Preskočiť na obsah

Židovské kolonizačné združenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z JCA)

Židovské kolonizačné združenie (hebr. חברת התיישבות יהודים‎, "Chevrat hitjašvut jehudim", angl. Jewish Colonization Association), skracované aj ako ICA alebo JCA, je organizácia, ktorá hlavne koncom 19. storočia a v 1. polovici 20. storočia podporovala židovské osídľovanie v mimoeurópskych krajinách prostredníctvom zakladania židovských poľnohospodárskych osád.

Vznik združenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Barón Maurice de Hirsch - zakladateľ Židovského kolonizačného združenia

Židovské kolonizačné združenie (ICA) založil roku 1891 nemecko-židovský barón Maurice de Hirsch. Malo ísť o komerčnú akciovú spoločnosť, ktorá mala základné imanie 8 000 000 libier. Jej hlavnými podielnikmi boli okrem baróna Hirscha tiež barón Edmond James de Rothschild a ďalší bohatí Židia. Hirsch bol zároveň do svojej smrti roku 1896 prezidentom spoločnosti. Pôvodný plán predpokladal masívnu emigráciu Židov z preľudnených a chudobných regiónov strednej a východnej Európy, kde navyše čelili pogromom a antisemitizmu, do mimoeurópskych krajín - najmä do Argentíny.[1]

Osídľovacia aktivita v jednotlivých krajinách

[upraviť | upraviť zdroj]

Argentína

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné plány ohľadne usídlenia Židov v Argentíne boli ambiciózne. Barón Hirsch očakával, že sa sem výhľadovo presťahujú až 3 milióny európskych Židov hlavne z Ruska.[2]

V roku 1899 ICA pomohlo s výkupom cca 1000 kilometrov štvorcových v okolí mesta Santa Fe a vytvorilo tu sieť židovských osád. Ďalšie židovské dediny vznikali aj v iných regiónoch Argentíny. Roku 1930 v tejto krajine žilo viac ako 20 000 židovských roľníkov, ktorí obrábali cca 5000 kilometrov štvorcových pôdy. Počas 30. rokov 20. storočia dorazilo ďalších niekoľko stoviek židovských rodín z Nemecka. Neskôr sa ale dediny spravované Židovským kolonizačným združením začali vyľudňovať a ich obyvatelia sa sťahovali do miest. K roku 1966 v nich zostávalo len 8000 Židov a väčšina populácie týchto osád už bola nežidovská.[1]

Roku 1904 získalo ICA pôdu v oblasti najjužnejšieho brazílskeho štátu Rio Grande do Sul a vznikla tu malá poľnohospodárska kolónia pre Židov pôvodom z Besarábie. Ekonomicky ale neprosperovala a v roku 1928 bola prakticky zrušená. Ďalšia poľnohospodárska osada vznikla roku 1909 v Quatro Irmãos ale ešte pred prvou svetovou vojnou bola v rozklade. Definitívne bola zrušená roku 1965. V 30. rokoch 20. storočia aj do Brazílie dorazili do osád pod správou ICA židovské rodiny z Nemecka a v štáte Rio de Janeiro boli usadené na 20 kilometroch štvorcových pozemkov. Počas 50. a 60. rokov 20. storočia židovské osady v Brazílii zanikli pre nedostatok osadníkov.[1]

Ešte koncom 19. storočia založil zvláštny fond zriadený barónom Hirschom vo Woodbine v štáte New Jersey v USA poľnohospodársku školu. Nasledovalo založenie ďalších podobných inštitúcií, ktoré mali pomáhať pri usadzovaní Židov na pôde. Za týmto účelom bola zriadená aj organizácia Židovská poľnohospodárska spoločnosť (Jewish Agricultural Society). Došlo k nákupu pozemkov v štátoch New York, New Jersey, Pensylvánia a Connecticut. V čase prvej svetovej vojny už bolo na týchto parcelách zriadených 78 židovských hospodárstiev. ICA však v USA primárne nezakladalo osady, ale skôr poskytovalo finančnú pomoc formou zvýhodnených úverov pre židovských prisťahovalcov. Do roku 1930 takto pridelilo viac ako 10 000 pôžičiek. Neskôr aktivity tejto organizácie v USA ustali.[1]

Židovské poľnohospodárske usadlosti v Bender Hamlet v kanadskej Manitobe roku 1921

V roku 1892 vznikla v provincii Saskatchewan poľnohospodárska kolónia nazvaná Hirsch. Ďalšie osady vznikali v následujúcich rokoch v tejto provincii a v susednej Manitobe. V roku 1910 ich v Kanade fungovalo päť a žilo v nich 777 Židov. Šlo ale o menšie zhluky poľnohospodárskych usadlostí, pretože kanadská vláda odmietala predávať väčšie komplexy pozemkov. Do roku 1930 Židovské kolonizačné združenie zriadilo 40 nových židovských hospodárstiev. Po druhej svetovej vojne boli usadení niektorí Židia z Európy na Niagarskom polostrove. Ešte v roku 1960 spadalo pod Židovské kolonizačné združenie v Kanade cca 120 židovských poľnohospodárskych rodín.[1]

Cyprus a Turecko

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1897 ICA zaistilo presídlenie 33 židovských utečencov z Ruska, ktorí prišli do Spojeného kráľovstva, na Cypre. Zriadilo tam pre nich tri malé poľnohospodárske osady. Projekt ale zlyhal a osadníci sa vrátili do Británie. V roku 1891 medzitým Židovské kolonizačné združenie kúpilo pozemky blízko İzmiru a vybudovalo tam poľnohospodárske výcvikové stredisko Or Jehuda, ktoré malo k roku 1902 výmeru 30 kilometrov štvorcových. Or Jehuda bolo zrušené v roku 1926. Podobne v 20. rokoch 20. storočia zanikli aj ďalšie tri židovské osady vrátane Mesillah Chadaša.[1]

Osídľovacia aktivita v Palestíne

[upraviť | upraviť zdroj]
Barón Edmond James de Rothschild

Židovské kolonizačné združenie nemalo spočiatku Palestínu ako svoju prioritu. Od roku 1896 ale poskytovalo finančnú podporu tamojším židovským osadám Gedera, Chadera, Nes Cijona a Mišmar ha-Jarden. K zásadnej zmene došlo v roku 1899, kedy barón Edmond James de Rothschild presunul pod správu ICA všetky poľnohospodárske osady, ktoré tu doposiaľ čisto súkromne vlastnil a prevádzkoval.

Židovské kolonizačné združenie sa tak stalo významným aktérom v začiatočnej fáze sionistického osídľovania Palestíny.[1] Napriek tomu vzťahy medzi sionistami a Židovským kolonizačným združením neboli v tom čase ideálne.[1] Navyše, prechodu pod nového správcu sa bránili aj samotní obyvatelia dedín dosiaľ riadených barónom Rotschildom. Ich delegácia kvôli tomu dokonca odišla vyjednávať do Európy a napríklad v dedine Metula v júni 1901 došlo aj k fyzickej konfrontácii, pri ktorej dedinčania zajali predstaviteľa ICA a rozbili jeho povoz. Nedovolili mu odísť, kým nesúhlasil so zmenou ekonomických podmienok podľa priania obyvateľov.[3]

Po roku 1900 pristúpilo ICA k zakladaniu nových židovských osád ako Javne'el, Kfar Tavor alebo Sedžera. 11. apríla 1900 bol vedúcim statku Sedžera menovaný Chajim Kalwarijski-Margalijot, ktorý potom odtiaľ zahájil ďalšie osídľovacie aktivity v Dolnej Galilei a stal sa významnou osobnosťou osídľovacej politiky.[4] Išlo o nový typ židovských osád - založených na pestovaní obilia.[5] Keď sa v roku 1903 konal v Zichron Ja'akov prvý zjazd židovských osadníkov z celej Palestíny ha-Knesija ha-erecjisra'elit (הכנסייה הארצישראלית), ktorému predsedal Menachem Usiškin, bolo ako miesto konania zjazdu použitá správna budova ICA v tejto dedine.[6]

Poľnohospodárska osada Mišmar ha-Jarden v Palestíne

Špecifický vývoj židovskej komunity v Palestíne po vydaní Balfourovej deklarácie viedol k nutnosti organizačnej premeny aktivít ICA v tejto krajine, kde Židia nemali už len byť usadzovaní ale mali aj ambíciu tu postupne vytvoriť väčšinovú zložku populácie. Edmond James de Rothschild preto roku 1923 inicioval vytvorenie Palestínskeho židovského kolonizačného združenia (PICA), ktoré sa oddelilo do samostatnej organizácie, ktorá rozvíjala osídľovacie aktivity výlučne vo vtedajšej Britskej mandátnej Palestíne.[1] K založeniu PICA došlo v marci 1924 a jeho predsedom sa stal James Armand de Rothschild - syn Edmonda Jamesa Rotschilda.[7]

Aj cez vznik PICA sa pôvodné Židovské kolonizačné združenie od roku 1933 znovu začalo paralelne angažovať v Palestíne, kde založilo združenie s názvom Emica, ktoré sa tu podieľalo na zriadení dvoch poľnohospodárskych osád (Be'er Tuvija a Kfar Warburg). Zároveň financovala projektové práce na melioráciu močiarov v Chulskom údolí, ktorá potom bola realizovaná v 50. rokoch 20. storočia. Roku 1955 sa Emica premenovala na Židovské kolonizačné združenie v Izraeli (Jewish Colonization Association in Israel), ktoré v následujúcich dekádach spolupracovalo so Židovskou agentúrou na zakladaní nových dedín. Od vzniku štátu Izrael sa ICA podieľala na zriadení alebo revitalizácii 72 poľnohospodárskych osád. Poskytovala zároveň mnohým dedinám zvýhodnené úvery.[8]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Židovské kolonizačné združenie stále vyvíja aktivity. Sídlom organizácie je Londýn. Na jej čele stojí prezident (v súčasnosti Stephen Waley Cohen) a dvanásťčlenná rada so zástupcami z Európy, USA a Izraela. V Izraeli má ICA svoje sídlo v meste Ra'anana a financuje tu niektoré projekty na rozvoj turistiky a poľnohospodárstva, najmä v regióne Galilea a Negev.[8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e f g h i JEWISH COLONIZATION ASSOCIATION (ICA) [online]. Jewish Virtual Library, [cit. 2010-03-08]. Dostupné online. (anglicky)
  2. GILBERT, Martin. The Routledge Atlas of Jewish History. Londýn, New York : Routledge, 2006. ISBN 978-0-415-39966-1. S. 107. (anglicky)
  3. NAOR, Mordecai. The 20th Century in Eretz Israel. Kolín n. Rýnom : Könemann, 1998. Ďalej len: The 20th Century in Eretz Israel. ISBN 3-89508-595-2. S. 15-16. (anglicky)
  4. The 20th Century in Eretz Israel. s. 11-13
  5. KOL. AUT.. Israel Society. Jeruzalem : Keter Publishing House, 1974. ISBN 0-7065-1323-1. S. 63, 116. (anglicky)
  6. The 20th Century in Eretz Israel. s. 24
  7. The 20th Century in Eretz Israel. s. 128
  8. a b Ica In Israel [online]. ica-is.org.il, [cit. 2010-03-08]. Dostupné online. Archivované 2012-01-12 z originálu. (anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]