Inzulínová pumpa

Inzulínová pumpa je zariadenie pre podávanie inzulínu pacientom s cukrovkou (diabetes mellitus), predovšetkým diabetes mellitus 1. typu. Liečba kontinuálnym podávaním inzulínu do podkožia najlepšie napodobňuje prirodzenú sekréciu inzulínu.

Zariadenie

Inzulínová pumpa je mikroprocesorom riadené čerpadlo, ktoré podáva mikrodávky inzulínu. Vzhľadom k dynamike vstrebávania inzulínu z podkožia a jeho biologickému polčasu je jeho pôsobenie kontinuálne. Inzulínová pumpa sa skladá z týchto základných častí: zásobník na inzulín, pohon pumpy - motor, pomocou ktorého sa dávkuje inzulín, riadiaca jednotka a ovládacia jednotka - displej s ovládacími tlačidlami. Inzulínová pumpa spravidla disponuje aj pomocnými funkciami - rozpoznaním a signalizáciou porúch, uložením a ponukou rôznych dávkovacích režimov atď.

Na pumpe sa dá nastaviť dávkovanie inzulínu na celý deň. Časť je trvalé pomalé podávanie v bazálnom režime, ktoré doplňujú bolusové (jednorazové) dávky pred jedlami, ktoré pacient môže aktivovať podľa potreby. Inzulín je aplikovaný do podkožia infúznou kanylou, ktorá sa musí meniť vždy po niekoľkých dňoch. Pri počiatočnom nastavení inzulínovej pumpy sa zvyčajne vychádza z predchádzajúcej celkovej dennej dávky inzulínu, ktorá sa zníži približne o štvrtinu a výsledok sa rozdelí na polovice, z ktorých jedna bude podávaná v bazálnom režime a druhá sa rozdelí na bolusové dávky. Toto rozdelenie je len približné, lekár ho môže podľa predchádzajúcich výsledkov liečby upraviť. Spravidla sú potrebné ďalšie korekcie dávkovania podľa glykémií v nasledujúcich dňoch.

Liečba

Liečba pomocou inzulínovej pumpy umožňuje dosiahnuť také časové rozloženie účinku inzulínu, aké sa nedá dosiahnuť pomocou opakovaných aplikácii rôznych druhov inzulínov podkožne. Využíva sa najmä u pacientov s nestabilným diabetom 1. typu, u ktorých nie je možné dosiahnuť optimálnu kompenzáciu diabetu ani intenzifikovaným režimom liečby, teda opakovaným podávaním inzulínu vo viacerých dávkach denne. Pre liečbu inzulínovou pumpou je nevyhnutná spolupráca edukovaného pacienta, pretože pacient si väčšinou musí niekoľkokrát denne vyšetriť glykémiu pomocou glukometra a podľa nej upraviť najmä bolusové dávky inzulínu. Tiež si musí pravidelne vymieňať kanylu, aby sa predišlo jej infekcii alebo upchatiu a doplňovať inzulín v pumpe.

Liečbou inzulínovou pumpou sa spravidla dosiahne lepšia kompenzácia diabetu s menším výskytom hypoglykémii a nižším rizikom vzniku komplikácii, bez potreby opakovaného injekčného podávania inzulínu. Pacient však musí neustále nosiť na tele inzulínovú pumpu, musí ju vedieť obsluhovať a rozpoznať prípadné zlyhania (poruchy, upchatie alebo odpojenie kanyly).

Liečba inzulínovou pumpou sa aplikuje len so súhlasom a po predchádzajúcom poučení pacienta. Môže byť aj dočasná, s návratom na konvenčnú liečbu injekčným inzulínom (väčšinou na základe rozhodnutia pacienta). Aj dočasná liečba pumpou často vedie k trvalejšiemu zlepšeniu kompenzácie cukrovky.

Perspektíva

Do bežnej praxe sa zavádza aj nová generácia inzulínových púmp, ktoré sú schopné spolupracovať s glukózovým senzorom, zariadením, ktoré trvalo monitoruje koncentráciu glukózy v krvi (resp. intersticiálnej tekutine) a relatívne samostatne riadi podávanie inzulínu. Tieto zariadenia ešte väčšinou vyžadujú spoluprácu pacienta, minimálne od neho potrebujú informáciu o príjme potravy (polouzatvorená regulačná slučka). Ako ovládač sa používa aj smartfón, vybavený príslušnou aplikáciou. Konečným cieľom výrobcov je skonštruovať plne autonómne zariadenie, schopné riadiť dodávku inzulínu bez zásahu pacienta (systém s uzatvorenou regulačnou slučkou, umelý pankreas), ktorý by bolo možné pacientovi aj implantovať. Prototypy sú klinicky otestované, ale v súčasnosti (rok 2017) ešte nedospeli k rutinnému používaniu, ktorého prekážkou bude okrem nárokov na obsluhu aj vysoká cena.

Zdroje

Se Min Kim: Insulin Pumps. Medscape, updated: Jan 31, 2018, citované 26.2.2018, dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/2139073-overview#showall
Článok využíva informácie z anglickej a českej verzie Wikipédie