Ivan Ivanovič Šiškin
| Ivan Ivanovič Šiškin | |
 I. N. Kramskoj, Portrét I. I. Šiškina, 1880, olej na plátne, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg | |
| Narodenie | 13. január 1832 Jelabuga, Cárske Rusko, dnes Tatárska republika |
|---|---|
| Úmrtie | 20. marec 1898 (66 rokov) Sankt Peterburg, Cárske Rusko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ivan Ivanovič Šiškin |
Ivan Ivanovič Šiškin (rus. Иван Иванович Шишкин) (* 13. január 1832, Jelabuga – † 20. marec 1898, Sankt Peterburg) bol ruský maliar-krajinár, akademik (od r. 1865), profesor maľby (od r. 1873), vedúci maliarskej dielne (v r. 1892 - 1895). Patril k významným členom umeleckého združenia peredvižnici.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Šiškin pochádzal zo starej viatskej rodiny Šiškinovcov; jeho otec Ivan Vasiljevič Šiškin bol kupcom. Už v detskom veku sa uňho prejavil výtvarný talent a tak po ukončení základného vzdelania začal študovať na Moskovskom výtvarnom učilišti (v r. 1852 - 1856). Po absolvovaní učilišťa nastúpil na štúdiá na petrohradskú výtvarnú akadémiu, ktorú ukončil v roku 1865. Z tohto obdobia pochádzajú jeho prvotiny - krajinomaľby okolia Petrohradu.
Prvé výraznejšie úspechy sa dostavili v podobe študijného pobytu v zahraničí. V roku 1861 cestoval do Mníchova, odkiaľ o dva roky nato odišiel do Zürichu, Ženevy a Düsseldorfu. Práca na obraze Okolie Düsseldorfu mu vyniesla menovanie akademikom. Zahraničné cesty spojené so štúdiom diel významných súdobých umelcov zanechali v Šiškinovi nezmazateľný vklad.
V roku 1866 sa vrátil do vlasti a usadil sa v Sankt Peterburgu, kde žil až do konca svojho života. Nakrátko podnikal umelecké výlety po Rusku spojené s výstavkami svojich diel. Významná etapa jeho umeleckej dráhy je spojená s členstvom v umeleckom združení peredvižnikov, ktorého bol zakladajúcim a v neskoršom období veľmi aktívnym členom.
V roku 1873 bol menovaný profesorom Výtvarnej akadémie a v roku 1892 bol poverený viesť katedru krajinárskej maľby. Túto funkciu však vykonával iba krátko. Umrel 20. marca 1898 v tvorivom zápale nad novým obrazom.
Šiškin a jeho dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Ivan Ivanovič Šiškin patrí k najvýznamnejším ruským výtvarným umelcom, ktorého preslávili najmä jeho krajinomaľby. Svojím štetcom dal vyniknúť kráse a veľkoleposti ruskej prírody. Vo všetkých svojich dielach sa prejavil ako mimoriadny znalec foriem života. V snahe po realistickom zobrazení prírody, z ktorej si vyberal predovšetkým mohutné lesné motívy, svoje pozorovania dopĺňal prírodovedeckým štúdiom a neustálymi cestami. Postupne zanechal romantické motívy a upriamil sa dôsledné a pravdivé zobrazenie skutočnosti. Jednou z jeho prvotín, vytvorených v tomto duchu je Rúbanie lesa (1867).
V sedemdesiatych rokoch prišlo k Šiškinovmu tvorivému rozkvetu. Tvoril tak charakteristické obrazy ruskej prírody, ktoré sú akoby vyjadrením krásy a bohatstva ruskej zeme. Súčasne sa nezdráhal vo svojich dielach zdôrazniť symbiózu prírody a výsledkov práce ľudských rúk - napr. obraz Raž (1878).
Šiškin patrí medzi najznámejších a najobľúbenejších ruských maliarov a právom sa spolu s mladším I. I. Levitanom považuje na najvýznamnejšieho maliara-krajinára v ruskom výtvarnom umení.
Ráno v borovicovom lese
[upraviť | upraviť zdroj]
Šiškin bol mimoriadne plodným autorom. Okrem množstva olejomalieb vytvoril celý rad kresieb a grafických listov.
Osobitné miesto v Šiškinovej tvorbe zaujíma jeho najpopulárnejší obraz Ráno v borovicovom lese (1889). Tu maliara zaujal chvíľkový jav, ako je ranná hmla medzi stromami, rozrážaná presvitajúcimi slnečnými lúčmi. Priam panenský lesný interiér, navodzujúci atmosféru harmónie a pokoja, oživil skupinkou hrajúcich sa medvieďat. Idyla rodiaceho sa nového dňa spolu s dokonalým umeleckým zachytením scény takmer zákonite v divákovi vytvára pocit prítomnosti na tomto výjave.
Na obraze, ktorý je považovaný za prelomové dielo v Šiškinovej tvorbe, sa spoluautorstvom podieľal iný maliar, Šiškinov súčasník K. A. Savickij. Z jeho štetca pochádza medvedia rodinka. Pôvodná Savického signatúra na obraze „zásluhou“ P. M. Tretiakova zmizla, takže dnes sa za autora obrazu považuje iba Šiškin.
Výber z diela
[upraviť | upraviť zdroj]-
Rezanie lesa, 1867, olej na plátne, Štátna Tretiakovská galéria, Moskva -
Raž, 1878, olej na plátne, Štátna Tretiakovská galéria, Moskva -
Potok v brezovom lese, 1883, olej na plátne, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg -
Lesné diaľky, 1884, olej na plátne, Štátna Tretiakovská galéria, Moskva -
Borovica na piesku, 1884, olej na plátne, Rybinské múzeum umenia, Rybinsk -
Les, olej na plátne, Ekaterinburg -
Dubový háj, 1887, olej na plátne, Štátna Tretiakovská galéria, Moskva -
Zmiešaný les, 1888, olej na plátne, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg -
Zima, 1890, olej na plátne, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg -
Neďaleko chaty, 1894, olej na plátne, Štátne múzeum výtvarných umení Tatárskej republiky, Kazaň
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Ivanovič Šiškin
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Шишкин, Иван Иванович na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).