Irina Nevická
| Irina Nevická | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 10. december 1886 |
| Zbudská Belá, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) | |
| Úmrtie | 21. november 1965 |
| Prešov, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) | |
| Národnosť | ukrajinská |
Irina Nevická ukr. Ірина Невицька (* 10. december 1886, Zbudská Belá – † 21. november 1965) bola ukrajinská spisovateľka.
Narodila sa v učiteľskej rodine. Svoje detstvo prežila v Prešove a v Starej Ľubovni. Študovala v nemeckej národnej škole a potom na Pedagogickej fakulte v Prešove, ale štúdium nedokončila. Nejaký čas žila v Čičave, v Údole a v Užhorode. V roku 1922 sa presťahovala do Prešova, kde žila až do smrti (november 1966).
Prvé diela uverejňovala v časopisoch Nedeľa a Náuka. Knižne vyšli Pravda pobidyla (1924), Darček (1929), Matij Kukolka (1968,1994). Napísala tiež viacero dramatických diel, z ktorých knižne vyšla len hra Bože provydiňňa (1925).
I. Nevická má dôležité miesto v našom kultúrnom živote. Svojou angažovanosťou sa vo veľkej miere pričinila o pozdvihnutie národného a kultúrneho života v Podkarpatskej Rusi a na východnom Slovensku v medzivojnovom období. Svedčí o tom založenie ženského spolku (Prosvita) v roku 1922. Vydala prvý ženský kalendár na východnom Slovensku a v roku 1931 vydávala v Prešove časopis Slovo národa, ktorý vychádzal dvakrát do mesiaca a bol písaný po ukrajinsky.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Združenie Milénium Údol Archivované 2005-02-04 na Wayback Machine