Preskočiť na obsah

Irina Eduardovna Slucká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Irina Eduardovna Slucká
Irina Slucká v roku 2006 na ME 2006
Osobné informácie
PredtýmRusko Rusko
Dátum narodenia 9. február 1979 (45 rokov)
Miesto narodenia Moskva, ZSSR ZSSR
Bydlisko Moskva, Rusko
Výška160 cm
Tréner
Bývalí tréneri Žanna Gromovová
Irina Strachovová
Choreograf
Korčuliarsky klub
ISU Osobné rekordy
Celkové skóre 198,06 (Cup of Russia 2005)
Krátky program 70,22 (Cup of China 2005)
Voľný program 130,48 (Cup of Russia 2005)

{{

Irina Eduardovna Slucká (rus. Ирина Эдуардовна Слуцкая; Prehrať ruská výslovnosť) (* 9. február 1979, Moskva, ZSSR, dnes Rusko) je bývalá ruská krasokorčuliarka. Je dvojnásobnou majsterkou sveta (2002, 2005), dvojnásobnou olympijskou medailistkou (2002 striebro, 2006 bronz), sedemnásobnou majsterkou Európy (1996, 1997, 2000, 2001, 2003, 2005, 2006), štvornásobnou víťazkou finále Grand Prix (2000 – 2002, 2005) a štvornásobnou majsterkou Ruska (2000 – 2002, 2005). Počas svojej kariéry získala celkovo 40 zlatých, 21 strieborných a 18 bronzových medailí.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Irina Slucká sa narodila v roku 1979 v hlavnom meste Sovietskeho zväzu Moskve ako jediné dieťa v rodine ruskej matky a židovského otca.[1] Jej otec Eduard bol učiteľom na moskovskej strednej škole a matka Natalia stavebnou inžinierkou.[2] V multireligióznej rodine však bola vychovávaná ako ruská pravoslávna kresťanka, čo otvorene dávala najavo aj počas súťaží príveskom v tvare kríža, ktorý nosila na krku.[1]

Slucká bola v detstve často chorá, preto ju ako štvorročnú kvôli zvýšeniu imunity prihlásili na krasokorčuľovanie do detskej skupiny športového klubu „Sokoľniki“.[3]

Slucká sa vydala v auguste 1999 po trojročnej známosti za detského trénera Sergeja Michejeva.[4] V novembri 2007 sa im narodil syn Arťom.[5] V októbri 2010 porodila dcéru Varvaru, druhé dieťa, po ktorom ako jedináčik dlho túžila.[6][7][8]

Slucká počas súťaže v roku 2005

Slucká začala s krasokorčuľovaním vo veku štyroch rokov na podnet svojej matky.[9] Od šiestich rokov bola jej trénerkou Žanna Fiodorovna Gromovová.[3][9]

V roku 1996 sa Slucká stala prvou ruskou sólovou krasokorčuliarkou, ktorá získala titul majsterky Európy a dokonca ho v nasledujúcom roku dokázala aj obhájiť. Na Majstrovstvách sveta 1996 získala bronz a o rok neskôr obsadila konečné štvrté miesto. Na Zimných olympijských hrách 1998 skončila piata. O mesiac neskôr jej už medailová pozícia v konkurencii svetovej špičky neunikla – na Majstrovstvách sveta 1998 získala striebro.

Po úspešných sezónach prišla sezóna 1998 – 1999, v ktorej nevyhrala žiadnu súťaž a vynechala majstrovstvá Európy aj majstrovstvá sveta. Slucká dokonca zvažovala odchod zo súťažného krasokorčuľovania, no nakoniec sa rozhodla pokračovať.[10]

Sluckej sa podaril úspešný comeback na finálovej súťaži série „Grand Prix 2000“. Skočila sedem čistých trojitých skokov, vrátane dvoch kombinácií trojitých skokov a ako prvá žena skočila v súťaži kombináciu trojitý lutz s trojitým rittbergerom. O necelý mesiac neskôr vyhrala svoj tretí európsky titul. Úspešnú sezónu ukončila ziskom striebornej medaily na Majstrovstvách sveta 2000.

V roku 2001 na majstrovstvách sveta ako prvá žena na svete predviedla kombináciu trojitý salchov s trojitým rittbergerom a dvojitým toeloopom a vyhrala striebornú medailu (napriek tejto čistej kombinácii dopadla na dve nohy pri trojkombinácii trojitý lutz s trojitým rittbergerom a dvojitým toe loopom a mala problémy aj pri ďalších dvoch skokoch).

Slucká vyhrala striebro aj na Zimných olympijských hrách 2002 v americkom meste Salt Lake City a stala sa tak druhou Ruskou v histórii, ktorá získala medailu v kategórii žien. Celá súťaž prebiehala v znamení súboja ruskej majsterky Sluckej s americkou šampiónkou Michelle Kwanovou. Po krátkom programe boli obe pretekárky, ako sa očakávalo, na prvých dvoch miestach (Slucká bola druhá). Slucká by musela vyhrať voľnú jazdu, aby získala celkové víťazstvo. Voľné jazdy však vyhrala Američanka Sarah Hughesová, Slucká skončila druhá a to jej zaistilo striebornú medailu. Kwanová skončila tretia. Proti výsledkom súťaže podali zástupcovia ruskej reprezentácie protest, ten však bol zamietnutý.

O mesiac neskôr Slucká vyhrala Majstrovstvá sveta 2002 v Nagane. Bola prvá vo všetkých častiach súťaže – v kvalifikácii, krátkom programe aj voľnej jazde. Bol to Sluckej prvý titul majsterky sveta.

Choroba a návrat

[upraviť | upraviť zdroj]

Slucká sa rozhodla vynechať Majstrovstvá sveta 2003 kvôli vážnemu ochoreniu svojej matky, ktoré si vyžadovalo transplantáciu obličiek. Prvá transplantácia bola neúspešná, preto bolo nevyhnutné vykonať ďalšiu.[11] Zatiaľ čo matkin zdravotný stav sa začal pomaly zlepšovať, Sluckej zdravotný stav sa prudko zhoršil, trápila ju únava a opuchy nôh.[11] Absolvovala mnoho lekárskych vyšetrení v niekoľkých nemocniciach kvôli správnej diagnostike jej ochorenia.[11] Lekári jej odporučili opustiť chladné prostredie zimných štadiónov, čo však odmietla. V roku 2004 napriek zdravotným problémom skončila na majstrovstvách sveta deviata.

Sluckej ochorenie bolo nakoniec diagnostikované ako zápal ciev (vasculitis).[12][13] V roku 2005 sa Slucká po dlhom pobyte v nemocnici vrátila ku krasokorčuľovaniu. Vyhrala Majstrovstvá Európy 2005, čím vyrovnala rekord v počte európskych titulov (šesť titulov dovtedy získali Katarina Wittová a Sonja Henieová). Na Majstrovstvách sveta 2005 bola prvá po krátkom programe aj vo voľnej jazde a získala zlatú medailu. V interview povedala:

Často sa ma pýtajú: ako si sa dokázala tak zlepšiť po tom prepade v minulom roku? Tak sa na to ale nedá pozerať. Keď je človek chorý, to nie je pád, to je nešťastie, pred ktorým, žiaľ, nikto z nás nie je chránený. Chcela by som všetkým, ktorí neveria, že sa môžu uzdraviť, povedať: verte, bojujte... Ja som to dokázala, aj vy to dokážete.

19. januára 2006 Slucká vyhrala majstrovstvá Európy siedmykrát, čím vytvorila nový rekord v počte víťazstiev na európskom šampionáte v kategórii žien.

Na Zimných olympijských hrách 2006 v Turíne bola Slucká jednou z favoritiek na zisk zlatej medaily. V priebežnom poradí bola na druhom mieste po krátkom programe za Američankou Sashou Cohenovou. Vo voľnej jazde spadla pri trojitom rittbergeri a skončila na bronzovej priečke za Japonkou Šizukou Arakawovou (zlato) a Američankou Sashou Cohenovou (striebro). Nasledujúci mesiac sa Slucká nezúčastnila majstrovstiev sveta.

V novembri 2006 Slucká oznámila ukončenie svojej súťažnej krasokorčuliarskej kariéry. 10. apríla 2007 oznámila svoj úmysel vrátiť sa do Ruska zo Spojených štátov a že sa nezúčastní tour „Champions on Ice 2007“, pretože čaká s manželom Sergejom dieťa.[14] Slucká uviedla, že sa už nemôže dočkať materstva a neplánuje sa vrátiť k súťažnému krasokorčuľovaniu. „Nevidím žiadny cieľ,“ povedala. „Neviem, prečo by som sa mala vrátiť, veď mám takmer všetky tituly, ktoré sa dajú získať.[15]

Pokrasokorčuliarska kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Po pôrode odštartovala Slucká svoju kariéru v šoubiznise. Moderovala krasokorčuliarske reality šou na ruskej televíznej stanici Pervyj kanal: „Zviozdy na ľdu“ (rus. Звёзды на льду; „Hviezdy na ľade“) a „Lednikovyj period“ (rus. Ледниковый период; „Doba ľadová“). V prvej šou bol jej spolumoderátorom Jevgenij Pľuščenko, v druhej herec Marat Bašarov.[16]

V roku 2008 účinkovala v ruskom televíznom seriáli z krasokorčuliarskeho prostredia „Žarkij ľod“ (rus. Жаркий лёд; „Horúci ľad“).[17] V ruskej verzii talianskej muzikálovej šou na ľade "Winx on Ice" stvárnila hlavnú úlohu.[18] V novembri 2008 Slucká účinkovala v šou "Skate from the Heart".[19] V roku 2009 Sluckú uviedli do Medzinárodnej židovskej športovej siene slávy.[20]

V roku 2011 vystupovala v šou olympijskej šampiónky Kim Ju-na „All That Skate Summer“. V októbri 2012 sa zúčastnila prvého ročníka súťaže „Medal Winner's Open“ pre olympijských a svetových medailistov. V ženskej súťaži získala tretie miesto.[21][22]

Po ohlásení kandidatúry ruského mesta Soči na organizovanie Zimných olympijských hier 2014 sa Slucká stala jednou z oficiálnych ambasadoriek.[23]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Sezóna Krátky program Voľná jazda Exhibícia
2005 – 2006
[12]
  • „Mario Takes a Walk“
    hudba: Jesse Cook
  • „Rhumba“
  • „Flamenco“
    hudba: Didulia
2004 – 2005
[24]
  • „It Must Have Been Love“

  • „Catwoman“
2003 – 2004
[25]
2002 – 2003
[4]
  • „Victory“
    hudba: Bond
  • „Shine“
2001 – 2002
[26]

  • „Never Be the Same Again“

  • „Old Pop in an Oak“
  • „Cotton-Eyed Joe“
    hudba: Rednex
2000 – 2001
[27]
  • „Culture“
    hudba: Chris Spheeris
  • „Schindlerov zoznam“
    (soundtrack k filmu)
    hudba: John Williams


  • „Timeless“
1999 – 2000
  • „Appassionata“
    hudba: Rolf Løvland
  • „Free Yourself“
1998 – 1999
  • Ballet For Carolyn Carlson
1997 – 1998
  • „Les Feuilles Mort (Autumn Leaves)“

  • „Piano Waltz“
  • „Ach, Nastasia“
    hudba: Ossipovov balalajkový orchester

  • Ruský ľudový tanec
  • „Gauglione“
1996 – 1997
  • „Il Bel Canto“
    (z „The Phantom of the Opera on Ice“)
    hudba: Roberto Danova
  • „Overture (Dance of the Four Muses)“
    (z „The Phantom of the Opera on Ice“)
    hudba: Roberto Danova
  • „Tico Tico“

1995 – 1996
  • „Broadway show tunes“
  • „New York, New York“
1994 – 1995
  • „The Heart of Budapest“
  • Čardáš
  • Heire Kati
    hudba: Vidor, Monti, Hubay
1993 – 1994

Prehľad výsledkov

[upraviť | upraviť zdroj]
Výsledky[28]
Medzinárodné súťaže
Podujatie 1992 – 93 1993 – 94 1994 – 95 1995 – 96 1996 – 97 1997 – 98 1998 – 99 1999 – 00 2000 – 01 2001 – 02 2002 – 03 2003 – 04 2004 – 05 2005 – 06
ZOH 5 2 3
Majstrovstvá sveta 7 3 4 2 2 2 1 WD 9 1
Majstrovstvá Európy 5 1 1 2 1 1 2 1 WD 1 1
Finále Grand Prix 2 3 4 3 1 1 1 2 1 2
GP Cup of China 1 1
GP Cup of Russia 1 1 3 1 1 1 3 1 1
GP Lalique 4
GP Nations/Spark. 1 2 3
GP NHK Trophy 2 1 2
GP Skate America 3 3
GP Skate Canada 1 3 1 2
Hry dobrej vôle 6 5 1
Finlandia 1
Nebelhorn 1 1
Zimná univerziáda 2
Medzinárodné juniorské súťaže
MS juniorov 8 3 1
Národné súťaže
Majstrovstvá Ruska 3 3 2 3 4 4 1 1 1 2 WD 1
Majstrovstvá Ruska juniorov 1
GP = Grand Prix (Champions Series 1995 – 1997); WD = odstúpila

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b EDEN, Ami. How Gold Medalist Sarah Hughes Skated under the "Jewish Radar" [online]. interfaithfamily.com/Forward.com, 23.7.2012, [cit. 2013-08-18]. Dostupné online. Archivované 2013-07-03 z originálu. (v angličtine)
  2. Ирина Слуцкая — биография [online]. biografos.ru, 23.7.2012, [cit. 2013-08-18]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu. (v ruštine)
  3. a b Биография [online]. irinaslutskaya.org, [cit. 2013-08-18]. Dostupné online. Archivované 2014-02-01 z originálu. (v ruštine)
  4. a b Irina SLUTSKAYA: 2002/2003 [online]. Lausanne: ISU, 15.3.2003, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1]. Archivované 2006-07-02 z originálu. (v angličtine)
  5. LARIN, Oleg. Ирина СЛУЦКАЯ, cемикратная чемпионка Европы по фигурному катанию: Недоброжелатели предрекали мне бездетный брак [Irina Slucká, sedemnásobná majsterka Európy v krasokorčuľovani: Neprajníci mi predpovedali bezdetné manželstvo] [online]. Komsomoľskaja Pravda, 22.11.2007, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v ruštine)
  6. GLADČENKOVÁ, Nadežda. Ирина Слуцкая во второй раз стала мамой [Irina Slucká sa druhýkrát stala matkou] [online]. lifenews.ru, 22.10.2010, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v ruštine)
  7. PADERINOVÁ, Xenija. Ирина Слуцкая: "Я попросила хирурга развернуть монитор и увидела, как рождается мой ребенок" [Irina Slucká: Požiadala som chirurga, aby otočil monitor a videla som, ako prichádza na svet moje dieťatko] [online]. Теленеделя (Москва), 26.11.2010, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2010-12-03 z originálu. (v ruštine)
  8. LICHAČEVOVÁ, Polina. Ирина Слуцкая: «Материнство — это слезы радости, перемешанные с усталостью» [Irina Slucká: Materstvo, to sú slzy radosti zmiešané s únavou] [online]. Deti.mail.ru, 26.6.2013, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v ruštine)
  9. a b MITTAN, J. Barry. Irina Slutskaya [online]. Deti.mail.ru, 1997, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2014-02-01 z originálu. (v angličtine)
  10. RYMER, Thomas. Russians get near sweep of women's and pairs [online]. Associated Press/CBS Sportsline, 26.11.1999, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v angličtine)
  11. a b c LISICYNOVÁ, Lina. Ирина Слуцкая: «Семья всегда была дороже титулов» [Irina Slucká: Rodina mi bola vždy vzácnejšia ako tituly] [online]. yagazeta.com, 2.3.2009, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2011-07-18 z originálu. (v ruštine)
  12. a b LISICYNOVÁ, Lina. Irina SLUTSKAYA: 2005/2006 [online]. Lausanne: ISU, 25.6.2006, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2006-07-02 z originálu. (v angličtine)
  13. LISICYNOVÁ, Lina. Ирина Слуцкая, недавно излечившаяся от серьезной болезни, может снова попасть в больницу [Irina Slucká, nedávno vyliečená z vážnej choroby, znovu možno pôjde do nemocnice] [online]. izvestia.ru, 15.1.2004, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2008-04-07 z originálu. (v ruštine)
  14. Slutskaya returning to Russia because of pregnancy [online]. International Herald Tribune, 10.4.2007, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2009-02-28 z originálu. (v angličtine)
  15. Slutskaya Is Savoring New Phase of Her Life [online]. The New York Times, 22.11.2008, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v angličtine)
  16. Ирина Слуцкая [online]. IceSymphony.org, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2010-09-22 z originálu. (v ruštine)
  17. Жаркий лёд [online]. 2008, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2013-06-23 z originálu. (v ruštine)
  18. Ледовое Шоу «Winx НА ЛЬДУ» [online]. 26.1.2010, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2010-02-20 z originálu. (v ruštine)
  19. Disson Skating | Skate for the Heart [online]. web.archive.org, [cit. 2023-07-29]. Dostupné online. Archivované 2008-11-19 z originálu.
  20. Jewish Sports Hall of Fame: Elected members Irina Slutskaya [online]. Jewishsports.net, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v angličtine)
  21. PLAGEOVÁ, Lynn. Japan hosts three star-studded events this week [online]. IceNetwork.com, 3.10.2012, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2014-02-01 z originálu. (v angličtine)
  22. INSERITO IL MER. Japan Open 2012 e Medal Winner Open, le stelle mondiali in gara [online]. artonice.it, 10.10.2012, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v taliančine)
  23. CASTELLAROVÁ, Barbara. Irina Slutskaya “I ricordi mi hanno portata da Nagano a Sochi” [online]. artonice.it, 26.10.2012, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. (v taliančine)
  24. Irina SLUTSKAYA: 2004/2005 [online]. Lausanne: ISU, 19.03.2005, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2005-04-03 z originálu. (v angličtine)
  25. Irina SLUTSKAYA: 2003/2004 [online]. Lausanne: ISU, 27.03.2004, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2004-06-03 z originálu. (v angličtine)
  26. Irina SLUTSKAYA: 2001/2002 [online]. Lausanne: ISU, 06.05.2002, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2002-06-17 z originálu. (v angličtine)
  27. Irina SLUTSKAYA: 2000/2001 [online]. Lausanne: ISU, 15.04.2001, [cit. 2013-08-23]. Dostupné online. Archivované 2001-06-17 z originálu. (v angličtine)
  28. Oficiálna výsledková listina na stránke ISU

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Слуцкая, Ирина Эдуардовна na ruskej Wikipédii a Irina Slutskaya na anglickej Wikipédii.