Ján Holota
| Ján Holota | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| Starosta Nových Zámkov | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 1923 – 1938 | ||||||||
| ||||||||
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | ||||||||
| V úrade 1925 – 1938 | ||||||||
| Poslanec Maďarského parlamentu | ||||||||
| V úrade 1938/1939 – 1944 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 26. jún 1890 Nové Zámky, Rakúsko-Uhorsko | |||||||
| Úmrtie | 13. október 1958 (68 rokov) Santiago de Chile, Čile | |||||||
| Politická strana | Maďarská národná strana Zjednotená maďarská strana | |||||||
| Profesia | právnik | |||||||
| Národnosť | maďarská | |||||||
JUDr. Ján Holota[1] (maď. Holota János; * 27. jún 1890, Nové Zámky - † 13. október 1958, Santiago de Chile, Čile) bol slovenský a maďarský právnik, verejný činiteľ a maďarský menšinový politik v období medzivojnového Česko-Slovenska.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádzal zo starej katolíckej rodiny. Stredoškolské štúdiá absolvoval v rodnom meste. Následne vyštudoval právnickú fakultu v Budapešti, kde získal doktorát. Po štúdiách rozbehol svoju kariéru v štátnej službe. Začínal ako policajný strážnik a postupne sa vypracoval na zástupcu policajného kapitána. Po vypuknutí I. svetovej vojny narukoval do armády a ako letecký poručík sa zúčastnil bojov na ruskom, talianskom a balkánskom fronte. Za svoje nasadenie sa stal nositeľom viacerých vojenských vyznamenaní.
Po vzniku Česko-Slovenska bol prepustený zo zamestnania a začal sa politicky angažovať v prospech maďarskej menšiny v novovzniknutom štáte. Bol členom Maďarskej národnej strany. Po obecných voľbách v roku 1923 sa stal starostom Nových Zámkov. Tento post obhájil aj po obecných voľbách v roku 1927, 1931 a 1938.[2]
V parlamentných voľbách v roku 1925 získal za Maďarskú národnú stranu mandát v Národnom zhromaždení. V poslaneckej snemovni zotrval aj po voľbách v roku 1929, ako aj po voľbách v roku 1935. O mandát prišiel v závere roku 1938 v súvislosti so zmenami hraníc Česko-Slovenska po Viedenskej arbitráži.[3]
Aktívne sa podieľal na preberaní moci maďarskými úradmi pri okupácii južného Slovenska v závere roku 1938. Tak ako ostatní bývalí maďarskí poslanci a senátori, aj János Holota bol v závere roku 1938 kooptovaný do maďarského parlamentu ako reprezentant novopripojených území. V snemovni zostal aj po riadnych voľbách v roku 1939. V tomto období pracoval ako ministerský radca na novovzniknutom ministerstve pre záležitosti "hornej zeme".
V roku 1939 sa s rodinou presťahoval do Budapešti. Naďalej udržiaval úzke vzťahy so svojím rodným mestom. V roku 1947 ako poradca presídľovacieho vládne ho výboru pomáhal presídleným Maďarom na Slovensku. Po zmene politických pomerov v Maďarsku mu bol odobratý dôchodok ministerského radcu a bol zaradený do zoznamu na deportáciu. Spolu s manželkou opustil krajinu 26. augusta 1950 a emigroval do Čile, kde od roku 1948 žila jeho prvorodená dcéra.[4]
Veľmi aktívnym bol aj v oblasti športu. Ešte v období Uhorska získal majstrovský titul v maďarskej atletike. po vzniku Česko-Slovenska bol jedným zo zakladateľov, organizátorov a funkcionárov Maďarského zväzu kulturistiky. Okrem toho bol činným v množstve spoločenských, stavovských a iných organizácií.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ HOLOTA, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. S. 368.
- ↑ a b HAEFFLER, István. Országgyűlési almanach. Budapest : [s.n.], 1940. Dostupné online. S. 190-191. Archivované z originálu.
- ↑ Stenoprotokol ze schůze č. 120 [online]. Spoločná Česko-Slovenská digitálna parlamentná knižnica, 1938-11-17, [cit. 2022-12-05]. Dostupné online.
- ↑ Holota János városbíró halálának 50. évfordulója [online]. www.novezamky.sk, [cit. 2022-12-05]. Dostupné online.