Jüan (dynastia)
| Jüan Dai Ön Ulus, Yuán Cháo 大元
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
84 miliónov v roku 1330
| ||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
| Štátny útvar | |||||||||
čínske peniaze
| |||||||||
Vznik
|
|||||||||
Zánik
|
|||||||||
| |||||||||
Jüan bola cisárska dynastia, ktorá vládla v Číne medzi rokmi 1271 až 1368. Vláde dynastie Jüan predchádzalo dobytie čínskeho územia Mongolmi, ktorý sa stali vládcami v krajine. Vládcovia dynastie Jüan boli mongolského pôvodu. Čína počas vlády dynastie Jüan ekonomicky prosperovala a bola mimoriadne otvorená k prijímaniu cudzích myšlienok a technických vynálezov. Krajina bola otvorená aj voči návštevám cudzincov. Do tohoto obdobia sa datujce cesta a pobyt Marca Pola v Číne.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Na začiatku 13. storočia zjednotil Temüdžin, nazývaný Džingischán, mongolské stepné kmene a vzápätí začal dovtedy nevídané dobyvateľskej ťaženie. V rokoch 1205 – 1227 opakovane zaútočil na tangutskú ríšu Si - Sia, ktorú v roku 1227 obsadil. Zároveň sa stala cieľom mongolských výbojov aj ríša Ťin, ktorú k mongolskej ríši pripojil v roku 1234 Džingischánov nástupca Ogotaj, čím sa Mongoli stali bezprostrednými susedmi Číny. Potom, čo v roku 1274 vpadla mongolská armáda do južnej Číny, prestala v roku 1279 dynastia Sung existovať.
Mongolom pôsobila administratíva vyspelej a rozsiahlej Číny značné ťažkosti. Rýchlo však pochopili nutnosť zorganizovať novú civilnú administratívu podľa čínskeho vzoru. Najvyššie pozície zastávali Mongoli, ktorým bezprostredne pomáhali cudzinci prevažne z oblasti strednej Ázie. Zatiaľ čo cudzinci ovládali štátnu správu a zahraničný obchod, domácim Číňanom bol ponechaný v rukách domáci obchod a bohatí čínsky pozemkový vlastníci na juhu Číny si mohli ponechať svoju pôdu.
Z dlhodobej perspektívy neboli Mongoli schopní spravovať vyspelú agrárnu krajinu, akou bola Čína. Štát urobil celý rad zlých štátnych opatrení, v druhej polovici vlády dynastie Jüan sa začala šíriť krajinou nespokojnosť a krajina ekonomicky upadala, časté emisie papierových peňazí znehodnotili menu a k pádu mongolskej dynastie prispel aj rad ničivých ľudových povstaní.
Ničivé povodne, ktoré postihli krajinu v roku 1351 a následný hladomor zapríčinili rozsiahle roľnícke povstanie hladujúceho roľníctva v strednej Číne. Časom sa vytvorili dva silné povstalecké štáty a popri nich niekoľko menších, ktoré otvorene neuznávali autoritu dynastie Jüan. Medzi vodcami týchto rebelujúcich oblastí sa čoskoro dostal do popredia Ču Jüan-Čang, sám pochádzajúci zo skromných chudobný roľníckých pomerov. V tejto etape vývoja udalostí sa už pevná mongolská nadvláda nad Čínou obmedzovala len na severnú Čínu a Mongoli nemali dostatok síl ani prostriedkov k presadeniu svojej autority na juhu krajiny, kde Ču Jüan-Čang postupne ovládol územia všetkých ostatných konkurenčných povstaleckých štátov. Po víťazstve a obsadení celej južnej Číny sa Ču Jüan-Čang odhodlal oslobodiť celú Čínu spod mongolskej nadvlády, čo sa mu podarilo uskutočniť roku 1368 dobytím hlavného mesta dynastie Mongolov Pekingu. Posledný mongolský cisár utiekol so svojimi vernými do mongolských stepí a Ču Jüan-Čang sa stal pod menom Chung-wu prvým cisárom novej dynastie Ming.
Celková charakteristika obdobia
[upraviť | upraviť zdroj]Počas vlády dynastie Jüan sa mimoriadne darilo obchodu. Prosperovali najmä obchodné mestá ležiace na hodvábnej ceste. Obchod medzi západom a východom prekvital a bol zo strany oficiálnych autorít lepšie kontrolovaný a obchodné cesty boli bezpečnejšie. Obrovská a mnohonárodnostná ríša dynastie Jüan, ktorej veľká časť sa nachádzala mimo tradičného čínskeho územia, podporovala vo väčšej miere výmenu tovarov a myšlienok medzi Čínou a susednými štátmi. Obdobie kultúrnej a ekonomickej izolácie, ktorá bola charakteristická pre vládu predošlých dynastií sa skončilo. Dôkazom tohto stavu je cesta a pobyt Marca Pola v Číne za vlády dynastie Jüan, ktorého pobyt v krajine by za vlád predošlých dynastií nebol možný. Predstavitelia vlády, hoci sami neboli členmi čínskeho národa, sa postupne asimilovali a prijali čínsku kultúru za svoju. V tretej generácii vládnuceho rodu prestal cisár rozprávať po mongolsky a používal výlučne čínštinu.
Pre obdobie vlády dynastie Jüan je typická náboženská tolerancia. Každé náboženstvo ríše bolo tolerované a sloboda vierovyznania zaručená. Svoj zlatý vek zažilo východné kresťanstvo a Nestoriáni. Na začiatku vlády cisári dynastie Jüan uvedomujúc si nutnosť disponovať dostatkom kvalifikovaných a vzdelaných úradníkov, ktorý by spravovali rozsiahlu ríšu, opätovne zaviedli štátne skúšky a systém vzdelávania sa na posty štátnych úradníkov.
Vládcovia dynastie Jüan sa pustili aj do ambicióznych verejných projektov. Stavali a rekonštruovali cesty, opravovali kanály, zväčšovala sa výmera poľnohospodárskej pôdy, narastal počet obyvateľstva. Veľký čínsky kanál, mohutné vodné dielo spájajúce severnú a južnú Čínu bol zrekonštruovaný a rozšírený. Lodný obchod a lodná doprava prekvitali, nielen v mestách ležiacich na brehu veľkého čínskeho kanála, ale aj v prímorských mestách, pretože Čína v tomto období začína obchodovať po mori aj so zahraničím.
Správa rozsiahlej ríše bola v moci výkonných štátnych orgánov. Spravovanie verejných záležitostí bolo rozdelené do troch oblastí – armáda, civilná oblasť. Na kontrolu armády vznikla tajná vojenská rada, na kontrolu civilných záležitostí vznikol centrálny sekretariát. Nad jednaním oboch orgánov dohliadala kontrolná cenzorská rada. Popri tom existovalo ešte šesť ministerstiev, podobne ako počas predošlých dynastií.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Haywood, John, Atlas svetových dejín,Bratislava : Slovart, 2001, ISBN 80-7145-471-0
- Farringtonová, Karen, Atlas svetových ríš, Bratislava : SPN – Mladé letá, 2004, ISBN 8010002712
- FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- PALÁT, Augustin; PRŮŠEK, Jaroslav. Středověká Čína : společnost a zvyky v době dynastií Sung a Jüan. Praha : DharmaGaia, 2001. 379 s. ISBN 80-85905-39-6.