Preskočiť na obsah

Invázny druh

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Invázny druh[1][2] (iné názvy: invazívny druh [-niekedy považované za nevhodný variant názvu][3][4], invázny/invazívny nepôvodný druh[5][6] [slovné spojenie „nepôvodný druh“ tu možno nahradiť synonymami - porov. nepôvodný druh], cudzí invázny druh[7], nevhodne: naturalizovaný/zdomácnený/udomácnený druh [8]; angl. najčastejšie: invasive species, invasive alien species) môže znamenať niektorú z nasledujúcich definícií[9][1][5][10][11][12]:

  • 1. nepôvodný druh (spravidla okrem kultúrnych rastlín), ktorý sa na novom území rýchlo rozšíril, spravidla do veľkej vzdialenosti a na rozsiahlom území
  • 2. ako definícia č. 1, ale nepôvodný druh má navyše na novom území negatívny impakt (v užšom zmysle: na novom území ohrozuje biologickú rozmanitosť)
  • 3. ako definícia č. 2, ale nepôvodný druh navyše žije na prirodzenom alebo poloprirodzenom stanovišti
  • zriedkavo:
    • 4. nepôvodný druh, ktorý žije na prirodzenom alebo poloprirodzenom stanovišti
    • (len v tvare invázny/invazívny druh:)
      • 5. domáci druh alebo nepôvodný druh, ktorý kolonizoval prirodzené územia
      • 6. synonymum výrazu nepôvodný druh

Proces vzniku invázneho druhu sa volá invázia. Pri definícii č. 1 sa výraz invázia v užšom zmysle používa na označenie poslednej fázy vzniku invázneho druhu, t.j. samotné veľké rozšírenie z miesta pôvodného zavlečenia.[10][13][2][11]

Invázny druh podľa definície č. 2 [14]

[upraviť | upraviť zdroj]

Invázny druh je druh alebo vnútrodruhový taxón na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. V niektorých prípadoch sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, že rozvracia ekosystémy, čo vedie k potlačeniu alebo likvidácii väčšieho počtu pôvodných druhov, nie len tých s podobnou nikou. Niektoré invázie môžu viesť k vyhynutiu jedného alebo viacerých pôvodných druhov. V USA sa odhaduje asi 7000 inváznych druhov, v Česku je ich registrovaných okolo 90.

Invázie ničiace ekosystém

[upraviť | upraviť zdroj]

Rastlinné invázie

[upraviť | upraviť zdroj]

S inváziou nepôvodných druhov sa viac-menej stretávajú všetky krajiny, ktoré sú nejak zapojené do častej výmeny osôb a tovaru. Invázne druhy sa veľmi často šíria neúmyselne, ak sú jedince omylom prepravované v kontajneroch s plodinami. Pri niektorých druhoch je najväčším problémom podcenenie rizika; mnohé druhy boli zavlečené do cudzieho prostredia v 19. storočí ako okrasné rastliny do parkov (napr. Kudzu v USA alebo boľševník v Európe).

Rastlinné invázie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam inváznych druhov na Slovensku

Najznámejším a zároveň najnebezpečnejším rastlinným druhom na Slovensku je boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), ktorý sa masívne šíri a rozvracia celé ekosystémy.

Boľševník obrovský

Ďalšie invázne druhy na Slovensku:

Živočíšne invázie

[upraviť | upraviť zdroj]

Asi najznámejšie príklady živočíšnej invázie sú spojené s Austráliou a ďalšími ostrovmi, kde mali privezené cicavce a iné živočíchy negatívny dopad na ekosystém (napr. mačky a krysy dopomohli k vyhynutiu dronta nelietavého; alebo: krysy tiež ohrozujú ekosystém na Novom Zélande, kde požierajú vajcia živej fosílie hatérie bodkovanej).

V Austrálii sa zas premnožili zavlečené druhy ako králiky, mačky, krysy, a i. Nepríjemný prípad predstavuje Boiga irregularis, had z Novej Guinei, ktorý sa v 50. rokoch 20. storočia lodnou dopravou dostal na Guam. V následujúcich rokoch dosiahla hustota jeho populácie na ostrove takmer 5 000 kusov na kilometer štvorcový. Výsledkom bolo lokálne vyhynutie polovice druhov vtákov a jašterov, 2 z 3 druhov netopierov, značné množstvo uštipnutí ľudí a opakované elektrické havárie (skraty vznikajúce vniknutím hadov do transformátorov alebo vysoko na stožiar).[16]

Škody

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa predbežných odhadov náklady v dôsledku biologických invázií dosahujú v Európe najmenej 10 miliárd eur ročne.[17] Ale odhad je veľmi konzervatívny, lebo u 90 % novo rozšírených druhov stále nie sú známe ekologické ani ekonomické dopady ich invázie. V celosvetovom meradle invázne druhy spôsobia škody okolo 1,5 trilióna libier ročne – takmer 5 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP).

Boj s inváziou

[upraviť | upraviť zdroj]

Invázia nemusí nutne znamenať, že invázny druh je silnejší ako tie, ktoré vytláča alebo ohrozuje. V niektorých prípadoch ide len o to, že je nové územie prosté jeho prirodzených nepriateľov. S takýmito inváziami (pokiaľ cielená likvidácia invázneho druhu ľudskými silami sklame lebo je už od začiatku nerealistická) dá bojovať aj tým, že na dané územie ich prirodzených nepriateľov zavlečieme tiež. K takémuto kroku však je nutné pristupovať veľmi opatrne, ako ukazuje už zmienený príklad mačiek, ktoré sa v Austrálii po vysadení tiež premnožili a likvidujú hlavne pôvodné drobné cicavce, ktoré sa dajú chytiť oveľa ľahšie ako králik). Príkladom úspešného odstránenia ekologického problému premysleným zavlečením nového druhu, je introdukcia niekoľkých druhov chrobákov spracujúcich kravský trus. V Austrálii k nemu museli pristúpiť potom, čo sa ukázalo, že miestne druhy špecializované na suchý trus vačkovcov nie sú schopné oveľa vlhčí trus dobytka spracovať dostatočne rýchlo, čo viedlo k enormnému premnoženiu múch a ďalších hmyzoidov, ktorých larvy sa v truse vyvíjajú.

Dôvody zavlečenia

[upraviť | upraviť zdroj]

K hlavným dôvodom zavlečenia patria kolonizácia Európanmi, záhradníctvo a poľnohospodárstvo a náhodný transport. Pri kolonizácii Európanmi boli na mnohé miesta zavlečené invázne druhy. Mnohé druhy boli zavlečené do nových oblastí ako okrasné rastliny, poľnohospodárske plodiny, trávy pastvín a pod. Náhodne sú zavliekané semená burín, ktoré sú zožaté spolu s komerčnými semenami a zasiate v nových oblastiach; loďami a lietadlami sú zavliekané napr. krysy, hmyz. Premiestňovaním nepôvodných druhov sa môžu šíriť aj parazity a choroby. Len niektoré zavlečené druhy sa stávajú inváznymi.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
  2. ↑ a b invázia. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 142.
  3. ↑ PYŠEK, Petr, et al. Návrh české terminologie vztahující se k rostlinným invazím. Zprávy České botanické společnosti : Materiály (Praha: Česká botanická společnost), 2008, roč. 23, s. 219-222. Dostupné online [cit. 2018-01-11]. ISSN 1212-3323. (poznámka pod čiarou č. 7)
  4. ↑ Ktoré spojenie je správne: perkusný hudobný nástroj alebo perkusívny hudobný nástroj?. SME (Bratislava: Petit Press). Dostupné online [cit. 2018-01-12]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ a b PLESNÍK, J. Někdo to rád horké. Invazní nepůvodní druhy. In: Ochrana přírody, 2011, č. 5, str. 26–29, S. 28 dostupné online[nefunkčný odkaz]
  6. ↑ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov
  7. ↑ nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre
  8. ↑ RICHARDSON, D. M. et al. Naturalization and invasion of alien plants: concepts and definitions. Diversity and Distributions (2000) 6, str. 93 – 100 [1]
  9. ↑ Colautti, R. I., MacIsaac, H. J.: A neutral terminology to define ‘invasive’ species. In: Diversity and Distributions, (Diversity Distrib.) (2004) 10, 135–141 [2] Archivované 2019-07-04 na Wayback Machine S. 136
  10. ↑ a b PYŠEK, Petr, et al. Návrh české terminologie vztahující se k rostlinným invazím. Zprávy České botanické společnosti : Materiály (Praha: Česká botanická společnost), 2008, roč. 23, s. 219-222. Dostupné online [cit. 2018-01-11]. ISSN 1212-3323. S. 221-222
  11. ↑ a b PYŠEK, P. et al. Alien plants in checklists and floras: towards better communication between taxonomists and ecologists. In: Taxon 53 (1), febr. 2004: 131-143 dostupné online
  12. ↑ RICHARDSON, D. M. et al. Naturalization and invasion of alien plants: concepts and definitions. Diversity and Distributions (2000) 6, str. 93 – 100, S. 101 (vpravo hore)
  13. ↑ RICHARDSON, D. M. et al. Naturalization and invasion of alien plants: concepts and definitions. Diversity and Distributions (2000) 6, str. 93 – 100, S. 97, 99
  14. ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Invazivni druh na českej Wikipédii.
  15. ↑ HRACHOVSKÝ, Anton. Ochranári varujú: Láka voňavými kvetmi, no je jedovatá a rastie pri cestách a vode. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-09. Dostupné online [cit. 2022-09-12]. ISSN 1335-4418.
  16. ↑ Boiga irregularis [online]. The Global Invasive Species Database, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. Archivované 2012-06-16 z originálu. (anglicky)
  17. ↑ Finding a successful solution to Europe’s invasive weeds [online]. CABI, [cit. 2012-06-13]. Dostupné online. (anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Invázny_druh&oldid=7761440“