Maďarská národná strana
| Maďarská národná strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | MN |
| Založenie | 1920 |
| Rozpustenie | 1936 |
| Predseda | József Szentiványi (1920 - 1925) József Torkoly (1925-1933) Andor Jaross (1933 - 1936) |
| Najviac poslancov | 8 (po voľbách v roku 1925 zvolených 5 poslancov a 3 senátori Národného zhromaždenia) |
| Ideológie | nacionalizmus maďarský nacionalizmus |
| Politické spektrum | pravica |
Maďarská národná strana (maď. Magyar Nemzeti Párt) bola politická strana maďarskej národnostnej menšiny na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi v období medzivojnového Česko-Slovenska.
Ustanovujúci snem strany sa konal 17. februára 1920 v Komárne. Ideovo strana nadväzovala na bývalú nezávislú gazdovskú stranu. Pôvodne vystupovala pod názvom Krajinská maďarská strana maloroľníkov, poľnohospodárov a živnostníkov. Prvým predsedom sa stal Jozef Szentiványi. Strana si rýchlo vybudovala početnú členskú základňu, išlo najmä o strednú roľnícku vrstvu, ale aj väčších vlastníkov pôdy, ktorí určovali jej smerovanie. Jej politické smerovanie sa orientovalo najmä na národnostnú otázku maďarskej menšiny v Česko-Slovensku. Požadovala pre ňu samosprávu v kultúrnej, školskej, cirkevnej, jazykovej a administratívnej oblasti. Neskôr si osvojila aj požiadavku autonómie Slovenska. Rokovania o zjednotení strany s konkurenčnou maďarskou Krajinskou kresťansko-socialistickou stranou v polovici 20. rokov neviedli k úspechu. V roku 1925 strana prijala názov Maďarská národná strana.[1] Novým predsedom sa stal József Törköly.
Volebné obdobie 1925 - 1929
[upraviť | upraviť zdroj]V parlamentných voľbách v roku 1925 kandidovala spoločne so Spišskou nemeckou stranou, nemeckým Zväzom poľnohospodárov a Nemeckou živnostenskou stranou. Na území Slovenska koalícia sústredila 7,7 % hlasov a obsadila 5 mandátov v poslaneckej snemovni a 2 v senáte. Na území Podkarpatskej Rusi strana získala jeden poslanecký a jeden senátorský mandát. Poslancami sa stali Kálmán Füssy, János Holota, Gyula Koczor, Endre Korláth, Andor Nitsch (ZdP) a József Szentiványi. Za senátorov boli zvolení Ferencz Egry, János Richter a József Törköly. [2] Spolupráca maďarských a nemeckých politikov sa v roku 1927 rozpadla a zástupcovia Maďarskej národnej strany a Spišskej nemeckej strany v poslaneckej snemovni si vytvorili vlastný klub. Senátori počas celého volebného obdobia zotrvali v spoločnom klube so svojimi nemeckými kolegami.[3]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Volebné obdobie 1929 - 1935
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1929 vytvorila Maďarská národná strana jednu kandidátku spoločne s Krajinskou kresťansko-socialistickou stranou a Spišskou nemeckou stranou. Poslancami sa stali 3 predstavitelia Maďarskej národnej strany: János Holota, József Szentiványi a József Törköly, ktorý bol v predchádzajúcom volebnom období senátorom. Zároveň obsadila 4 senátorské mandáty: Kálmán Füssy, Endre Korláth, János Richter a Béla Szilassy. V dolnej komore parlamentu si poslanci Maďarskej národnej strany vytvorili poslanecký klub spolu so Spišskou nemeckou stranou (Andor Nitsch) a Nemeckou živnostenskou stranou. Poslanci zvolení za Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu si vytvorili vlastný poslanecký klub. Situácia sa zmenila až v roku 1930, kedy sa oba kluby zlúčili. Senátori zvolení za Maďarskú národnú stranu si utvorili spoločný klub s nemeckými živnostníkmi, bez maďarských kresťanských socialistov, ktorí vstúpili do klubu nemeckých kresťanských socialistov. V roku 1930 sa utvoril jednotný klub senátorov Maďarskej národnej strany, Krajinskej kresťansko-socialistickej strany a Nemeckej živnostenskej strany. Po smrti senátora Jánosa Richtera sa senátorom stal Emmerich Varga zo Spišskej nemeckej strany.
Volebné obdobie 1935 - 1938
[upraviť | upraviť zdroj]Aj v parlamentných voľbách v roku 1935 kandidovala Maďarská národná strana spoločne s maďarskými kresťanskými socialistami, Spišskými Nemcami. okrem nich boli na kandidátke zastúpení aj predstavitelia Jednoty Nemcov usadených na Slovensku a Podkarpatskej Rusi a Sudetonemeckého volebného bloku. Z 9 zvolených poslancov obsadila Maďarská národná strana 4 mandáty: János Holota, Andor Jaross, Endre Korláth a József Szentiványi. Z 5 senátorských mandátov strana získala dva: Kálmán Füssy a József Törköly. Po jeho abdikácii v roku 1937 sa senátoro opäť stal Béla Szilassy. V tomto volebnom období zástupcovia všetkých troch subjektov utvorili jednotné kluby v snemovni i senáte hneď na začiatku obdobia. Preto sa tento stav vznikom Zjednotenej maďarskej strany prakticky nijako nezmenil.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. prvé. vyd. Bratislava : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 109.
- ↑ Poslanecká sněmovna v II. volebním období.. Praha : Archiv Poslanecké sněmovny, 1926. Dostupné online. S. 7. Archivované z originálu.
- ↑ Národní shromáždění republiky československé v prvém desítiletí. Praha : Archiv Národního shromáždění, 1928. Dostupné online. S. 1200. Archivované z originálu.