Ján Lang

	Ján Lang ; Hanns Lang
Narodenie	15. storočie
Úmrtie	?
Bydlisko	Banská Bystrica (pred 1481 – ?) ; Rožňava (pred 1494 – ?)
Profesia	banský podnikateľ, richtár
	Biografický portál

Ján Lang (nem. Hanns Lang; žil v 15. storočí) bol banský podnikateľ, richtár Rožňavy (1496), jeden z najvýznamnejších banských ťažiarov v 90. rokoch 15. storočia.^[2] Doložené je jeho pôsobenie v Banskej Bystrici a Rožňave.

Život

Ako mešťan Banskej Bystrice a zrejme aj člen mestskej rady je doložený z roku 1481. Podľa interpretácie údajov fuggerovského faktora Jána Dernschwama v jeho pamätnom spise Beschreibung des Mitteren Hauss zue Neosuhl gelegen (1563) mohol Lang pochádzať z Rožňavy alebo Levoče.^[3]

Lang dokázateľne vlastnil hámor na sútoku Bystrice a Hrona.^[4] Pre krakovsko-levočskú spoločnosť Turzovcov skupoval banskobystrické medené a strieborné bane. V roku 1494 od neho Ján III. Turzo kúpil polovicu bane Topperstollen^[5] a v roku 1495 dva domy v Banskej Bystrici za 1000 zl., ktorých spojením a prestavbou vznikol Turzov dom,^[6] sídlo Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.

Po zkoncentrovaní baní v okolí Banskej Bystrice sa Lang zastupujúc záujmy Turzovcov presťahoval do Rožňavy.^[2] Pred rokom 1494 sa stal rožňavským mešťanom, keďže v uvedenom roku sa (zrejme už ako člen mestskej rady) zúčastnil vyšetrovania sporu dedín Čučma a Nadabula (dnes mestská časť Rožňavy) s mestom Rožňava. Spolu s Martinom Turzom sa usiloval o monopolné postavenie v miestnej banskej ťažbe.^[7]

Referencie

↑ V roku 1481 uvedený ako člen mestskej rady Banskej Bystrice, pozri Mandát kráľa Mateja Korvína banskobystrickým mešťanom Vítovi Mühlsteinovi, Jánovi Kolmanovi, Jánovi Kuncovicovi a Jánovi Langovi z 3. augusta 1481 (dokument uložený v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, fond Magistrát mesta Banská Bystrica, 10/8), zdroj: Skladaný 1984, s. 235
↑ ^a ^b Skalská 2010, s. 389
↑ Skladaný 1984, s. 235. Ako uvádza historik Marián Skladaný: „Hoci si tu miestami Dernschwam pletie Levoču s Rožňavou, Levoča ako pôvodné bydlisko Jána Langa tu nemusí byť spomínaná náhodne.“
↑ Klimová a Némethová 2002, s. 113
↑ Skladaný 1984, s. 235. Výpis z mestskej kroniky Banskej Bystrice (v odpise: Fugger-Archiv, sign. 37,3): „Anno domini etc 1949. Bemerckt in obengeschriben jar in gericht hern Benedicten Glognitzers vnnd seiner geschweren burger. Khomen ist vor vnseren sytzenden rat der erber Hannß Lang, die zeizz mitwoner, oeffentlich einbekant hat, wie er seine zwo schicht der perckwerch zu dem Töpperstollen genant, welichen er lange zeyt gepraucht hat vnnd, frey vnnd ledig hat verkauft mit welden vnnd hwttwercken dem namhaften heren Hannsen Thurso, burger zw Cracw, vmb ein etzliche suma gelts, weliche der bemelte her Hans Thurzo gentzlichen jm aussgericht vnnd bezalt hatt vnnd jn quuit, frey vnnd ledig gesagt hat. Darumb von bayder thayl vleissiger gepett haben wir das zu besser sicherhait alhie jn vnnser stattpuch verschriben.“
↑ Skladaný 1984, s. 235
↑ Skladaný 1984, s. 236

Literatúra

Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002), „Lang, Ján“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, str. 113, ISBN 80-85169-62-2
Gusztáv, Wenzel (1880), Magyarország bányászatának kritikai története, Budapest: M. Tud. Akadémia Könyvkiadó-Hivatala, str. 355-357, OCLC 697990366, http://archive.org/details/magyarorszgb00wenzuoft (po nemecky) – publikovaný tzv. „Turzov kódex“ (nem. Thurzo-Kodex) z Bavorskej štátnej knižnice v Mníchove
Skalská, Monika (2010), „Rožňava“, in Štefánik, Martin; Lukačka, Ján, Lexikon stredovekých miest na Slovensku, Bratislava: Historický ústav SAV, str. 383-392, ISBN 978-80-89396-11-5, http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/71257/Lexikon-stredovekych-miest.pdf
Skladaný, Marián (1984), „Začiatky podnikania Thurzovcov v spišsko-gemerskom baníctve“, in Marsina, Richard, Vývoj správy miest na Slovensku, Martin: Vydavateľstvo Osveta, str. 229-237, OCLC 770852729

Externé odkazy

Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

[1] V roku 1481 uvedený ako člen mestskej rady Banskej Bystrice, pozri Mandát kráľa Mateja Korvína banskobystrickým mešťanom Vítovi Mühlsteinovi, Jánovi Kolmanovi, Jánovi Kuncovicovi a Jánovi Langovi z 3. augusta 1481 (dokument uložený v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, fond Magistrát mesta Banská Bystrica, 10/8), zdroj: Skladaný 1984, s. 235

[r1-2] Skalská 2010, s. 389

[3] Skladaný 1984, s. 235. Ako uvádza historik Marián Skladaný: „Hoci si tu miestami Dernschwam pletie Levoču s Rožňavou, Levoča ako pôvodné bydlisko Jána Langa tu nemusí byť spomínaná náhodne.“

[4] Klimová a Némethová 2002, s. 113

[5] Skladaný 1984, s. 235. Výpis z mestskej kroniky Banskej Bystrice (v odpise: Fugger-Archiv, sign. 37,3): „Anno domini etc 1949. Bemerckt in obengeschriben jar in gericht hern Benedicten Glognitzers vnnd seiner geschweren burger. Khomen ist vor vnseren sytzenden rat der erber Hannß Lang, die zeizz mitwoner, oeffentlich einbekant hat, wie er seine zwo schicht der perckwerch zu dem Töpperstollen genant, welichen er lange zeyt gepraucht hat vnnd, frey vnnd ledig hat verkauft mit welden vnnd hwttwercken dem namhaften heren Hannsen Thurso, burger zw Cracw, vmb ein etzliche suma gelts, weliche der bemelte her Hans Thurzo gentzlichen jm aussgericht vnnd bezalt hatt vnnd jn quuit, frey vnnd ledig gesagt hat. Darumb von bayder thayl vleissiger gepett haben wir das zu besser sicherhait alhie jn vnnser stattpuch verschriben.“

[6] Skladaný 1984, s. 235

[7] Skladaný 1984, s. 236

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]