Issa Kobajaši

Issa Kobajaši - 小林一茶
Issa Kobajaši - portrét
Osobné informácie
Pseudonym	Issa - 一茶
Narodenie	15. jún 1763
	Kašiwabara, Japonsko
Úmrtie	5. január 1828 (64 rokov)
	Kašiwabara, Japonsko
Národnosť	japonská
Zamestnanie	básnik, prozaik
Dielo
Žánre	haiku, haibun, renga
Obdobie	Edo
Literárne hnutie	vlastná škola haiku
Odkazy
	Issa Kobajaši (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Issa Kobajaši (jap. 小林一茶 – Kobajaši Issa, * 15. jún 1763 Kašiwabara - † 5. január 1828 Kašiwabara) bol japonský básnik a laický budhistický mních sekty Džódó Šinšú známy ako autor básní haiku. Bol známy ako Issa, čo v japončine znamená Šálka čaju. V Japonsku je známy ako jeden zo štyroch najväčších majstrov haiku, kam sa okrem neho zaraďujú aj Bašó Macuo, Buson Josa a Šiki Masaoka.

Život

Jeho rodné meno bolo Nobujuki Kobajaši (jap. 小林信之 – Kobajaši Nobujuki) a chlapčenské meno Jataró Kobajaši (jap. 小林弥太郎 – Kobajaši Jataró). Bol prvým synom farmára sídliaceho v dnešnej prefektúre Nagano. Issa stratil matku vo veku troch rokov. O päť rokov neskôr sa jeho otec znovu oženil, ale naďalej sa o neho starala stará matka, ktorá umrela, keď mal 14 rokov. O rok nato ho otec poslal do mesta Edo (dnešné Tokio). Veľa sa nevie o ďalších desiatich rokoch Issovho života.

Od roku 1787 sa jeho meno spája so skupinou básnikov známych ako Škola z Kacušiky (dnes štvrť Tokia). Skupinu založil Sodó Jamaguči (jap. 山口素堂, 1642-1716) a medzi Issových učiteľov patrili Mizoguči Somaru (1713-1795), Čikua Kobajaši (jap. 小林竹阿, 1710-1790) a Genmu Morita (1728-1801). Bol študentom Mizogučiovej haiku školy (domu) Nirokuan (jap. 二六庵) . V roku 1789 sa vydal na cestu na sever Japonska a jeho tvorba bola ovplyvnená zážitkami z nej. Po Čikuovej smrti sa jeho učiteľom stal oficiálne od 20. mája 1790 Mizoguči Somaru. Issa v tom istom roku začal plánovať ďalšie cesty, v roku 1791 sa opäť vydal na cestu domov a nasledujúcich sedem rokov putoval po krajine.

V roku 1801 jeho otec zomrel a Issa sa sporil s nevlastnou matkou o dedičstvo. Vo veku 49 rokov získal polovicu dedičstva po otcovi, usadil sa v rodisku a oženil sa. Avšak v ranom veku mu umreli tri deti a v roku 1823 aj manželka Kiku. Svoj smútok vložil do básne haiku:

露の世は露の世ながらさりながら

Cuju no jo wa cuju no jo nagara sari nagara

Svet rosy / svet rosy je to vskutku / zatiaľ čo, zatiaľ čo…

Issov sklad v Kašiwabare

Issa sa oženil ešte dvakrát. Keď mu v roku 1827 zhorel pri požiari dom spolu s poštovým úradom, ktorý spravovala jeho rodina, ubytoval sa v sklade, ktorý v meste dodnes stojí a v roku 1828 tam aj umrel. Podľa japonského kalendára to bolo 19. dňa 11. mesiaca v 10. roku éry Bunsei, čo približne korešponduje s rokom 1827, no v niektorých zdrojoch sa uvádza rok 1828.

Dielo

Issa napísal vyše 20 000 básní haiku, ktoré sa zachovali až do súčasnosti. Napriek tomu, že sa stal populárny, trpel nedostatkom peňazí. Navzdory mnohým osobným ťažkostiam jeho poézia odráža detskú jednoduchosť. Používal často miestne nárečia a rôzne konverzačné obraty. Okrem haiku písal aj v žánri haibun, napríklad diela Moja jar (jap. おらが春 – Ora ga haru) alebo Siedmy denník (jap. 七番日記 – Šičiban nikki); spolupracoval pri tvorbe vyše 250 básní renku (renga).

Issova báseň haiku sa v preklade R. H. Blythsa objavila v románe Franny a Zooey od J. D. Salingera v roku 1961: "Slimáčik / vylez na horu Fudži / ale pomaly, pomaly."

Niektoré diela

• Tabišui (jap. 旅拾遺) Paberky z ciest 1795
• Čiči no šu'en nikki (jap. 父の終焉日記) Denník skonu môjho otca 1801
• Ora ga haru (jap. おらが春) Čas môjho života 1819

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kobayashi Issa na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).