Informačná explózia

Informačná explózia je prudký nárast množstva poskytnutých informácií aj ich mnohotvárnosť alebo historická udalosť spôsobená takýmto veľkým počtom informácií a ktorá mala vplyv na informačnú spoločnosť danej doby.^[1] Po nej nastal veľký prísun informácií a zvýšil sa po nich dopyt. Boli to krátkodobé udalosti, ktoré mali vplyv na spoločnosť po dobu niekoľkých storočí. Poznáme tri veľké informačné explózie, ktoré mali vplyv na budúcnosť informačnej vedy, knihovníctva alebo pre blaho informačne chtivých ľudí a ktoré formovali informačnú spoločnosť do dnešnej podoby. Po každom z troch prípadoch nastal rapídny prísun informácii a spôsob pracovania s nimi.

Rozdelenie informačných explózií

Do dnešnej doby poznáme tri najväčšie informačné explózie, ktoré mali najväčší vplyv na informačnú spoločnosť.

Prvá informačná explózia

Za prvú informačnú explóziu je považovaný vznik písma. Ten je najdôležitejší činiteľ pre vznik informačnej spoločnosti. Jeho vznik mal za následok zavedenie prvých knižníc (vo veľkých mestách). Prvá informačná explózia (podmienená vznikom písma), nastala asi 5000 až 3000 rokov pred Kr. v rámci vyspelých civilizácii v oblasti starého Orientu. Písmo vznikalo v rôznych oblastiach nezávisle od seba. V Ottovej všeobecnej encyklopédii je písmo a jeho história definovaná takto:

„Písmo je vlastne obrazové alebo znakové zachytenie myšlienky či priamo záznam jazykového prejavu. Predchodcami písma boli znamenia vrypov, uzlov a podobne.; vývoj samotného písma bol od piktogramov cez písmo slovné k súmersko-babylonskému klinovému písmu a počiatkom písma slabičného. Ďalší vývoj prinieslo písmo založené na zázname spoluhlások (semitské národy), ku kt. Gréci pridali samohlásky a vytvorili základ eur. abecedy: alfabety, lat. abecedy a cyriliky.“^[2]

Druhá informačná explózia

Počas prvej informačnej explózie, začiatkom stredoveku sa využívali pultové knižnice. Tie obsahovali málo dokumentov kvôli zdĺhavej tvorbe kníh a ich ručnému písaniu. V 15. storočí však nastala druhá informačná explózia. Johannes Gensfleisch – Guttenberg v roku 1443 v Nemecku vynašiel kníhtlač. Tento vynález zapríčinil veľký bum v informačnom svete. Miesto dlhého prepisovania rukopisov v pár exemplároch, sa začali vydávať knihy v stovkách kusov. Renesančné a barokové knižnice ponúkali svoje dokumenty vo vertikálnych policiach miesto priestorovo rozľahlých pultových knižniciach, ktoré sa začali stavať vo veľkom. Nastala možnosť absenčných pôžičiek a tým sa knižnice spopularizovali a začala sa šíriť informačná osveta vo väčšom rozsahu, ako to bolo počas prvej explózie.

Tretia informačná explózia

Posledná informačná explózia nastala v 20. storočí a pretrváva dodnes. „S prudkým rozvojom informačných a komunikačných technológií na prelome 20. a 21. storočia narastá exponenciálne aj počet produkovaných a spracovaných informácií. Informačnú explóziu však nevyvoláva len množstvo informácií, ale aj rozvoj ich vzájomných vzťahov, ako ich umožňujú sieťové komunikačné technológie. Čím je viac informácií, tým viac narastá aj množstvo a zložitosť ich vzájomných vzťahov.“^[3] Najväčší vplyv na ňu mal vznik prvých počítačov, neskôr aj v komerčnej sfére pre osobné potreby a následne v roku 1989 vznikom WWW zásluhou Tima Bernersa-Leeho. Internet sa rozšíril v priebehu niekoľkých rokov do takmer všetkých domácnosti. Informácie sa začali voľne šíriť po celej sieti. Vznikli digitálne knižnice (pozri digitálna knižnica), OPAC, sociálne siete (napr facebook), blogy, online encyklopédie (wikipedia)... „Informačnej explózii konca 20. storočia predchádzala publikačná explózia po druhej svetovej vojne. Tá priniesla prudký nárast tlačenej produkcie, ktorú však nesprevádzal analogický nárast poznatkového fondu. Informácie v knihách sa len viac opakovali a kombinovali. Stále však bola zaručená aspoň istá formálna úroveň publikovaných informácií, pretože prechádzali filtrom vydavateľstiev a redakcií.“^[4]

Referencie

↑ HAVLOVÁ, Jaroslava. Informační exploze. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2015-09-03]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000016461&local_base=KTD.
↑ Ottova všeobecná encyklopédia: v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava: Agentúra Cesty, s.r.o., 2006, s. 227. ISBN 80-969159-4-0.
↑ RANKOV, Pavol. Informačná explózia – informačný stres – informačné správanie. Knižnica. 2006, roč. 7, č. 8. Dostupné z: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2006/august/03.pdf
↑ ŠUŠOL, Jaroslav, HRDINÁKOVÁ a Pavol RANKOV. Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní. Bratislava: Stimul, 2005. ISBN 80-88982-97-9. Dostupné z: http://www.fphil.uniba.sk/uploads/media/IKTV.pdf Archivované 2013-11-02 na Wayback Machine

Pozri aj

informačné preťaženie

[HAVLOVÁ-1] HAVLOVÁ, Jaroslava. Informační exploze. In: KTD: Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV) [online]. Praha : Národní knihovna ČR, 2003- [cit. 2015-09-03]. Dostupné z: http://aleph.nkp.cz/F/?func=direct&doc_number=000016461&local_base=KTD.

[2] Ottova všeobecná encyklopédia: v dvoch zväzkoch M-Ž. Bratislava: Agentúra Cesty, s.r.o., 2006, s. 227. ISBN 80-969159-4-0.

[3] RANKOV, Pavol. Informačná explózia – informačný stres – informačné správanie. Knižnica. 2006, roč. 7, č. 8. Dostupné z: http://www.snk.sk/swift_data/source/casopis_kniznica/2006/august/03.pdf

[4] ŠUŠOL, Jaroslav, HRDINÁKOVÁ a Pavol RANKOV. Informačné a komunikačné technológie vo vzdelávaní. Bratislava: Stimul, 2005. ISBN 80-88982-97-9. Dostupné z: http://www.fphil.uniba.sk/uploads/media/IKTV.pdf Archivované 2013-11-02 na Wayback Machine

[1]

[2]

[3]

[4]