Preskočiť na obsah

Ján Švantner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Švantner
slovenský básnik, esejista, publicista a prekladateľ
Narodenie24. september 1949 (75 rokov)
Banská Hodruša, Slovensko

Ján Švantner (* 24. september 1949, Banská Hodruša) je slovenský básnik, esejista, publicista a prekladateľ.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Banskej Hodruši, Banskej Bystrici, Žarnovici a napokon na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval kombináciu slovenčina – francúzština. V rokoch 1972 – 1975 sa zúčastnil na študijnom pobyte v Literárnovednom ústave SAV, potom pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Tatran, v rokoch 1981 – 1982 pracoval v Ústave pre informácie a riadenie kultúry, neskôr ako redaktor.

Knižne debutoval v roku 1972 zbierkou básní O snežnom srdci. Vo svojich dielach sa inšpiruje prírodnou scenériou rodného kraja, spomienkami na detstvo, ale venuje sa tiež písaniu ľúbostnej lyriky, vyjadruje potrebu ľudskej príchylnosti a mámivosť i horkosť života. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z francúzskej poézie (Charles Baudelaire, Jean Cocteau, Jacques Prévert).

  • 1972 – O snežnom srdci
  • 1975 – Hviezdy úder
  • 1980 – Neviditeľná hudba
  • 1986 – Lampa
  • 2006 – Vyznania a piesne
  • 2010,2011 - List básnikovi (Proglas)
  • 2019 - Delfy sú ďaleko (Ikar)
  • 1982 - Lucian Blago: Čo počuje jednorožec (Tatran)
  • 1984 - Jean Cocteau: Obrazy a sny (Slovenský spisovateľ)
  • 1990 - Nicolas Boileau: Básnické umenie (Tatran)
  • 1993 – Z Kvetov zla, preklad výberu básní Charlesa Baudelaira (II. vydanie 1995, III. vydanie 1997)
  • 1997 - J.-P. Sartre: Existencializmus je humanizmus (Slovenský spisovateľ)
  • 2001 - Antoine de Saint-Exupéry: Citadela (Hevi)
  • 2005 cena slovenských pohľadov za preklady z klasickej i modernej francúzskej poézie