Preskočiť na obsah

Ján Sturmayr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ján Sturmayr (* 31. júl 1912, Mošovce – † 25. október 2006, Bratislava) bol slovenský architekt.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa ako štvrté dieťa v rodine Jána Sturmayra, správcu mošovských rybníkov v službách baróna Révaya, a jeho manželky Márie rodenej Kosínovej.

V rokoch 1932-1937 študoval architektúru na Fakulte architektury a pozemního stavitelství Českého vysokého učení technického v Prahe, kde ho ovplyvnil predovšetkým prof. Mendl, u ktorého robil ročníkové projekty. Rok pred rozpadom republiky prerušil štúdium, aby tak mohol pracovať a zarobiť si na dokončenie štúdia. V roku 1938 spolupracuje na výstave Pražské baroko, v r. 1939 je členom kolektívu, ktorý v budove UMPRUM v Prahe uskutočnil výstavu Za novú architektúru. Po násilnom uzatvorení českých vysokých škôl odmietol ponuku pokračovať v štúdiu na nemeckom VUT a vrátil sa na Slovensko. V rokoch 1942-1951 absolvoval stavebnú prax, ktorú ukončil vo funkcii riaditeľa expozitúry Československých stavebných závodov n. p. v Považskej Bystrici. K štúdiu sa viac nevrátil - od r. 1951 až do odchodu do dôchodku pracoval v rôznych funkciách v Stavoprojekte Bratislava. Svoje tvorivé úsilie koncentroval takmer výlučne na dve polohy: Bratislava a Vysoké Tatry.

Architekt Ján Sturmayr je spolu s manželkou Irenou pochovaný na cintoríne v Námestove. [1]

V Bratislave vyprojektoval a realizoval o. i. Práčovňu a chemickú čistiareň mesta Bratislavy (1953-1959), úpravu dunajského nábrežia (úsek od mosta SNP po Lanfranconi) a z predstavy novej ZOO územný plán (1962), časť infraštruktúry, ale najmä expozíciu zubra európskeho (1978).

Vo Vysokých Tatrách vypracoval podrobný územný plán Športovo-rekreačného centra Podbanské (1960) , ktorý neskôr novelizuje pre ZOH (1976). Realizuje výstavbu lesovne Tri studničky (1966), hotel Kriváň (1970), budovu Správy TANAP-u (1970) a i. Najznámejšou tatranskou realizáciou je rekreačno-rehabilitačné zariadenie pre baníkov Permon (1980).

Je autorom územných plánov Číčova a Klížskej Nemej, bravúrne kreslí, navrhuje šperky, rád cestuje a poľuje, je milovníkom prírody. Navrhuje typový projekt rodinného domu a projekt chaty do vysokohorského prostredia inšpirovaný ľudovou architektúrou senníkov na Podbanskom. Bol členom viacerých poradných zborov i členom vedeckej rady ZOO v Bratislave. [1]

Charakter tvorby

[upraviť | upraviť zdroj]

Je jedným z priekopníkov zakomponovania krajiny ako rozhodujúceho fenoménu v urbanizme. Zapodieval sa najmä výstavbou v horách a jeho zrelé diela sú príkladom prepracovanej modernistickej štylizácie tradičných horských stavieb. Niekdajšia uzavretosť a zemitá masívnosť sa zmenila na ľahkú vzdušnosť, objavujú sa väčšie zasklené plochy a subtílnejšie architektonické článkovanie. Aj tradičná strmá strecha prešla premenou na štylizovanú geometrickú trojuholníkovú figúru, podobne, ako sa zmenil vážny vnútorný rustikálny obsah architektúry na nezáväznú rekreačno – turistickú kratochvíľu. Architektonicky dobrým príkladom tejto premeny je séria chatiek v tatranskej osade Podbanské.

Udelené ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hotel Permon, Podbanské – hotel bol postavený ako zotavovňa pre ostravských baníkov (Permon – z nemeckého Bergmann – baník). Objekt pozostáva z troch krídel a nachádza sa na terénnom zlome, jeho výškový rozdiel (20m) je využitý na rozvinutie dvanástich poschodí hlavného krídla.
  • Lesovňa Tri studničky, Podbanské – je jedným z príkladov štylizácie tradičných horských stavieb so strmou sedlovou strechou.
  • Chatky, Podbanské

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zalčík, T., Dulla, M.: Slovenská architektúra 1976 – 1980, Bratislava, Veda 1982
  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Bratislava, Perfekt 2007
  • Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002
  • Jurča, M.: Rekreačno - rehabilitačné stredisko pre ostravských baníkov. Projekt 20, 1978, č. 9/10, s. 29 – 31.
  • Sturmayr, J., Valentovič, A.: Rekreačno – rehabilitačné zariadenie pre ostravských baníkov na Podbanskom vo Vysokých Tatrách. Projekt 24, 1982, č. 2, s. 6 – 19.
  • Horáreň na Podbanskom. Projekt 10, 1968, č. 6 – 7, s. 142.
  • abart.artarchiv

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b MRŇA, Ľubomír. Osobnosti architektonickej tvorby. Zborník. vyd. Bratislava : Stavoprojekt, 1984. S. 23,24.