Jôf di Montasio
| Jôf di Montasio | |
| Montasch Montaž | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Taliansko
|
|---|---|
| Pohorie | Júlske Alpy |
| Nadmorská výška | 2 753 m n. m. |
| Súradnice | 46°24′S 13°31′V / 46,400°S 13,517°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Prvovýstup | Findenegg a Brussofier |
| - dátum | 1877 |
  Poloha v rámci Talianska
| |
| Wikimedia Commons: Jôf di Montasio | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jôf di Montasio (nem. Montasch; slo. Montaž) je vrch v talianskej časti Júlskych Álp. Montasio je druhým najvyšším vrchom pohoria. Výstupy naňho nie sú jednoduché. Prakticky vždy ide o umelo zaistené cesty.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rovnako ako väčšina vrcholov v Júlskych Alpách je aj Jôf di Montasio charakterizovaný strmými vysokými stenami padajúcimi do hlbokých zelených údolí (hlavne na severe). Montasio leží na konci pretiahnutého hrebeňa. Na severe spadajú jeho steny až 1 100 m do doliny Valbruna. Celkové prevýšenie tu činí 1 700 metrov. Na juhu nie je situácia tak dramatická, aj keď aj tu čnejú nad lúkami vápencovej skaly vo výške okolo 600 metrov, odkiaľ pokračujú ďalších 600 metrov pomalým spádom po plošine Altipiano del Montasio. Od západu je hora Montasio pravdepodobne najpôsobivejšia. Pripomína tu biely, vápencový jelení roh a prekonáva prevýšením západnej steny (1 600 metrov) divokú riečku Rio Saline.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol Montasia bol dlho považovaný za nedosiahnuteľný, ale v každom prípade boli významnejšie výstupy konané v čase zlatého veku alpskej histórie. Prvý výstup na vrchol previedli v roku 1877 Findenegg a Brussofier. Výstup viedli od juhu z cestného sedla Sella Nevea (1 190 m) a Ďalej cez hornú časť západnej steny. Západná stena bola prestúpená prvýkrát v roku 1882 horolezcom Brazzom, ktorý tiež našiel dnešnú klasickú južnú cestu z kotla Altipiano. Väčšina ciest zo severu bola objavená veľkým obdivovateľom a patrónom Júlskych Alp Juliusom Kugyom. Jeho direttissima severnej steny bola jednou z veľkých epizód zlatého veku alpinizmu. Dnes je táto cesta, alebo jej veľká časť umelo zaistená kolíkmi, lanami aj svorkami, a aj tak sa považuje za jednu z najťažších zaistených ciest v Júlskych Alpách (obťažnosť E).
Výstupy
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je väčšinou lezený v lete. Zimné výstupy vyžadujú náročnú prípravu a veľké skúsenosti. Na jar ponúkajú južné lúky tiež možnosti pre skialpinizmus.
- Scala pipan (juh)
Asi najschodenejšia južná cesta, ktorá je miestami zaistená. Je v nej prepojená via ferrata Sentiero Leva a lezenie po 70 metrovom, zvislom lanovom rebríku Scala Pipan. Tým sa dostane na chrbát, po ktorom už ľahko k vrcholovému krížu. Cesta je oficiálnou obťažnosťou C.
Dĺžka: 3,5 hod. pre výstup, 3 hod. pre zostup. Východiskový bod horská chata Rifugio Brazza (1 660 m)
- Verde (juh)
Je najjednoduchšou verziou výstupu na vrchol Montasia. Vedie však po nepríjemných strmých trávach, ktoré môžu byť po daždi nebezpečné. Názov „Verde“ je z dialektu, kde slovo Verdi znamená opatrne. Cesta je využívaná tiež ako zostupová.
Dĺžka: 3 hod. pre výstup a 2,5 hod. pre zostup.
- Findeneggov kuloár (juh)
Najprv cesta dosahuje bivaku Suringar blízko sedla Forca del Disteis. Značená cesta odtiaľ pokračuje do západnej steny cez strmý komín (I-II.UIAA) Dĺžka: 4 hod. pre výstup.
- Direttissima Kugy (sever)
Je najťažšou nehorolezeckou cestou po ktorej je vrchol Montasia dostupný. Vedie priamo severnou cestou a kopíruje prvý výstup Julia Kugyho. Cesta je zaistená a medzi takto upravenými cestami hrá v Júlskych Alpách prim. Náročnosť je aj tak II-III.UIAA. Cesta bola zaistená v roku 1960 a pomocou 350 oceľových lán a viac ako 800 kolíkov a skôb sprístupňuje trasu prvovýstupu z roku 1902. Dĺžka: 6 hod.
- Via Amalia Zuani Bornettini (sever)
Je o niečo jednoduchšou verziou Kugyho priamej cesty. Východiskovým bodom je chata Rifugio Fratelli Grego (1 389 m). Ďalším obydlím na ceste môže poslúžiť bivak Stuparich (1 587 m), ktorý sa nachádza pod stenou. Zaistená cesta vedie komínom v obťažnosti III. UIAA. Jedným z kľúčových miest je prelezenie asi 10 metrov vysokej kolmej steny nad komínom. Ďalší komín a väčšinou zamrznuté skalné stupne až na vrchol kotla. Ďalej od bivaku Suringar pokračuje cesta zhodne s cestou Verde. Dĺžka: 5 hod. pre výstup a 4 hod. pre zostup
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jôf di Montasio
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Výstup na Jôf di Montasio od juhu cestou „Scala pipan“ Archivované 2009-06-03 na Wayback Machine (po česky)
- Jôf di Montasio na Summitpost (po anglicky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jôf di Montasio na českej Wikipédii.