (nátlaku) cukrovarníckeho priemyslu proti tomuto odporúčaniu.

Pre uvedené ciele SZO pridelili medzinárodné zmluvy organizácii veľa zodpovednosti. Napr. Jednotná konvencia o narkotických drogách (Single Convention on Narcotic Drugs) a Konvencia o psychotropných látkach (Convention on Psychotropic Substances) žiadajú SZO vydať záväzné vedecké a medicínske ohodnotenie psychoaktívnych drog a odporučiť, ako majú byť regulované. Týmto spôsobom SZO vykonáva dohľad nad výkonom zákonodarnej Komisie pre narkotické drogy (Commission on Narcotic Drugs).

Štruktúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Členské štáty SZO určujú delegácie do Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (World Health Assembly) – najvyššieho rozhodovacieho orgánu SZO. Zhromaždenie sa zvyčajne schádza každý rok v máji a okrem vymenovania generálneho riaditeľa (na 5-ročný mandát) monitoruje finančné riadenie organizácie, kontroluje a schvaľuje predložený programový rozpočet. Zhromaždenie volí 32 členov, ktorí sú technicky kvalifikovaní v oblasti zdravia, s 3-ročným mandátom do Výkonného výboru. Hlavné funkcie Výboru sú: riadiť zhromaždenie, uvádzať do praxe jeho rozhodnutia, radiť mu a vo všeobecnosti podporovať jeho prácu.

Sekretariát

[upraviť | upraviť zdroj]
Dr. Margaret Chan, bývalá generálna riaditeľka SZO.

Dennú prácu SZO má na starosti Sekretariát SZO (WHO Headquarters), ktorý má ústredie v Ženeve.

Regionálne úrady

[upraviť | upraviť zdroj]

Práca SZO je dencentralizovaná. Existuje 6 regionálnych úradov (WHO Regional Offices):

  • Regionálny úrad pre Afriku (AFRO)
  • Regionálny úrad pre Ameriku (Severnú a Južnú)/Pan americká zdravotnícka organizácia (AMRO/PAHO)
  • Regionálny úrad pre východné Stredomorie (EMRO)
  • Regionálny úrad pre Európu (EURO)
  • Regionálny úrad pre juhovýchodnú Áziu (SEARO)
  • Regionálny úrad pre západný Pacifik (WPRO)

Regionálny úrad pre Európu má ústredie v Dánsku v Kodani. Regionálnym riaditeľom je Zsuzsanna Jakab. Vo funkcii je od 1. februára 2010.

Kancelárie SZO

[upraviť | upraviť zdroj]

V jednotlivých členských krajinách je SZO zastúpená kanceláriami, ktorých existuje 134, z toho 28 v Európe, 1 na Slovensku.

Činnosti SZO pomáhajú spolupracujúce centrá (Collaborating Centres), ktorých je približne 400.

Základné orgány SZO

[upraviť | upraviť zdroj]

SZO vykonáva funkcie prostredníctvom troch základných orgánov:

  1. Svetové zdravotnícke zhromaždenie – World Health Assembly, WHA
  2. Výkonný výbor SZO – Executive Board, EB
  3. Sekretariát SZO – Headquarters, HQ

Svetové zdravotnícke zhromaždenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Svetové zdravotnícke zhromaždenie zasadá každoročne v máji, zvyčajne v Ženeve. Zúčastňujú sa na ňom delegácie zo všetkých členských štátov SZO.

Výkonný výbor SZO

[upraviť | upraviť zdroj]

Výkonný výbor SZO zasadá 2-krát do roka. Prvé (hlavné) zasadnutie sa pravidelne koná v januári, druhé (kratšie) zasadnutie sa koná v máji po Svetovom zdravotníckom zhromaždení. Výkonný výbor pozostáva z 32 odborníkov z oblasti zdravotníctva, vybraných zo všetkých členských štátov SZO.

Sekretariát SZO

[upraviť | upraviť zdroj]

Má približne 3 800 zamestnancov pracujúcich v Ústredí Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve a v šiestich regionálnych úradoch SZO po celom svete. Sekretariát je riadený generálnym riaditeľom SZO, ktorý je do uvedenej funkcie zvolený Svetovým zdravotníckym zhromaždením na základe nominácie Výkonného výboru.

Členstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

SZO má 194 členských štátov, vrátane všetkých členských štátov OSN okrem Lichtenštajnska. Najnovším členom (od 20. mája 2002) je Západný Timor. Krajiny, ktoré nie sú členské štáty OSN sa môžu, ak to schváli zhromaždenie, pripojiť ako asociovaní členovia (s kompletnou informovanosťou, ale obmedzeným podielnictvom a volebným právom). Príklady sú samosprávne jednotky Nového Zélandu – Cookove ostrovy a Niue. Krajinám môže byť tiež poskytnutý status pozorovateľa – napr. Vatikán.

Partnerstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako agentúra OSN, SZO je financovaná systémom OSN – príspevkami členských štátov. V súčasnosti práca SZO zahŕňa aj kooperáciu s partnermi ako sú mimovládne organizácie a farmaceutický priemysel alebo s nadáciami ako Nadácia Billa a Melindy Gates či Rockefellerova nadácia. Niektoré z týchto kooperácií možno považovať za verejno-súkromné partnerstvo; polovica rozpočtu SZO je financovaná súkromnými nadáciami a priemyslom.

Niektoré partnerstvá SZO so súkromnou sférou

[upraviť | upraviť zdroj]

Generálni riaditelia SZO

[upraviť | upraviť zdroj]

Meno

Krajina Obdobie
Dr. Brock Chisholm Kanada 1948 – 1953
Dr. Marcolino Gomes Candau Brazília 1953 – 1973
Dr. Halfdan T. Mahler Dánsko 1973 – 1988
Dr. Hiroshi Nakajima Japonsko 1988 – 1998
Dr. Gro Harlem Brundtland Nórsko 1998 – 2003
Dr. Lee Jong-wook Kórejská republika 2003 – 2006
Dr. Margaret Chan Čína 2006 – 2017
Dr. Tedros Adhanom Etiópia 2017– doteraz

Iné známe osoby späté s SZO

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Štubňa, Pavol – Moyšová, Stanislava. Lingvistické aspekty defektného rečového prejavu slovenských politických rečníkov. In: Štefančík, Radoslav (ed.). Jazyk a politika na pomedzí lingvistiky a politológie. Bratislava : Ekonóm, 2016. ISBN 978-80-225-4292-0, s. 270.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok čiastočne čerpal z www.who.sk.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Svetová_zdravotnícka_organizácia&oldid=7820975“