Iracký Kurdistan
| Región Kurdistan | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Ey Reqîb | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | ههرێمی کوردستان | ||||
| • krátky | |||||
| Hlavné mesto | Arbíl 36°11′ s.š. 44°00′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Arbíl | ||||
| Úradné jazyky | Kurdčina, Arabčina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
autonómna oblasť Nechirvan Barzani Masrour Barzani | ||||
| Vznik | 1991 | ||||
| Susedia | Irán, Irak, Sýria, Turecko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
78 736 km² ? km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2014) • hustota (2014) |
8 350 000 /km² | ||||
| Mena | Iracký dinár (IQD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+3) (UTC+3) | ||||
| Internetová doména | .krd | ||||
| Smerové telefónne číslo | +964 | ||||
Súradnice: 36°11′00″S 44°00′00″V / 36,183333333333°S 44°V
Iracký Kurdistan, niekedy aj Južný Kurdistan je autonómna oblasť Kurdov v severovýchodnom Iraku, ktorú tvorí guvernorát Halabdža, Sulajmáníja, Arbíl a Dahúk. V oblasti s rozlohou asi 36 000km² žije 4 864 000 obyvateľov (zhruba 20 % populácie Iraku). Na východe susedí s Iránom, na severe s Tureckom, na západe so Sýriou a na juhu s Irakom. Hlavným mestom regiónu je Arbíl. Úradnými jazykmi sú kurdčtina a arabčina, okrem kurdskej väčšiny tu žijú Asýrčania, Arméni a irackí Turkméni. Väčšina obyvateľov sú moslimovia, z ktorých je viac sunnitov než šítov; významné náboženské menšiny tvoria kresťania a jezídovia. Fakticky ale iracký Kurdistan kontroluje oveľa väčšie územie než sú tri vyššie spomínané guvernoráty. K ďalším územím ovládaným Irackým Kurdistanom náleží aj guvernorát Kirkúk.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Región Kurdistan je prevažne hornatý, pričom najvyšším bodom je 3 611 metrov vysoký vrch, ktorý je známy ako Cheekha Dar („čierny stan“). Medzi pohoria irackého Kurdistanu patria pohoria Zagros, Sindžar, Hamrin, Mount Nisir a Qandil. Regiónom preteká veľa riek, ktoré sa vyznačujú úrodnými pôdami, dostatkom vody a malebnou prírodou. Veľký Zab a Malý Zab tečú z východ na západ regiónu. Rieka Tigris vstupuje do irackého Kurdistanu z tureckého Kurdistanu.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Kurdi žijú na území Kurdistanu už niekoľko tisícročí. Až do konca prvej svetovej vojny boli podriadení iránskym Šáhom alebo osmanským sultánom. Od polovice 19. storočia začali zakladať politické združenia a požadovali aspoň určitú formu autonómie. V roku 1917 začali Briti okupovať územie Iraku. V kurdských oblastiach najprv dosadzovali vhodných správcov, ale neskôr okupovali aj toto územie. Kurdi stále požadovali svoju samostatnosť, v čom ich podporovala Iracká komunistická strana založená roku 1934. V roku 1945 vznikla Kurdská demokratická strana Iraku (KDS).
KDS uvítala štátny prevrat roku 1958, kedy bolo zvrhnuté Iracké kráľovstvo a nastolená republika. Od novej vlády očakávala, že ich podporí v snahe o osamostatnenie. Tieto nádeje sa ale ukázali ako falošné a vzťahy medzi Kurdmi a centrálnou vládou sa začali zhoršovať, čo nakoniec vyústilo v nerozhodnú vojnu, ktorá trvala s prestávkami až do roku 1975.
V roku 1970 vydala baasistická vláda manifest, ktorý uznával legitímnosť kurdskej národnosti a sľuboval Kurdom jazykové práva, účasť vo vláde aj autonómne riadenie vo svojich oblastiach. Kurdská oblasť mala byť určená sčítaním ľudu, ku ktorému ale nedošlo. Iracká vláda sa tak s Kurdmi prela okrem iného o mesto Kirkúk a jeho okolie, v ktorom bola kurdská väčšina, ale iracká vláda si ho chcela ponechať kvôli náleziskám ropy. Keď v roku 1974 vyhlásil režim autonómna oblasť, konflikty o územie vyústili v otvorený boj, kedy proti sebe stálo vyše 50 000 bojovníkov kurdských milícií Pešmerga a na strane štátnej moci asi 90 000 mužov, 1 200 tankov a 200 lietadiel. Pri vojne, ktorá skončila ešte v tom roku podpisom Alžírskej dohody, získavali Kurdi podporu vo forme dodávok zbraní od Iránu.
Po skončení bojov nasledovali násilné presuny Kurdov z odľahlých oblastí irackého Kurdistanu do tých pod väčšou kontrolou centrálnej vlády alebo dokonca mimo autonómnu oblasť do iných častí Iraku. Týmto spôsobom bolo presídlených približne 250 000 ľudí. V roku 1975 založil prezident Iraku Džalál Talabání Vlasteneckú úniu Kurdistanu (VSK), ktorá odvtedy bojuje o popredné postavenie v kurdskom hnutí s KDS. Ku koncu Iránsko-irackej vojny v roku 1987 vymenoval Saddám Husajn svojho bratranca Alího Hasana al-Madžída guvernérom severnej časti Iraku . Al-Madžíd sa rozhodol vyľudniť oblasť Kurdistanu a v roku 1988 začal genocídu kurdského obyvateľstva známu pod názvom al-Anfál, pri ktorej využíval aj chemické zbrane. Počas asi pol roka nechal zničiť takmer 4 000 dedín a zabiť približne 150 000 Kurdov. Ďalších asi 150 000 ušlo do Turecka a Iránu.
Porážka Iraku vo Vojne v Zálive vo februári 1991 podnietila Kurdmi a Śítov k vzbure proti režimu. Kurdskej jednotky Pešmerga sa postupne zmocnili väčšiny územia Kurdistanu. Iracká armáda na vzburu odpovedala tvrdým protiútokom, pri ktorom zomrelo asi 300 000 ľudí (Kurdov a Šítov dohromady) a ďalších až 2,5 milióna ušlo do Turecka a Iránu. V apríli 1991 si Spojené kráľovstvo a OSN vynútili zriadenie bezletovej zóny nad irackým Kurdistanom. Oblasť postupne opustili iracká armáda a irackí úradníci a stala sa tak de facto autonómnou oblasťou.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Go Kurdistan Archivované 2020-11-23 na Wayback Machine - cestovný sprievodca (po anglicky)
- Kurdistan - The Other Iraq (po anglicky)
- The Kurds of Iraq (po anglicky)
- Kurdish Institute of Paris zaoberajúce sa situáciou v irackom Kurdistane (po anglicky)
- Travel Iraqi Kurdistan Archivované 2011-11-17 na Wayback Machine - cestovný sprievodca (po anglicky)
- Kurdistan Región Presidency Archivované 2016-06-27 na Wayback Machine (po anglicky)
- Kurdistan Región Government Archivované 2014-12-23 na Wayback Machine (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irácký Kurdistán na českej Wikipédii.