Preskočiť na obsah

Izraelské osady

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Mapa izraelských osád na Západnom brehu Jordánu (stav z roku 2006)

Izraelské osady sú sídla založené Izraelom a Izraelčanmi na územiach, ktoré židovský štát dobyl v Šesťdňovej vojne v roku 1967.

Terminológia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V hebrejčine sa izraelské osady najčastejšie nazývajú התנחלויות ("hitnachalujot"), singulár התנחלות ("hitnachalut"). Tento výraz začali používať až v poslednej tretine 20. storočia zástancovia ako aj odporcovia politiky výstavby osád. Zástancovia osád ho oceňujú pre jeho odvodenie od biblickej terminológie – Numeri 33,54: וְהִתְנַחַלְתֶּם אֶת-הָאָרֶץ בְּגוֹרָל לְמִשְׁפְּחֹתֵיכֶם ("Rozdelíte si krajinu losom ako dedičstvo medzi svoje čeľade"). Odporcom osád zase termín vyhovuje, pretože odlišuje izraelské sídla za Zelenou líniou od sídiel vo vnútri vlastného Izraela v jeho medzinárodne uznávaných hraniciach. Okrem slova "hitnachalujot" sa pre všetky izraelské sídla (vo vnútri aj za Zelenou líniou) používa aj výraz התיישבות ("hitjašvut") a alebo od rovnakého koreňa odvodené slovo יישוב ("jišuv").[1] Od týchto dvoch základných termínov pre osady sa tiež odvodzuje v hebrejčine pomenovanie ich obyvateľov, teda osadníkov: buď מתנחלים ("mitnachalim"), alebo מתיישבים ("mitjašvim").
  • V angličtine sa spojenie "izraelské osady" najčastejšie prekladá ako "Israeli settlements" a takto sa objavuje napríklad v oficiálnych prehláseniach americkej vlády.[2] V kruhoch naklonených politike osadníctva sa používa aj neutrálnejší termín "Israeli communities" (zhruba "izraelské obce"), ktorý neodlišuje sídla zbudované vonku a vo vnútri Zelenej línie.[3] Naopak v kruhoch radikálnejšie naladených proti izraelskej politike na obsadených územiach, hlavne v arabských krajinách, sa používa aj termín "Israeli colonies" ("izraelské kolónie")[4] Niektorí odporcovia sionizmu ale výraz "Israeli colonies" aplikujú aj na židovské sídla vo vnútri Zelenej línie.[5]
  • V arabčine sa pre izraelské osady používa výraz المستوطنات ("mustavtanát") a od neho odvodené slovo pre osadníkov مستوطنين ("mustavtinín"), alebo ostrejšie مستعمرات ("mustamarát"), ktoré sa dá preložiť ako "kolónia".[6]

Právny status

[upraviť | upraviť zdroj]
Zástavba v najľudnatejšej izraelskej osade Modi'in Illit s viac ako 50 000 obyvateľmi

Oficiálna izraelská pozícia ohľadne osád na Západnom brehu Jordánu je, že tieto sídla nenarušujú práva tu usadených palestínskych obyvateľov, pretože boli zriaďované na štátnej nie na súkromnej pôde. To ale spochybňuje organizácia Peace Now, ktorá zverejnila v roku 2006 štúdiu, podľa ktorej 39 % plochy obsadzovanej izraelskými osadami na Západnom brehu Jordánu leží na pozemkoch, ktoré pôvodne patrili súkromným palestínskym vlastníkom.[7] Osady sú umiestnené na území, ktoré je pod vojenskou správou a nie je formálne súčasťou Izraela. Právo židov usadzovať sa na týchto územiach bolo podľa izraelskej vlády zakotvené pri zriaďovaní Britského mandátu Palestína a navyše niektoré z týchto sídel nadväzujú na židovské komunity, ktoré tu existovali do roku 1948 (napríklad Kfar Ecion alebo Hebron). Izrael považuje Západný breh Jordánu za sporné a nie okupované územie.[8] Východný Jeruzalem a Golanské výšiny sú Izraelom považované za integrálnu súčasť Izraela a tunajšie osady sa právne nelíšia od akýchkoľvek iných sídiel vo vlastnom Izraeli.

História zakladania izraelských osád

[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik prvých izraelských osád sa datuje už krátko po Šesťdňovej vojne. Úplne prvou osadou bol Kfar Ecion. 27. septembra 1967 sa skupina budúcich osadníkov zišla na vojenskom cintoríne v Jeruzaleme a potom po ceremoniále vyrazili v konvoji na miesto, kde obnovili dedinu Kfar Ecion zničenú v roku 1948 počas Prvej arabsko-izraelskej vojny.[9] V tom čase ale oficiálnou pozíciou izraelskej vlády po jej zasadaní 19. júna 1967 bolo vrátiť dobyté územia (Golanské výšiny a Sinaj) výmenou za mier so susednými arabskými štátmi. Egypt však nemal znovu získať kontrolu nad Pásmom Gazy. V prípade Západného brehu Jordánu sa predpokladalo buď jeho vrátenie Jordánsku alebo vytvorenie autonómneho palestínskeho štátu. Len v prípade Jeruzalemu sa od začiatku počítalo s jeho zjednotením pod izraelskou suverenitou. Čast ministrov však s týmto zámerom nesúhlasila. Minister práce Jigal Alon presadzoval trvalú anexiu časti Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy a zakladanie izraelských osád na tomto území. Malo ísť o údolie rieky Jordán, oblasť historického Guš Ecion, aglomeráciu Jeruzalemu, región južného Judska (Hebronské hory) a južnú časť Pásma Gazy. Tento projekt nazývaný Alonov plán nebol síce nikdy oficiálne izraelskou vládou prijatý ako oficiálna politika, ale napriek tomu sa v následujúcich rokoch stal faktickou smernicou izraelskej vlády pri zakladaní prvých osád.[10]

Potýčky medzi izraelskou armádou a obyvateľmi pri vysťahovávaní osady Jamit na Sinaji v roku 1982

Ako prvá osada v rámci Alonovho plánu vznikla v roku 1968 dedina Kalija v údolí Jordánu. V roku 1968 prišli prví izraelskí osadníci do Hebronu (od roku 1972 vedľa historického Hebronu vznikla nová izraelská štvrť Kirjat Arba). Ešte pred koncom 60. rokov 20. storočia vznikli tiež ďalšie osady v bloku Guš Ecion. Rozvíjali sa aj prvé osady na Sinajskom polostrove, kde Moše Dajan presadzoval projekt výstavby veľkého mesta s prístavom Jamit. V roku 1974 bolo založené hnutie Guš Emunim, ktoré požadovalo ísť nad rámec Alonovho plánu a zahájiť osídľovanie aj vo vnútrozemí Západného brehu Jordánu. Pre tento účel zriadilo zvláštnu osídľovaciu organizáciu Amana. Aktivisti Guš Emunim sa snažili usadiť v tejto oblasti aj za cenu potýčok s izraelskou armádou. Získavali podporu opozičnej strany Likud a jej predáka Menachema Begina, ktorý sľuboval, že ak sa stane premiérom, nikdy sa obsadených území nevzdá.[11]

Izraelská štvrť Gilo vo Východnom Jeruzaleme a cesta spájajúca ju s Guš Ecion

V roku 1977 Likud vyhral vo voľbách a začal masívnu výstavbu osád. Počas roku 1977 ich vzniklo 15 vrátane prvej v Pásme Gazy (Necer Chazani), kde ale bola už v roku 1970 obnovená dedina Kfar Darom vyprataná v roku 1948. V roku 1978 však vláda Menachema Begina uzavrela mierovú zmluvu s Egyptom a súhlasila s predaním Sinajského polostrova pod egyptskú suverenitu. Roku 1982 boli všetky izraelské osady na Sinaji vypratané aj za cenu potýčok s osadníkmi. Zároveň pokračovala výstavba osád na ostatných obsadených územiach. V roku 1979 vláda zrušila obmedzenie na nákup pôdy na Západnom brehu Jordánu. V roku 1981 vláda rozhodovala o anexii Golanských výšin. Počas roku 1981 bol prekonaný ďalší rekord, keď vzniklo 16 nových osád. Výstavba osád pokračovala po celý zvyšok 80. rokov 20. storočia, a to aj počas Prvej intifády.[11]

Začiatkom 90. rokov 20. storočia začal mierový proces a časti Pásma Gazy a Západného brehu Jordánu prešli pod bezpečnostnú a civilnú kontrolu Palestínskej autonómie, výstavba osád ale pokračovala. Nezakladali sa však už nové osady, ale existujúce osady zvyšovali počet svojich obyvateľov. Zároveň v blízkosti osád vznikali satelitné štvrte, takzvané "outposty", ktoré síce formálne tvorili súčasť svojej materskej osady, ale v skutočnosti sa aspoň niektoré z nich vyvíjali do samostatných obcí, aj keď neboli uznávané izraelskou vládou.[11]

Osada Neve Dekalim v Pásme Gazy vysťahovaná v roku 2005

Počas Druhej intifády dochádzalo na Západnom brehu Jordánu k častým útokom na osadníkov a populačný rast tunajších osád sa spomalil. Zároveň však začala výstavba Izraelskej bezpečnostnej bariéry, ktorá niektoré osady blízko Zelenej línie fakticky oddelila od Západného brehu a pripojila ich k Izraelu.[11] V roku 2005 vláda Ariela Šarona uskutočnila Izraelský plán jednostranného stiahnutia, v ktorého rámci boli vysťahované všetky osady v Pásme Gazy a tiež 4 osady v severnej časti Západného brehu Jordánu.

V novembri 2009 ohlásila izraelská vláda vedená Benjaminom Netanjahuom desaťmesačné moratórium na novú bytovú výstavbu v osadách na Západnom brehu Jordánu. Gesto sa netýkalo východného Jeruzalema ani Golanských výšin. Výnimočne bola povolená aj výstavba budov verejného charakteru.[12] Toto gesto však neviedlo k obnoveniu rokovania medzi oboma stranami.

Geografické rozdelenie izraelských osád

[upraviť | upraviť zdroj]

Izraelské osady sa rozkladajú alebo rozkladali na všetkých územiach, ktoré Izrael obsadil v roku 1967:

  • Západný breh Jordánu: osady tu boli zakladané hneď od roku 1967 a existujú tu do súčasnosti. S viac ako 300 000 osadníkmi (k roku 2009) ide o najpočetnejšiu a najľudnatejšiu skupinu izraelských osád. Do roku 1967 šlo o súčasť Jordánska.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Judsko a Samária
Bližšie informácie v hlavnom článku: Oblastná rada Chof Aza
Poľnohospodársky využívaná krajina na Golanských výšinách
  • Východný Jeruzalem: osady (respektíve mestské štvrte) tu boli zakladané po roku 1967 a existujú dodnes. S cca 200 000 obyvateľmi (k roku 2009) ide o druhé demograficky najvýznamnejšie izraelské osídlenie za Zelenou líniou, ktoré je Izraelom navyše priamo anektované. Do roku 1967 išlo o súčásť Jordánska.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Východný Jeruzalem
  • Golanské výšiny: osady tu boli zakladané hneď od roku 1967 a existujú tu dodnes. Územie je priamo anektované Izraelom. Do roku 1967 išlo o súčasť Sýrie.
Bližšie informácie v hlavnom článku: Izraelské osady na Golanských výšinách
Bližšie informácie v hlavnom článku: Izraelské osady na Sinaji

Rozdelenie izraelských osád podľa veľkosti a administratívneho statusu

[upraviť | upraviť zdroj]

Izraelské osady na Západnom brehu Jordánu a na Golanských výšinách zahrňujú menšie sídla vidieckeho typu, ktoré sa združujú do Oblastných rad, stredne veľkých osád charakteru menších miest, ktoré majú štatút miestnych rad a z najväčších sídel mestského typu so štatútom mesta. Najväčším mestom medzi izraelskými osadami je Modi'in Illit, kde k 31. decembru 2011 žilo 52 100 obyvateľov.[13] Administratívne delenie ale vždy nekopíruje ľudnatosť osady. Napríklad osada Ma'ale Efrajim s cca 1400 obyvateľmi má štatút miestnej rady, kým Kochav Ja'akov s viac ako 6000 obyvateľmi tento status nemá. Osady vo Východnom Jeruzaleme majú status mestských štvrtí Jeruzalema. Niektoré z nich majú cez 40 000 obyvateľov (Pisgat Ze'ev alebo Ramot).

Menšie osady sa tiež delia podľa ekonomického charakteru, a to na kibucy (vysoká miera kolektívnej spolupráce), mošavy (nižšia miera kolektívnej spolupráce) a spoločné osady (bez hospodárskej spolupráce medzi jednotlivými obyvateľmi).

Okrem oficiálnych osád existujú na Západnom brehu Jordánu aj neoficiálne osady ("outposty"), ktoré izraelská vláda neuznáva ako samostatné obce a považuje ich buď za púhe štvrte existujúcich "materských" osád (napríklad osada Nofej Prat je považovaná za súčasť Kfar Adumim), alebo ich vôbec neuznáva a považuje ich za osídlenia vzniknuté bez povolenia (napríklad Magen Dan blízko osady Elkana).

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Izraelská štvrť Har Choma vo Východnom Jeruzaleme

Izraelské osady najmä na Západnom brehu Jordánu vykazujú pretrvávajúci populačný nárast, ktorý je omnoho rýchlejší ako prírastok obyvateľstva v celoštátnom meradle (v roku 2008 5,1 % verzus 1,8 %).[14] Vďaka tomu demografický význam tejto skupiny populácie rastie. kým osady v pásme Gazy zostávali po celý čas svojej existencie len nepočetnými enklávami, osady na Západnom brehu a izraelské štvrte vo východnom Jeruzaleme sú domovom desaťtisícok ľudí. Kombinovaná populácia všetkých izraelských osád (vrátane východného Jeruzalemu) presiahla okolo roku 2009 hranicu 500 000 obyvateľov. V roku 2009 zároveň počet osadníkov na Západnom brehu Jordánu presiahol 300 000 a v niektorých územne kompaktných blokoch tvoria Izraelčania na Západnom brehu etnickú väčšinu. Populácia osád na Golanských výšinách síce zaznamenáva nižšie ročné nárasty, ale vzhľadom na absenciu arabského osídlenia na väčšine plochy Golan má tamojšia osadnícka populácia etnickú prevahu na celom území výšin (okrem drúzskych dedín na severe).

Obyvateľstvo osád sa líši v svojej náboženskej orientácii. Existujú osady sekulárnych obyvateľov (napríklad Ariel[15]), osady obyvateľov nábožensky zameraných (napríklad Efrat[16]) alebo ultraortodoxných (charedim – napríklad Bejtar Illit). Existujú aj zmiešané osady, v ktorých vedľa seba žijú skupiny s rôznou mierou náboženského zamerania.

Vývoj počtu obyvateľov izraelských osád[17][18]
rok Západný breh Pásmo Gazy vých. Jeruzalem Golan. výšiny celkom
1972 1 182 700 8 649 77 10 608
1983 22 800 900 76 095 6800 106 595
1985 44 100 1 900 103 900 8 700 158 700
1989 69 800 3 000 117 100 10 000 199 900
1990 78 600 3 300 135 000 10 600 227 500
1991 90 300 3 800 137 300 11 600 243 000
1992 101 100 4 300 141 000 12 000 258 400
1993 111 600 4 800 152 800 12 600 281 800
1995 133 200 5 300 157 300 13 400 309 200
1996 142 700 5 600 160 400 13 800 322 500
1997 154 400 5 700 161 416 14 300 335 816
1998 163 300 6 100 165 967 14 900 350 267
1999 177 411 6 337 170 123 15 313 369 184
2000 192 976 6 678 172 250 15 955 387 859
2002 214 722 7 277 175 617 16 503 414 119
2003 224 669 7 556 178 601 16 791 427 617
2004 234 487 7 826 181 587 17 265 441 828
2005 258 988 0 184 057 17 794 460 838
2006 268 400 0 186 857 18 105 473 362
2007 276 462 0 189 708 18 692 484 862
2008 295 380 0 193 091 19 083 507 554
2009 299 440 0 191 960 19 248 510 648
2010 314 132[19] 0 198 629 19 797 534 224
2011 328 423[20] 0 n/a 20 347 n/a
2012 360 000[21] 0 n/a n/a n/a

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Summing up: hityashvut as a symbol, hityashvut as a word [online]. [Cit. 2009-11-29]. Dostupné online. Archivované 2011-01-06 z originálu. (anglicky)
  2. ↑ Statement by the Press Secretary on Israeli Settlements [online]. The White House, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. Archivované 2010-01-31 z originálu. (anglicky)
  3. ↑ What is Christian Friends of Israeli Communities? [online]. Christian Friends of Israeli Communities, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ UAE rejects Israeli colonies in Palestinian territories [online]. Gulf News, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (anglicky)
  5. ↑ Welcome To Kafr Saba District of Tulkarm [online]. Palestine Remembered, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ S.Poole, Unspeak: how words become weapons, how weapons become a message, and how... [online]. Google Books, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. (anglicky)
  7. ↑ Israeli Map Says West Bank Posts Sit on Arab Land [online]. New York Times, [cit. 2009-10-23]. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ Israeli Settlements and International Law [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2009-10-23]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ History of the Etzion Bloc [online]. kfar-etzion.co.il, [cit. 2009-11-09]. Dostupné online. Archivované 2016-03-05 z originálu. (anglicky)
  10. ↑ OREN, Michael. Six Days of War. New York : Ballantine Books, 2003. ISBN 0-345-46192-4. Kapitola Aftershocks, s. 312-323. (anglicky)
  11. ↑ a b c d 36 years, and still counting [online]. Haaretz, [cit. 2009-11-30]. Dostupné online. Archivované 2007-04-24 z originálu. (anglicky)
  12. ↑ Israel begins crackdown on settlement construction [online]. Haaretz, [cit. 2009-11-30]. Dostupné online. Archivované 2009-12-03 z originálu. (anglicky)
  13. ↑ POPULATION AND DENSITY PER SQ. KM. IN LOCALITIES NUMBERING 5,000 RESIDENTS AND MORE ON 31 XII 2011 [online]. ročenka Centrálneho štatistického úradu 2012, [cit. 2013-02-14]. Dostupné online. Archivované 2014-05-17 z originálu. (anglicky, hebrejsky)
  14. ↑ Population of Localities with over 2,000 residents and by other geographical divisions-June 2009 [online]. Central Bureau of Statistics Israel, [cit. 2009-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ Ariel and Ariel Bloc - May 2005 [online]. Peace Now, [cit. 2009-11-30]. Dostupné online. Archivované 2007-10-23 z originálu. (anglicky)
  16. ↑ Communities in Gush Etzion [online]. Yesha, [cit. 2009-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ Comprehensive Settlement Population 1972-2008 [online]. Foundation for Middle East Peace, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. Archivované 2010-03-15 z originálu. (anglicky)
  18. ↑ IDF: More than 300,000 settlers live in West Bank [online]. Haaretz, [cit. 2009-11-29]. Dostupné online. Archivované 2009-12-03 z originálu. (anglicky)
  19. ↑ V ročenke Centrálneho štatistického úradu uvedená k 31. 12. 2010 populácia dištriktu Judsko a Samária 311 100 obyvateľov (http://www1.cbs.gov.il/shnaton62/shnaton62_all_e.pdf)
  20. ↑ V ročenke Centrálneho štatistického úradu uvedená k 31. 12. 2011 populácia dištriktu Judsko a Samária 325 500 obyvateľov (http://www.cbs.gov.il/reader/shnaton/templ_shnaton_e.html?num_tab=st02_06x&CYear=2012)
  21. ↑ Podľa neoficiálnych údajov, ktoré s odkazom na štatistiky izraelského ministerstva vnútra, publikovala organizácia Ješa (http://ansamed.ansa.it/ansamed/en/news/nations/israel/2013/02/13/Mideast-Israeli-settlers-rise-sharply-360-000-West-Bank_8241722.html[nefunkčný odkaz], http://www.myesha.org.il/?CategoryID=251&ArticleID=5768[nefunkčný odkaz])
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Izraelské osady na českej Wikipédii.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ČEJKA, Marek. Judaismus a politika v Izraeli. 3. vyd. Brno : Barrister & Principal, 2009. 278 s. ISBN 978-80-87029-39-8.
  • ČEJKA, Marek. Izrael a Palestina - Minulost, současnost a směřování blízkovýchodního konfliktu. 2. vyd. Praha : Barrister & Principal, 2007. 321 s. ISBN 978-80-87029-16-9.
  • OREN, Michael. Six Days of War. New York : Ballantine Books, 2003. 460 s. ISBN 0-345-46192-4. (anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Izraelské_osady&oldid=7726360“