Izomorfia

Izomorfia (iné názvy: izomorfizmus, izomorfnosť^[1]) je vlastnosť zlúčenín obdobného chemického zloženia kryštalizovať v rovnakých kryštálových sústavach. Zo zmesi nasýtených roztokov alebo tavením takýchto látok vznikajú zmesové kryštály (kamenec, zliatina).

Termín zaviedol v roku 1819 Mitcherlich a jeho pôvodný historický výklad je nasledovný: Izomorfia je prípad, keď dva alebo viac minerálov majú blízke, prípadne zhodné kryštalové tvary, a to na základe analogických vzorcov a štruktúr látok.