Preskočiť na obsah

Kanada

Upraviť odkazy
Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kanada
Vlajka Kanady Štátny znak Kanady
Vlajka Znak
Národné motto:
A Mari Usque Ad Mare
(Od mora k moru)
Štátna hymna:
O Canada
(Ó Kanada)
Kráľovská hymna:
God Save the King
(Boh ochraňuj krála)
[1][2]
Miestny názov  
 • dlhý Canada
 • krátky Canada
Hlavné mesto Ottawa
45°24′ s.š. 75°40′ z.d.
Najväčšie mesto Toronto
Úradné jazyky kanadská angličtina, kanadská francúzština
Regionálne jazyky chipewyan, kríjčina, gwich’in, inuinnaqtun, inuktitut, inuvialuktun, slavey (Sever a Juh) a tłįchǫ[3]
Demonym Kanaďan, Kanaďanka
Štátne zriadenie

Panovník
Generálny guvernér
Predseda vlády 		federálna parlamentná
konštitučná monarchia[4]
Karol III.
Mary Simonová
Justin Trudeau
Vznik 1. júl 1867
Susedia USA, Grónsko (pozemná hranica s Dánskom na Hansovom ostrove)
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
9 984 670 km² (2.)  
891 163 km² (8,92 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2022)
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2022) 		 
38 654 738[5] (37.)
36 991 981[6]
4,2/km² (185.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2022
2,237 bilióna[7] $ (15.)
57 812[7] $ (24.)
Index ľudského rozvoja (2019) 0,929 (16.) – veľmi vysoký
Mena kanadský dolár (CAD, $, C$)
Časové pásmo
 • Letný čas 		UTC (UTC-3,5 až -8)
(UTC-2,5 až -7)
Medzinárodný kód CAN / CA
Medzinárodná poznávacia značka CDN
Internetová doména .ca
Smerové telefónne číslo +1

Súradnice: 56°S 109°Z / 56°S 109°Z / 56; -109

Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a rozprestiera sa od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Severný ľadový oceán. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy a jej spoločná hranica s USA je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.

Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Na konci 15. storočia začali britské a francúzske expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií Britskej Severnej Ameriky prostredníctvom Confederation of Canada bola vytvorená Kanada ako federálne domínium štyroch provincií. To začalo pribúdaním provincií a teritórií a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom. Zákon Canada Act prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v parlamente Spojeného kráľovstva.

Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľom Karlom III. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi angličtinou a francúzštinou na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy. Kanada je členom G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstva národov, Frankofónie, OAS, APEC a OSN. So šiestym najvyšším Indexom ľudského rozvoja je Kanada jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou.

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétnejšie z kmeňa Hurónov – a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“.[8] V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť Quebecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.[9]

Francúzska kolónia Kanada, vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získala územie Spojené kráľovstvo, ktorá na ňom následne postavila dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, kedy boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada).[10] V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domíniom, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu Dominion of.[11] V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada. V tom istom roku došlo tiež k premenovaniu štátneho sviatku Dominion Day na Canada Day.[12]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Kanady

Dejiny do 20. storočia

[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária.[13][14][15] Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows,[16] to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497),[17] ďalšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534)[18] a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.[19]

Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.[20] Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta. V rokoch 1689 – 1763 došlo k sérii tzv. francúzskych a indiánskych vojen.[18] Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.

Tá v roku 1774 schválila pre upokojenie situácie tzv. Quebec Act, ktorý akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzštinu ako úradný jazyk na území provincie Quebec.

Obchodníci s kožušinami pracujúci pre HBC preskúmali kanadské vnútrozemie

Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Quebec na Hornú a Dolnú Kanadu, pre Hornú Kanadu (dnešná provincia Ontário) nebol Quebec Act naďalej relevantný.[21]

V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 – 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odradené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a Tecumsehova únia), a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním statu quo ante.

Smrťou generála Brocka v bitke na Queenston Heights bol tvrdo odrazený prvý pokus Američanov o dobytie Hornej Kanady

Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri Povstanie v roku 1837). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok (Zjednotená kanadská provincia).

V roku 1846 boli podpísaním Oregonskej zmluvy ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia.[22] Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia.[23][24][25] Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch transkontinentálnych železníc (vrátane Canadian Pacific Railway) a ustanovením North-West Mounted Police.[26][27] V roku 1873 sa pripojila ďalšia kolónia (Ostrov princa Eduarda) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: Alberta a Saskatchewan (1905).[28]

20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]
Kanadská pechota postupujúca za tankom Mark II v bitke pri Vimy Ridge, 1917

Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.[29]

V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť.[4] Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.

Kanadská posádka tanku Sherman, južne od Vaucelles, Francúzsko, počas bitky o Normandiu, jún 1944

Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu, Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj vojenské loďstvo hralo enormne významnú úlohu v bitke o Atlantik.

V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.[30] Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. tichá revolúcia v Quebecu, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.

Počas roku 1981 došlo k tzv. patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. 17. apríla 1982 tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Quebecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s Veľkou Britániou.[31]

Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Quebecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.[32]

V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadské médiá (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou amerických médií), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa 1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium Nunavut.[33]

Geografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Satelitná snímka NASA
Fyzická mapa Kanady
Mount Logan, najvyšší bod Kanady (5 959 m n. m.)
Köppenova klasifikácia podnebia Kanady
Jazero Moraine v Národnom parku Banff v Alberte
Polárna žiara v Yellowknife v Severozápadných teritóriách
Národný park Jacques-Cartier v provincii Quebec
Crowfoot Mountain v Národnom parku Jasper v Alberte
Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady

Poloha a rozloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel Austráliu a je len o niečo menšia ako Európa.[34] Na severe k nej patrí rozsiahla skupina arktických ostrovov v Severnom ľadovom oceáne.[35][36] Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° geografickej dĺžky,[37] ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica so Spojenými štátmi (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých kanadských jazier a s nimi súvisiace rieky.

Povrch

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredo-severnú časť Kanady tvorí Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky, resp. severoamerickej platne. Tvoria ho najmä vyvreté a premenené horniny. Zaberá prevažne východnú a strednú Kanadu a tiež severovýchodnú časť USA. Na juhu siaha od oblasti Veľkých kanadských jazier až po Severný ľadový oceán. Z geologického hľadiska patrí ku Kanadskému štítu aj Grónsko a Hebridy, ktoré sa však oddelili od Severnej Ameriky neskôr počas vývoja Atlantického oceánu. Kanadský štít sa delí na menšie fyzickogeografické provincie: Laurentínska vrchovina (Laurentínska vrchovina), Kazan, Davis, Hudson a James.

Najvyšším vrchom Kanady je Mount Logan s nadmorskou výškou 5 959 m n. m., ktorý leží v juhozápadnej časti teritória Yukon na území Národnej prírodnej rezervácie Kluane. Mount Logan je po vrchu Denali (6 190 m n. m.) zároveň druhým najvyšším vrchom v Severnej Amerike.

Na severovýchodnom konci Zálivu svätého Vavrinca leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé sa nachádzajú tzv. Prímorské provincie (Maritime Provinces). Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewanu. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom. Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. Prérijnými provinciami, ktoré Skalnaté vrchy odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, Britskej Kolumbie.

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada má rozmanité podnebie. Od mierneho na západnom pobreží Britskej Kolumbie po subpolárne na severe.[38] V polárnom pásme na severe Kanady môže byť po väčšinu roka sneh.[39] Vo vnútrozemí prevláda kontinentálne podnebie s teplými letami. Výnimkou je oblasť juhozápadného Ontária, kde je vlhké kontinentálne podnebie s horúcimi letami.[40] V častiach západnej Kanady je polosuché podnebie, zatiaľ čo v niektorých oblastiach Vancouverovho ostrova je dokonca stredomorské podnebie s chladnými letami. Najnižšiu teplotu namerali 3. februára 1947 v lokalite Snag v teritóriu Yukon, kde bolo vtedy -63,0°C.[41] Najvyššia teplota, 49,5°C bola zaznamenaná 30. júna 2021 v okolí Vancouveru.[42]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada je krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém Veľkých kanadských jazier – Ontárijské, Michiganské, Erijské, Hurónske a Horné jazero, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá na území Kanady vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít. Najväčším jazerom je Veľké medvedie jazero s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj Veľké jazero otrokov na severe Kanady.

Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do úmoria Atlantického, Tichého a Severného ľadového oceánu. Väčšina kanadských riek sa vlieva do Hudsonovho zálivu: Albany, Eastmain, Churchill a iné. Najvýznamnejšou riekou je Rieka svätého Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Rieka svätého Vavrinca ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. K významným riekam patrí aj Yukon, Fraser a Columbia. Najdlhšou kanadskou riekou je Mackenzie s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km². Dolina rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny. Zároveň je silno močaristá a lemovaná smrekovým porastom.

Rastlinstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza kanadské arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova). Prevládajú menej úrodné pôdy, ktoré nie sú vhodné na obhospodarovanie.

V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však machom a lišajníkom. Ďalej na juh sa vyskytujú zakrpatené stromy, kríky a najodolnejšie trávy a ostrice. Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť tajgy na svete. Hranica týchto lesov prebieha v oblúku zo stredného Labradoru k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu a pokračuje cez Veľké medvedie jazero až na Aljašku. Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a jedľovcom kanadským (Tsuga canadensis). V južných nížinách prevažujú listnaté lesy. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii), západného červeného cédru a jedľovca kanadského. Prérie sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy. V súčasnosti sa v tamojších oblastiach nachádzajú rozsiahle obilné polia.

Živočíšstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy. V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne veľryby, mrože a tulene. Arktické oblasti obývajú medvede biele (Ursus maritimus) a v tundre žijú soby polárne (Rangifer tarandus), pižmone, vlky, líšky polárne (Vulpes lagopus) a lumíky. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov. Hlavne alka, rybár riečny (Sterna hirundo), kulík, kajka morská (Somateria mollissima) a čajka. V tajge žijú soby, losy, rosomák, medviediky čistotné (Procyon lotor) a medvede čierne (Ursus americanus) a hnedé (Ursus arctos). V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: bobrov, kún, ondatier, norkov a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady, keďže bobry sprevádzali Kanadu už od svojich počiatkov osídlenia Európanmi. Kanadské rody si zvykli dávať bobry do svojich erbov. Bolo to rozšírené zviera, ktoré tiež malo a stále má dôležitú funkciu v kožušinovom priemysle. Juh Kanady je obývaný jeleníkom bielochvostým (Odocoileus virginianus). Lasice, vydry a veveričky žijú predovšetkým v obývaných oblastiach. V oblasti prérií možno natrafiť na severoamerické druhy zajacov, sysľov a tetrovov. Ďalej bizóny a vidlorohy (prežúvavce podobné antilopám). V horských oblastiach žijú ovce hruborohé (Ovis canadensis), horské kozy, svište a pumy. Taktiež veľa druhov vtákov: kardinál červený (Cardinalis cardinalis), kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), vlha, severoamerický drozd a mnoho ďalších.

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanadské národné parky sú nielen kanadské, ale tiež svetové prírodné klenoty. Nachádzajú sa v každej z 13 provincií a teritórií. Kanadské národné parky spravuje Parks Canada, vládna agentúra pod jurisdikciou Ministerstva životného prostredia a zmeny klímy. Cieľom systému národných parkov je vyčleniť územia predstavujúce 39 rôznych prírodných regiónov krajiny, ktoré sú charakterizované v Pláne systému národných parkov, hlavne s cieľom chrániť ekologickú integritu krajiny a umožniť verejnosti skúmať, spoznávať a užívať si prírodné prostredie Kanady. Najstarším kanadským národným parkom je Národný park Banff, ktorý bol zriadený v roku 1885 a nachádza sa v juhozápadnej časti provincie Alberta. S rozlohou 44 972 km² je Národný park Wood Buffalo najväčším v Kanade. Rozprestiera sa na hranici Alberty a Severozápadných teritórií.

V súčasnosti je v Kanade 38 národných parkov, deväť národných prírodných rezervácií a jeden národný mestský park.[43]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Populačný vývoj v rokoch 1961 – 2010
Koridor Quebec-Windsor, v ktorom sa sústreďuje väčšina obyvateľov Kanady

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala Kanada 30 007 094 obyvateľov. V roku 2021 ich podľa sčítania už bolo 36 991 981.[6] Odhad pre druhý kvartál roka 2022 je 38 654 738 obyvateľov.[5] Miliónový nárast trval len 2 roky a 2 mesiace čo bola zatiaľ najkratšia doba na taký nárast. Za prvú štrvrtinu roka Kanada zaznamenala najvyšší migračný prírastok vôbec, 88 120 osôb. Celkom krajina prijala 79 951 imigrantov, netrvalých migrantov 22 283. Prirodzený prírastok bol 15 037.[44] Väčšina rastu je vďaka imigrácii, hoci prílev prisťahovalcov do štátu je v ostatnom období limitovaný.

Kanada patrí medzi veľmi riedko zaľudnené štáty Zeme. Hustota osídlenia kanadského územia je 4,2 obyvateľa/km² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v koridore Quebec-Windsor.[45]

Hustejšie obývané sú oblasti Veľkých kanadských jazier, v juhovýchodnom podhorí Kordiller a na juhovýchodnom pobreží Tichého oceána. Naopak rozsiahle teritoriálne územia na severe sú osídlené veľmi riedko. Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je CFS Alert na severnom výbežku Ellesmerovho ostrova, 817 kilometrov (450 námorných míľ) od severného pólu.[46]

Etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Inuiti z provincie Nunavut
Chinatown vo Vancouveri je najväčšou čínskou štvrťou v Kanade a jednou z najväčších v Severnej Amerike

Kanada je etnicky veľmi rôznorodá. Podľa sčítania z roku 2001 tu existuje 34 etnických skupín, ku ktorým sa hlási minimálne 100 000 obyvateľov. Veľa obyvateľov (najmä francúzsky hovoriacich) navyše o sebe hovorí ako o Kanaďanoch aj ako o Francúzoch, pričom v sčítaní udávajú obidve tieto etnické zaradenia.

Najväčšie etnické skupiny sú Kanaďania (39,4%), Angličania (20,2%), Francúzi (15,8%), Škóti (14,0%), Íri (12,9%), Nemci (9,3% ), Taliani (4,3%), Číňania (3,7%), Ukrajinci (3,6%) a Prvé národy (3,4%). Pôvodní obyvatelia Kanady (asi 600 000) žijú prevažne na západe (Indiáni) a na severe krajiny (Inuiti).

Francúzsky hovoriaca populácia je sústredená najmä v Quebecu a existujú v nej silné separatistické tendencie. Eskimáci sú sústredení hlavne na severe, prvé národy a Métisovia na juhu centrálnej časti krajiny (prériové provincie). Populácia týchto troch pôvodných etník rastie viac než dvakrát rýchlejšie ako zvyšok kanadskej populácie.

V roku 1971 kanadská vláda oficiálne prijala politiku multikulturalizmu. V súčasnosti Kanada prijíma každý rok okolo 280 000 imigrantov a väčšina z nich pochádza z Ázie. V roku 2001 patrilo 13,4% populácie k tzv. viditeľným menšinám a v roku 2011 sa k viditeľným menšinám hlásilo už 19,1% populácie.[47]

Jazyky

[upraviť | upraviť zdroj]
Dvojjazyčná francúzsko-anglická varovná značka pred medveďmi v Národnom parku Forillon v Quebecu

Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná. Úradné jazyky sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a v dvoch z troch teritórií (Yukon a Severozápadné teritóriá). Pri pohľade do etnických štatistík je potrebné si uvedomiť fakt, že ak sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník, Írov a Škótov, sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu aj veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.

Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Quebec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status, a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovorí. Mimo Quebec má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jedinou provinciou, ktorá je rovnako ako federálna úroveň vlády dvojjazyčný. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, pričom francúzština má polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale de facto je ním angličtina.

Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, pričom na nižších úrovniach služieb sa možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem nej majú významnú pozíciu francúzština, írčina a škótčina. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách ich je šesť, v Nunavute dva).

Podiel materských jazykov

Provincia/Teritórium Celková populácia Angličtina Francúzština Iný jazyk Hlavné mestá
Ontário 11 285 550 8 079 500 (71,6 %) 493 630 (4,4 %) 2 672 080 (23,7 %) Toronto
Quebec 7 506 581 450 394 (6,0 %) 5 577 877 (81,0 %) 532 967 (7,1 %) Quebec
Britská Kolumbia 3 868 875 2 865 300 (74,1 %) 56 100 (1,5 %) 939 945 (24,3 %) Victoria
Alberta 2 941 150 2 405 935 (81,8 %) 59 735 (2,0 %) 469 225 (16,0 %) Edmonton
Manitoba 1 103 700 863 980 (75,8 %) 44 775 (4,1 %) 219 160 (19,9 %) Winnipeg
Saskatchewan 963 150 825 865 (85,7 %) 18 035 (1,9 %) 117 765 (12,2 %) Regina
Nové Škótsko 897 570 834 315 (93,0 %) 34 155 (3,8 %) 26 510 (3,0 %) Halifax
New Brunswick 719 710 465 720 (64,7 %) 236 775 (32,9 %) 11 935 (1,7 %) Fredericton
Newfoundland a Labrador 508 075 500 065 (98,4 %) 2 180 (0,4 %) 5 495 (1,1 %) St. John’s
Ostrov princa Eduarda 133 385 125 215 (93,9 %) 5 670 (4,3 %) 2 065 (1,5 %) Charlottetown
Severozápadné teritóriá 37 105 28 985 (78,1 %) 965 (2,6 %) 7 065 (19,0 %) Yellowknife
Yukon 28 525 24 840 (87,1 %) 890 (3,1 %) 2 700 (9,5 %) Whitehorse
Nunavut 26 665 7 370 (27,6 %) 400 (1,5 %) 18 875 (70,8 %) Iqaluit

Zdroj: Sčítanie obyvateľstva v Kanade, 2001 (tabuľka kombinuje jedno a viacnásobné odpovede)

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícke Oratórium svätého Jozefa v Montreale

Väčšina obyvateľov Kanady (53,3%) sa hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšou kresťanskou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 29,9% obyvateľov.[48] V Kanade pôsobia aj početné diecézy východných katolíkov z celkovo 7 cirkví: arménski katolíci, chaldejskí katolíci z Iraku, maroniti, gréckokatolíci-melchiti, ukrajinskí gréckokatolíci, rumunskí gréckokatolíci a slovenskí gréckokatolíci. Majú celkovo 251 500 veriacich a časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov majú diecézy pre USA a Kanadu.

Najväčšou protestantskou denomináciou je Zjednotená cirkev Kanady (ktorá vznikla v roku 1925 zlúčením kanadských presbyteriánov, metodistov a evanjelikálov) (3,3%), nasleduje ju anglikánska cirkev. Z nekresťanských náboženstiev je najvýznamnejší islam (4,9%). Ako bez vyznania sa profiluje 34,6% obyvateľov.[48]

Zastúpenie rôznych vyznaní nie je pochopiteľne rovnomerné. Katolícka cirkev má enormne silnú pozíciu v Quebecu a všeobecne potom medzi obyvateľstvom írskeho a francúzskeho pôvodu. Sikhizmus, islam a budhizmus majú silnú pozíciu vo veľkých mestách ako Toronto alebo Vancouver.

Islam je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v Kanade a počet jeho vyznávačov stúpol z 98 000 v roku 1981 na viac ako 1 milión v roku 2011, predovšetkým v dôsledku liberálnej imigračnej politiky.[49] Kanadský premiér Justin Trudeau vyhlásil, že utečenci sú v jeho krajine vítaní bez ohľadu na náboženské vyznanie.[50]

Sídla

[upraviť | upraviť zdroj]

Sídelná štruktúra je ovplyvnená drsnými klimatickými podmienkami na väčšine územia Kanady. Mnoho sídiel v severnej časti krajiny existuje len vďaka baníctvu, či už minerálnych surovín alebo dreva. Najväčšie kanadské mesto Toronto leží na juhu štátu. Rozprestiera sa na brehoch Ontárijského jazera a je centrom najbohatšej kanadskej provincie Ontário. Druhé najväčšie mesto Montreal leží približne 500 km severovýchodne, na Rieke svätého Vavrinca. Montreal je najväčšie mesto provincie Quebec. Smerom na západ Kanady je väčších miest menej. V predhorí Kordiller ležia mestá Calgary a Edmonton. Najväčšie mesto západného pobrežia, Vancouver, býva často označované ako najkrajšie v Kanade. Hlavné mesto Ottawa nepatrí k najväčším. Leží približne na polceste medzi Torontom a Montrealom.[51]

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Kanade podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo sčítania obyvateľstva v roku 2021). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí.[52]

Poradie Mesto Provincia Počet obyvateľov
1 Toronto Ontário 2 794 356
2 Montreal Quebec 1 762 949
3 Calgary Alberta 1 306 784
4 Ottawa Ontário 1 017 449
5 Edmonton Alberta 1 010 899
6 Winnipeg Manitoba 749 607
7 Mississauga Ontário 717 961
8 Vancouver Britská Kolumbia 662 248
9 Brampton Ontário 656 480
10 Hamilton Ontário 569 353
11 Quebec Quebec 549 459
12 Surrey Britská Kolumbia 568 322
13 Laval Quebec 438 366
14 Halifax Nové Škótsko 439 819
15 London Ontário 422 324
16 Markham Ontário 338 503
17 Vaughan Ontário 323 103
18 Gatineau Quebec 291 041
19 Saskatoon Saskatchewan 266 141
20 Kitchener Ontário 256 885

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Štátne zriadenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kanadský systém vlády
Logo kanadskej vlády
Karol III., kráľ
Mary Simonová, generálna guvernérka
Justin Trudeau, premiér
Budova Parlamentu Kanady v hlavnom meste Ottawa
Rideau Hall (oficiálne Government House) v Ottawe, oficiálna rezidencia generálneho guvernéra Kanady
Budova Najvyššieho súdu Kanady v Ottawe

Kanada je de iure konštitučná monarchia, ktorej hlavou je Karol III., kráľ Veľkej Británie. Zástupcom kráľovnej v Kanade je generálny guvernér (v súčasnosti, rok 2022, Mary Simonová).[53][54] Kanada je tiež parlamentná zastupiteľská demokracia s federálnym usporiadaním a silnými demokratickými tradíciami. Základom Kanadskej monarchie sú zložky výkonnej moci, legislatívy a súdnej moci vlády.[55][56][57][58]

Kanadská ústava vytvára právny rámec existencie krajiny, skladá sa z písaného obsahu a nepísaných tradícií a konvencií. Jej základ je obsiahnutý v Zákone o britskej Severnej Amerike z roku 1867 („British North America Act 1867“, resp. „Constitution Act 1867“). Hovorí sa, že Kanada má ústavu podobnú princípom Spojeného kráľovstva a rozdeľuje moc medzi federálne a provinčné vlády. Zahŕňa tzv. Canadian Charter of Rights and Freedoms (Kanadská charta práv a slobôd) zaručujúcu základné práva a slobody, ktoré vo všeobecnom meradle nemôžu byť potlačené žiadnymi legislatívnymi alebo procedurálnymi krokmi na žiadnej z úrovní vlády. Federálnemu parlamentu a provinčným správam akokoľvek umožňuje na päť rokov niektoré jej ďalšie časti potlačiť.

Funkcia premiéra prináleží vodcovi strany, ktorý získava dôveru väčšiny dolnej komory kanadského parlamentu. Generálny guvernér zastupujúci kráľovnú formálne menuje vládu aj premiéra. Podľa konvencií však voľbu premiéra rešpektuje. Kanadská vláda sa tradične skladá z členov strany prvého ministra, ktorí majú kreslo v parlamente, väčšinou v dolnej snemovni. Jej členovia sú viazaní prísahou k Kráľovninej tajnej rade pre Kanadu a stávajú sa ministrami britskej koruny. Premiér má širokú politickú moc predovšetkým pri menovaní ďalších vysokých úradníkov. Súčasným premiérom je od roku 2015 vodca Liberal Party of Canada, Justin Trudeau.[59]

Kanadský parlament je zložený z dvoch komôr, snemovne ľudu a senátu. Každý z členov snemovne ľudu je volený väčšinovým volebným systémom. Všeobecné voľby vypisuje generálny guvernér na žiadosť predsedu vlády. Nové voľby musia byť vypísané do štyroch rokov od posledných volieb. Členovia senátu, ktorých kreslá sú prideľované na regionálnom základe, sú vyberaní premiérom a formálne menované generálnym guvernérom. Svoju funkciu potom zastávajú až do veku 75 rokov.[60]

Štyrmi hlavnými kanadskými politickými stranami sú Conservative Party of Canada (Konzervatívna strana Kanady), Liberal Party of Canada (Liberálna strana Kanady), New Democratic Party (Nová demokratická strana) (NDP) a „Bloc Québécois“ (Quebecký blok). Súčasná (2015) vláda je zostavená liberálnou stranou (vládne od roku 2015).

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Kanady

Kanada je zložená z desiatich provincií a troch teritórií. Medzi provincie patria Alberta, Britská Kolumbia, Manitoba, New Brunswick, Newfoundland a Labrador, Nové Škótsko, Ontário, Ostrov princa Eduarda, Quebec a Saskatchewan. Medzi teritória patria Severozápadné teritóriá, Nunavut a Yukon. Provincie majú vysoký stupeň autonómie, teritória o niečo menší. Oboje disponujú vlastnými provincionálnymi (resp. teritoriálnymi) symbolmi, pozri zoznam kanadských provinciálnych a teritoriálnych symbolov.

Provincie sú zodpovedné za väčšinu štátnych sociálnych programov v Kanade a spoločne sústredia viac finančných prostriedkov ako federálna vláda. Miera finančnej a samosprávnej autonómie je tu veľmi vysoká. Federálna vláda môže iniciovať národné programy a politiku v jednotlivých provinciách (napr. Canada Health Act), ale provincie môžu rozhodnúť, že sa nebudú na tejto politike podieľať. O viac-menej vyrovnanú úroveň služieb v jednotlivých provinciách sa starajú tzv. vyrovnávacie platby riadené Federálnou vládou, ktoré presúvajú finančné prostriedky od bohatších provincií do rozpočtov chudobnejších provincií.[61]

Všetky provincie a teritória majú jednokomorový volený zákonodarný orgán, v ktorého čele stojí premiér, vyberaný rovnako ako prvý minister Kanady. Zároveň má každá provincia viceguvernéra (Lieutenant-Governor), ktorý reprezentuje Korunu a je analógiou generálneho guvernéra na federálnej úrovni. V teritóriách je obdobou viceguvernéra korunný komisár.

Kanada je rozčlenená na 10 provincií a 3 spolkové teritóriá
Kanada je rozčlenená na 10 provincií a 3 spolkové teritóriá

Ozbrojené sily

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kanadské ozbrojené sily
Kanadskí vojaci v Afganistane vzdávajú poctu padlému kolegovi

Kanada je jedným zo zakladajúcich členov NATO. V súčasnosti disponuje približne 65 900 vojakmi a 21 700 rezervistami.[62] Kanadské ozbrojené sily sa skladajú z armády, námorníctva a letectva. Disponujú 1 400 obrnenými vozidlami, 34 vojenskými plavidlami a 861 lietadlami.

Vo svojej histórii sa Kanada okrem mierových misií OSN priamo zúčastnila aj vojnových konfliktov ako vojnová strana, konkrétne druhej búrskej vojny, prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny, kórejskej vojny, druhej vojny v Perzskom zálive a intervencii v Afganistane. Pokiaľ by sme započítali aj prehistóriu Kanady – tak je nutné pripočítať ešte významnú úlohu Kanaďanov v britsko-americkej vojne. Medzi marcom a októbrom 2011 sa Kanadské ozbrojené sily podieľali na intervencii NATO v líbyjskej občianskej vojne.[63]

Zvláštne oddiely určené na boj s prírodnými katastrofami (Disaster Assistance Response Team, DART) zasahovali v 21. storočí pri troch mimoriadne rozsiahlych katastrofách: zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004, zemetrasenie v Kašmíre (2005) a hurikáne Katrina (2005).

Zahraničná politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada má úzke zahraničné vzťahy s USA, s ktorými má najdlhšie nebránenú hranicu na svete, alebo napr. spoločnú vzdušno-kozmickú obranu (NORAD). Obe krajiny spolu často kooperujú ako na politickej, tak aj vojenskej úrovni a ich ekonomiky sú veľmi úzko spojené (tiež Severoamerická menová únia). Okrem toho má Kanada nadštandardné vzťahy s Veľkou Britániou a Francúzskom, dvomi bývalými imperiálnymi mocnosťami, ktoré hrali nezastupiteľnú úlohu pri jej vzniku – je členom Commonwealthu a La Francophonie.[64] S Veľkou Britániou má navyše spoločnú formálnu hlavu štátu.

Zhruba od polovice 20. storočia je Kanada advokátom multilateralizmu, a vyvíja úsilie na dosiahnutie riešenia globálnych problémov v spolupráci s inými národmi. Jednou z prvých výrazných demonštrácií tohto stanoviska je vystupovanie Lestera B. Pearsona za Suezskú krízu, ktorý presadzoval vyslanie mierových síl OSN do oblasti.[65] Kanada hrá v oblasti mierových misií OSN vedúcu úlohu, zúčastnila sa ich už viac ako päťdesiat, vrátane tých pred rokom 1989, v posledných rokoch sa však jej príspevok kráti.

Ekonomika

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanada patrí medzi hospodársky najrozvinutejšie štáty sveta. Je jedným z najbohatších štátov s vysokými príjmami na jedného obyvateľa. Životná úroveň v krajine je tak veľmi vysoká. Kanada je členom OECD a skupiny G8. Najužšie hospodárske väzby má s USA. Jej ekonomika je trhová a hoci viac regulovaná ako v susedných Spojených štátoch, menej regulovaná než vo väčšine európskych štátov. Tradične má nižší hrubý domáci produkt na obyvateľa ako jej južný sused (bohatstvo je však rozdelené rovnomernejšie), tiež však vyššie než veľké rozvinuté západoeurópske ekonomiky.

V poslednom desaťročí ekonomika Kanady celkovo rýchlo rástla a krajina si zachovala nízku nezamestnanosť. V roku 2006 bola nezamestnanosť 6,3%, čo je najlepší výsledok za posledných 30 rokov. Najvyšších hodnôt naopak dosahuje na Newfoundlande a Labradore, a to okolo 14,5%.

Poľnohospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Obilná farma v blízkosti mesta Kitchener v Ontáriu

Kanada je jedným z najdôležitejších svetových dodávateľov poľnohospodárskych produktov. Krajinu môžeme považovať za jednu zo svetových obilníc, i napriek tomu, že poľnohospodárska pôda zaberá len 4,5 % rozlohy štátu. Poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe špecializovanej na výrobu obilia, mlieka a mäsa. Bývalé kanadské prérie sú dnes jednými z najdôležitejších oblastí pestovania pšenice, jačmeňa a kukurice. Ich najväčším producentom je provincia Saskatchewan.

Ďalšie významné plodiny sú aj slnečnica, sója a repka, z ktorých sa vyrábajú jedlé a priemyselné oleje. Na juhu, pri hraniciach s USA, sú podmienky vhodné na pestovanie tabaku, zeleniny a ovocia (najmä jabĺk). V atlantických provinciách sa pestujú zemiaky. V živočíšnej výrobe má význam chov hovädzieho dobytka, ošípaných, hydiny, kožušinových zvierat a rybolov. Poľnohospodárstvo zamestnáva len 3% ekonomicky aktívnych obyvateľov.[36]

Medzi rozvinutými krajinami je však Kanada neobvyklá v miere dôležitosti primárneho sektora na čele s ťažbou dreva. Kanada býva neraz označovaná ako krajina lesov, keďže lesy pokrývajú približne 40% povrchu krajiny. Po Rusku a Brazílii má najrozľahlejšie lesy sveta. Najrozšírenejšie sú ihličnaté lesy kanadskej tajgy. Drevo z lesov sa ťaží a spracúva v Kanade, čím sa krajina zaraďuje medzi najväčších producentov dreva na svete.

Priemysel

[upraviť | upraviť zdroj]
Ťažba ropy v Drayton Valley v Alberte

V minulom storočí rast výroby, ťažby a služieb premenil ekonomiku z poľnohospodársky zameraného štátu na predovšetkým urbanizovaný priemyselný štát. Kanada vlastní veľké nerastné bohatstvo, pričom má veľmi veľké zásoby zemného plynu pri východnom pobreží a veľké zásoby ropy a plynu v Alberte a čiastočne aj v Britskej Kolumbii a Saskatchewane. Kanadské ropné zásoby sú tak druhé najväčšie na svete, hneď za Saudskou Arábiou. Kanada je najväčším svetovým vývozcom zinku a uránu a popredným svetovým vývozcom zlata, niklu, hliníka, olova a železnej rudy.

Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo a hydroenergetika. Ide o jeden z nemnohých rozvinutých štátov sveta, ktorý energiu vyváža. V Quebecu, Britskej Kolumbii, Newfoundlande a Labradore, Ontáriu a Manitobe je k dispozícii veľmi lacná energia z vodných elektrární. Kanada má tiež značne veľký výrobný sektor, predovšetkým na juhu v Ontáriu, kde je dôležitý hlavne automobilový priemysel a ďalej potom na juhu Quebecu, kde sídli mnoho firiem zaoberajúcich sa kozmonautikou a kozmickým priemyslom. Spracovateľský priemysel je zastúpený výrobou papiera a spracovaním dreva. Zvyšuje sa význam petrochémie a strojárstva. Tradičné priemyselné odvetvie je potravinársky priemysel.

Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je okolie Veľkých kanadských jazier a územie povodia Rieky svätého Vavrinca, na ktoré pripadá 75% produkcie kanadského priemyslu. Významné priemyselné strediská sú Montreal, Edmonton, Calgary (s petrochemickým, potravinárskym a hutníckym priemyslom) a v tichomorskej oblasti Vancouveru (námorný prístav, drevospracujúci priemysel, farebné hutníctvo). V priemysle prevládajú moderné technológie a automatizácia.

Obchod a služby

[upraviť | upraviť zdroj]
Toronto, finančné centrum Kanady
Štruktúra vývozu z roku 2017

Rovnako ako v ostatných krajinách rozvinutého sveta dominuje v kanadskej ekonomike sektor služieb, ktorý zamestnáva tri štvrtiny Kanaďanov. V posledných desaťročiach sa veľmi rozvinul cestovný ruch. Skvostné prírodné poklady Kanady sa chránia v národných parkoch, ktoré často navštevujú turisti. Krajina javorového listu je na javory naozaj bohatá. Krásy prírody však možno obdivovať hlavne v menej prístupných oblastiach v horách alebo severozápade kanady, kde sa nachádzajú početné jazerá. Do zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO je zaradených 15 kanadských lokalít. Viaceré z nich chránia výtvory pôvodných obyvateľov.[34]

Kanada je vo vysokej miere závislá na medzinárodnom obchode, najmä so Spojenými štátmi. Bilaterálna dohoda medzi Kanadou a USA z roku 1989 (FTA) a predovšetkým Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA) z roku 1994, zahŕňajúca aj Mexiko, spustila dramatický rast miery ekonomického prepojenia s USA. V roku 2001 krajina úspešne prekonala ekonomický pokles a udržiava si tak najlepší celkový výkon ekonomiky medzi krajinami G8. Od polovice deväťdesiatych rokov je štátny rozpočet v trvalom prebytku, vďaka čomu dochádza k pokračujúcemu znižovaniu štátneho dlhu.

Kanada má priaznivú obchodnú bilanciu. Čo sa týka exportu, vyváža najmä drevo, nerastné suroviny, energiu, nákladné automobily a niektoré potraviny, ako napríklad javorový sirup. Dováža strojárske výrobky, dopravné prostriedky a priemyselný tovar.

Veda a technológie

[upraviť | upraviť zdroj]
Robotický manipulátor Canadarm2 na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS)

V roku 2018 Kanada vynaložila približne 34,5 miliárd kanadských dolárov na domáci výskum a vývoj, z ktorých približne 7 miliárd poskytla federálna vláda a vlády jednotlivých provincií.[66] V súčasnosti má Kanada 15 laureátov Nobelovej ceny za fyziku, chémiu a medicínu, a umiestnila sa na štvrtom mieste na svete v oblasti kvality vedeckého výskumu v hlavnom prieskume medzinárodných vedcov z roku 2012.[67] V Kanade sídlia tiež viaceré svetové technologické firmy.[68] Kanada má jednu z najvyšších úrovní prístupu na internet na svete s takmer 34 miliónmi používateľov, čo v roku 2017 predstavovalo 92,70% z celkovej populácie.[69]

Kanadská vesmírna agentúra koordinuje vesmírny program, ktorého činnosť spočíva najmä v prieskume vesmíru, planét, leteckom výskume a vývoji rakiet a satelitov.[70] Kanada sa stala treťou krajinou na svete, ktorá po Sovietskom zväze a Spojených štátoch navrhla a vyrobila satelit. Vedecká družica Alouette 1 vyštartovala 29. septembra 1962 pomocou americkej nosnej rakety Thor DM-21 Agena-B z Vandenbergovej základne vzdušných síl v Kalifornii.[71] Prvým Kanaďanom vo vesmíre sa stal Marc Garneau, ktorý 5. októbra 1984 vyštartoval s misiou STS-41-G na palube raketoplánu Challenger z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. Výrazný je tiež kanadský technologický prínos na stavbe a prevádzke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Kanada je priekopníkom v kozmickej robotike, keďže vyvinula robotický manipulátor Canadarm, ktorý bol súčasťou raketoplánu, a mobilnú platformu Mobile Servicing System, umiestnenú na ISS. Kanadský kozmický priemysel vyvinul a vyrobil od 60. rokov 20. storočia viacero typov satelitov, napr. Radarsat-1 a 2, ISIS a MOST.[72] Kanada vyrobila tiež jednu z najúspešnejších a najpoužívanejších sondážnych rakiet na svete, Black Brant. Od roku 1961 bolo vypustených vyše 1 000 týchto rakiet.[73]

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]

Dopravné systémy Kanady sú veľmi rozvinuté a sofistikované. Kanada je bytostne závislá od dopravnej infraštruktúry, ktorá pomáha vytvárať ilúziu kompaktnej krajiny. Dominuje automobilová doprava, ale vzhľadom na veľkú rozlohu štátu sa stále výraznejšie presadzuje v osobnej preprave letecká doprava. Suroviny sa transportujú aj loďami či ropovodmi a plynovodmi. Železničná doprava stratila svoje postavenie v doprave ľudí a zameriava sa na prepravu tovarov. Posledný transkontinentálny rýchlik prestal premávať približne na sklonku 20. storočia.[34]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Javorový list, národný a kultúrny symbol Kanady

Kanadská kultúra predstavuje veľmi nesúrodú zmes rôznych tradícií a kultúr. Pretrvávajú v nej zvyšky tradície pôvodných obyvateľov (Indiánov a Eskimákov), ako aj tradícia prisťahovalcov, hlavne Francúzov, Írov, Škótov a Angličanov. V súčasnosti je tu veľmi silný vplyv americkej kultúry, najmä na anglicky hovoriacich obyvateľov. Keďže Kanada je geograficky rozsiahla a etnicky veľmi diverzifikovaná oblasť, existujú tu značné kultúrne rozdiely medzi provinciami a hierarchicky nižšími regiónmi. Kanadská kultúra je zároveň stále ovplyvňovaná súčasnou imigráciou ľudí z celého sveta. Mnohí Kanaďania si tento multikulturalizmus oceňujú. Ku kultúrnemu rázu krajiny patria kovboji. Mnohí sa už scivilizovali, ale niektorí žijú spätí s prírodou tak, ako celé stáročia.

Kanadské národné symboly sú silne ovplyvnené prírodnými podmienkami Kanady, jej históriou a tiež tradíciami prvých národov. Najrozšírenejším a najznámejším štátnym symbolom je javorový list, ktorého prvé používanie sa datuje až do 18. storočia a ktorý je vyobrazený na súčasnej kanadskej vlajke.

Hudba

[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitou súčasťou miestnej kultúry je hudobná tvorba. Významným hudobným skladateľom je Howard Shore. Jeden z najvýznamnejších svetových klavírnych virtuózov bol Glenn Gould. V jazze sa presadil Oscar Peterson. Priekopníkmi v populárnej a rockovej hudbe boli Leonard Cohen, Paul Anka a Neil Young. Neskôr si status globálnych celebrít vyslúžili Celine Dion, Bryan Adams, Alanis Morissette a Shania Twain. Celkom nedávno potom Avril Lavigne, Nelly Furtado či Michael Bublé. Prvou globálnou "YouTube hviezdou" sa stal Justin Bieber, neskôr sa na svetovú scénu pridal Shawn Mendes.

Kinematografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Kanaďania sa tradične presadzujú aj v Hollywoode a v amerických televíznych produkciách, ktoré im sú schopné zaistiť globálne popularitu (kanadský film a televízia). Hviezdami Hollywoodu bola ešte v nemej ére Marie Dresslerová a Norma Shearerová. V ére klasického Hollywoode to bola Mary Pickford. Neskôr sa hviezdami plátien stali Jim Carrey, Christopher Plummer, Michael Fox, Keanu Reeves a ďalší. K najmladším kanadským hviezdam patrí Ryan Gosling. Z režisérov sa presadili James Cameron a David Cronenberg.

Kuchyňa

[upraviť | upraviť zdroj]
Zhora v smere hodinových ručičiek: montrealské údené mäso, javorový sirup, poutine, Nanaimo rezy, butter tart a slanina

Rôznorodá kanadská kuchyňa sa značne líši v závislosti od regiónu. Bývalý kanadský premiér Joe Clark sa o kanadskej kuchyni vyjadril: „Kanada má kuchyňu kuchýň. Nie je ako dusený hrniec, ale švédsky stôl.“[74] Na kanadskú kuchyňu vplýva hlavne britská, škótska, írska, francúzska a ázijská kuchyňa, ale tiež zvyky a tradície prvých národov. Kuchyňa domorodcov pozostávala najmä z mäsa z ulovenej divokej zveri, nazbieraných bobúľ a vypestovaných plodín. V poslednom čase tu možno pozorovať aj značný vplyv kuchyne Spojených štátov. Všeobecne možno konštatovať, že kanadskú kuchyňu formovala a naďalej ovplyvňuje vlna prisťahovalcov, ktorí si sem priniesli svoje spôsoby prípravy pokrmov, pričom ich menili a prispôsobovali miestnym a dostupným potravinám. Z toho dôvodu nie je jednoduché definovať kanadské národné jedlo.[75]

Whiskey Canadian Club

V súvislosti s kuchyňou je pre Kanadu typický hlavne javorový sirup, ktorý sa získava z javora cukrového. Spôsob získavania sirupu prevzali európski osadníci od severoamerických indiánskych kmeňov, ktoré získavali sirup tým spôsobom, že narezali kmeň stromu do tvaru písmena V a do nádob zbierali vytekajúcu miazgu. Najviac javorového sirupu sa vyprodukuje v provincii Quebec, čo predstavuje tri štvrtiny svetovej produkcie. Popularita sirupu sa vďaka jeho orechovo-medovej chuti rozšírila do celého sveta. Javorový sirup sa v kanadskej kuchyni nepoužíva len počas varenia, ale aj k ochuteniu rôznych dezertov.

Jedným z najobľúbenejších jedál je poutine, ktoré pôvodne pochádza z provincie Quebec. Ide o hranolky s tvarohovým syrom poliate omáčkou brown gravy. Jedlo vzniklo v 50. rokoch 20. storočia a spočiatku sa stretávalo s opovrhnutím, ale postupne sa stávalo čoraz populárnejším a v súčasnosti patrí medzi symboly quebeckej kultúry a tradičné kanadské recepty. Z Quebecu pochádza aj pikantný mäsový koláč tourtière, ktorý sa pečie obvykle s bravčovou, teľacou alebo zverinovou náplňou. Významnú úlohu zohrávajú v rámci kanadskej kuchyne židovskí prisťahovalci, ktorí sem prišli na konci 18. storočia. V židovských komunitách žijúcich v Montreale pôvodne vznikli dnes veľmi obľúbené jedlá ako montrealský bagel alebo montrealské údené mäso. V Kanade sú tiež populárne Nanaimo rezy, ktorých názov je odvodený od mesta Nanaimo v Britskej Kolumbii. Nanaimo rezy sú nepečený dezert z vrstiev pudingového krému, čokolády a kokosu.

K tradičným kanadským jedlám patria i rôzne huby, hovädzie mäso so zázvorovou omáčkou, slanina, ryby, homáre, morské riasy, mušle, krevety, fazuľa na akýkoľvek spôsob, hranolky, pšeničné placky bannock, sladké košíčky butter tarts, sladké zemiaky, divoká ryža, tvarohový syr a pod. Rozšírený je aj údený losos, resp. sušený losos (salmon jerky). V niektorých oblastiach Kanady sa chodí na lov, pričom sa lovia hlavne soby alebo divoká hydina (jarabice, tetrovy a snehule). Z morských živočíchov sa lovia tulene a z ich plutiev sa varí polievka. Niektorí domorodci jedia tiež medvedie a bobrie mäso, ale nie je to príliš obvyklé.

Kanaďania zvyčajne nevaria teplé jedlá niekoľkokrát denne, ale namiesto obeda si zabalia sendvič alebo čipsy. Varia skôr až večer, kedy sa rodina zíde doma. Vo veľkých mestách je obľúbené rýchle občerstvenie. pričom najviac sú rozšírené stánky s hotdogmi, hamburgermi, mäsovými guľkami alebo shish taoukom, čo sú špízy podobné tureckému kebabu. V letných mesiacoch sú obľúbené rôzne druhy zmrzliny. Najväčším fast foodovým reťazcom v Kanade je Tim Hortons, ktorý ponúka najmä rôzne sladkosti (šišky, mafiny, croissanty, koláčiky), kávu, bagely a sendviče. Pomenovaný je podľa jedného zo zakladateľov, hokejistu Tima Hortona. Kanaďania však sledujú aj trendy zdravého životného štýlu a snažia sa im prispôsobovať. Takmer vo všetkých supermarketoch je možné nájsť oddelenia zdravej výživy a alternatívnych spôsobov stravovania. Podporované sú tiež regionálne potraviny a miestni farmári.

Na území Kanady platí čiastočná prohibícia. Alkohol je možné zakúpiť iba v špecializovaných predajniach a veková hranica na kúpu alkoholu je vo väčšine provincií 19 rokov (okrem Alberty, Quebecu a Manitoby, kde je to 18 rokov). Alkohol sa nesmie piť na verejnosti a pri prevážaní autom musí byť uložený v batožinovom priestore mimo dosahu všetkých cestujúcich.[76] Z nápojov je zaujímavý alkoholický Caesar koktail, ktorý obsahuje vodku, caesar zmes (zmes paradajkovej šťavy a vývaru z mušlí), pálivú omáčku a Worcestrovú omáčku. Servíruje sa vo veľkom pohári s ľadom, ktorý je lemovaný zelerovou soľou a typicky je zdobený stonkou zeleru. Od koktailu Bloody Mary sa odlišuje predovšetkým použitím vývaru z mušlí. Môže byť zamieňaný s koktailom Michelada, ktorý má podobné aromatické zložky, ale namiesto vodky obsahuje pivo. Caesar koktail vynašiel v roku 1969 Walter Chell, manažér reštaurácie v Calgary, pri príležitosti oslavy otvorenia novej talianskej reštaurácie v meste. Koktail je v Kanade veľmi obľúbený a každoročne sa ich tu predá vyše 350 miliónov. K najväčším výrobcom piva v Kanade patria Labatt Brewing Company, Molson Coors Brewing Company a Sleeman Breweries. Z alkoholických nápojov je v Kanade rozšírené aj konzumovanie whiskey. K najznámejším kanadským whiskey patrí Crown Royal, Canadian Club a Guard House. Kanadské whiskey zrejú v tradičných dubových sudoch.

Šport

[upraviť | upraviť zdroj]
Kanadské národné hokejové mužstvo oslavuje zisk zlatých medailí na ZOH 2010 vo Vancouveri

Oficiálnymi národnými športami Kanady sú ľadový hokej a lakros. Najmä hokej je národne najobľúbenejší šport v krajine. Sedem kanadských tímov sa zúčastňuje NHL (Toronto Maple Leafs, Montreal Canadiens, Vancouver Canucks, Ottawa Senators, Calgary Flames, Edmonton Oilers a Winnipeg Jets). Najslávnejší kanadskí hokejisti patria aj k najslávnejším hokejistom všetkých dôb: Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Gordie Howe, Sidney Crosby, Bobby Orr, Mark Messier, Maurice Richard, Joe Sakic, Marcel Dionne, Steve Yzerman, Phil Esposito, Martin Brodeur a iní. Ďalšie obľúbené športy sú kanadský futbal a curling. Široko rozšírené sú golf, baseball, lyžiarske športy, futbal, volejbal a basketbal. V roku 2010 sa vo Vancouveri konali Zimné olympijské hry.

Majstrom sveta v pretekoch Formuly 1 sa stal Jacques Villeneuve. Najslávnejším kanadským basketbalistom je Steve Nash (narodený v Južnej Afrike). Veľkým športovým symbolom je jednonohý bežec Terry Fox. Tri zlaté olympijské medaily majú rýchlokorčuliari Charles Hamelin a Marc Gagnon, veslárka Kathleen Heddleová a Marnie McBeanová, dve zlaté majú rýchlokorčuliari Catriona LeMayová-Doanová, Gaétan Boucher a François-Louis Tremblay, biatlonistka Myriam Bédardová, bobistka Kaillie Humphriesová a Heather Moyseová, plavci Alex Baumann a George Hodgson, synchronizovaná plavkyňa Carolyn Waldo a lyžiar na bubnoch Alexandre Bilodeau. Tiež šprintéri Donovan Bailey, rodák z Jamajky, a Percy Williams sú dvojnásobnými zlatými olympijskými medailistami. K športovým ikonám Kanady patrí aj rýchlokorčuliarka Clara Hughesová, boxer Lennox Lewis či cyklista Ryder Hesjedal, ktorý vyhral Giro d’Italia.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Department of Canadian Heritage. Royal anthem 'God Save The Queen' [online]. Queen's Printer, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2011-08-07 z originálu.
  2. ↑ KALLMANN, Helmut. National and royal anthems [online]. Encyclopedia of Music in Canada. vyd. Historica-Dominion, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2011-10-10 z originálu.
  3. ↑ Government of the NWT. Official Languages Act. [s.l.] : Territorial Printer, 2004. Dostupné online. S. 4. Archivované 2011-08-09 z originálu.
  4. ↑ a b HAIL, M, Lange, S Federalism and Representation in the Theory of the Founding Fathers: A Comparative Study of US and Canadian Constitutional Thought. Publius: the Journal of Federalism, 25. február 2010, roč. 40, s. 366–388. ISSN 0048-5950. DOI: 10.1093/publius/pjq001.
  5. ↑ a b Population estimates, quarterly1, 2, 3, 4 [online]. www150.statcan.gc.ca, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online. Archivované 2022-02-11 z originálu.
  6. ↑ a b Population estimates, quarterly1, 2, 3, 4 [online]. www150.statcan.gc.ca, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online. Archivované 2022-02-09 z originálu.
  7. ↑ a b Report for Selected Countries and Subjects [online]. imf.org, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
  8. ↑ Origin of the Name, Canada [online]. Canadian Heritage, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2013-07-27 z originálu.
  9. ↑ MAURA, Juan Francisco. Nuevas aportaciones al estudio de la toponimia ibérica en la América Septentrional en el siglo XVI. Bulletin of Spanish Studies, 2009, roč. 86, s. 577–603. DOI: 10.1080/14753820902969345.
  10. ↑ RAYBURN, Alan. Naming Canada: Stories of Canadian Place Names. [s.l.] : University of Toronto Press, 2001. (2nd.) ISBN 0802082939. S. 1–22.
  11. ↑ O'TOOLE, Roger. Holy nations and global identities : civil religion, nationalism, and globalisation. [s.l.] : Brill, 2009. ISBN 9789004178281. Kapitola Dominion of the Gods: Religious continuity and change in a Canadian context, s. 137.
  12. ↑ Canada and the British Empire. [s.l.] : Oxford University Press, 2008. ISBN 019927164X. S. 37–40, 56–59, 114, 124–125.
  13. ↑ Y-Chromosome Evidence for Differing Ancient Demographic Histories in the Americas [PDF]. University College London 73:524–539, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. DOI:10.1086/377588
  14. ↑ CINQ-MARS, J. On the significance of modified mammoth bones from eastern Beringia. The World of Elephants – International Congress, Rome. Dostupné online [PDF, cit. 2011-05-23].
  15. ↑ WRIGHT, JV. A History of the Native People of Canada: Early and Middle Archaic Complexes [online]. Canadian Museum of Civilization, 27. september 2009, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  16. ↑ REEVES, Arthur Middleton. The Norse Discovery of America. [s.l.] : BiblioLife, 2009. Dostupné online. ISBN 9780559054006. S. 82.
  17. ↑ John Cabot's voyage of 1498 [online]. Memorial University of Newfoundland, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  18. ↑ a b MORTON, Desmond. A Short History of Canada. [s.l.] : McClelland & Stewart, 2001. (6th.) ISBN 0771065094. S. 9–19, 33, 89–104.
  19. ↑ WILSON, Donna M, Northcott, Herbert C [s.l.] : University of Toronto Press, 2008. Dostupné online. ISBN 9781551118734. S. 25–27.
  20. ↑ HORNSBY, Stephen J. British Atlantic, American frontier : spaces of power in early modern British America. [s.l.] : University Press of New England, 2005. ISBN 9781584654278. S. 14, 18–19, 22–23.
  21. ↑ MCNAIRN, Jeffrey L. The capacity to judge. [s.l.] : University of Toronto Press, 2000. Dostupné online. ISBN 0802043607. S. 24.
  22. ↑ EVENDEN, Leonard J, Turbeville, Daniel E Geographical snapshots of North America. Ed. Janelle, Donald G. [s.l.] : Guilford Press, 1992. ISBN 0898620309. Kapitola The Pacific Coast Borderland and Frontier, s. 52.
  23. ↑ Territorial evolution [online]. Natural Resources Canada, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2007-08-09 z originálu.
  24. ↑ Canada: History [online]. Commonwealth Secretariat, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  25. ↑ BOTHWELL, Robert. History of Canada Since 1867. [s.l.] : Michigan State University Press, 1996. ISBN 0870133993. S. 31, 207–310.
  26. ↑ Sir John A. Macdonald [online]. Library and Archives Canada, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  27. ↑ COOK, Terry. The Canadian West: An Archival Odyssey through the Records of the Department of the Interior [online]. Library and Archives Canada, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  28. ↑ Building a nation [online]. Canadian Geographic, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2006-03-03 z originálu.
  29. ↑ HAGLUND, David G, MacFarlane, S Neil Security, strategy and the global economics of defence production. [s.l.] : McGill-Queen's University Press, 1999. ISBN 0889118752. S. 12.
  30. ↑ Summers, WF. Newfoundland and Labrador [online]. Historica-Dominion, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2011-12-28 z originálu.
  31. ↑ Canadian Politics. [s.l.] : Broadview Press, 2004. (4th.) ISBN 1551115956. S. 250–254, 344–347.
  32. ↑ SORENS, J. Globalization, secessionism, and autonomy. Electoral Studies, December 2004, roč. 23, s. 727-752. DOI: 10.1016/j.electstud.2003.10.003.
  33. ↑ LÉGARÉ, André. Canada's Experiment with Aboriginal Self-Determination in Nunavut: From Vision to Illusion. International Journal on Minority and Group Rights, 2008, roč. 15, s. 335–367. DOI: 10.1163/157181108X332659.
  34. ↑ a b c TOLMÁČI, L.. Geografia pre 2. ročník gymnázií. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2013. S. 90,91.
  35. ↑ Canada: Geography [online]. Commonwealth Secretariat, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  36. ↑ a b World Factbook: Canada [online]. Central Intelligence Agency, 16. máj 2006, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2019-04-30 z originálu.
  37. ↑ Territorial Evolution, 1927 [online]. National Resources Canada, 6. apríl 2004, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2010-04-23 z originálu.
  38. ↑ Kolektív autorov. The High Subarctic Forest-Tundra of Northwestern Canada: Position, Width, and Vegetation Gradients in Relation to Climate [online]. pubs.aina.ucalgary.ca, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online. Archivované 2018-10-03 z originálu.
  39. ↑ World Map of Köppen-Geiger Climate Classification [online]. koeppen-geiger.vu-wien.ac.at, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  40. ↑ Kolektív autorov. Updated world map of the Koppen-Geiger climate classification [online]. hydrol-earth-syst-sci.net, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online.
  41. ↑ Weather records [online]. statcan.gc.ca, [cit. 2019-11-15]. Dostupné online. Archivované 2011-07-26 z originálu.
  42. ↑ V Kanade zaznamenali tretí deň v rade teplotný. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-06-30. Dostupné online [cit. 2021-07-07]. ISSN 1339-844X.
  43. ↑ National Parks [online]. pc.gc.ca, [cit. 2019-11-17]. Dostupné online. Archivované 2017-04-06 z originálu.
  44. ↑ Canada's population estimates, first quarter 2018 [online]. Ottawa: www150.statcan.gc.ca, 2018-06-14, rev. 2018-06-14, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  45. ↑ Population Density, 2001 [online]. Natural Resources Canada, 15. jún 2005, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2010-03-10 z originálu.
  46. ↑ SUSIC, Stela. Air Force becomes command authority for CFS Alert. The Maple Leaf (National Defence Canada), 15. august 2006, roč. 12. Dostupné online [cit. 2011-05-23]. Archivované 2011-04-29 z originálu.
  47. ↑ Table 2 Visible minority population and top three visible minority groups, selected census metropolitan areas, Canada, 2011 [online]. www12.statcan.gc.ca, [cit. 2018-04-08]. Dostupné online.
  48. ↑ a b Profile Table, Census Profile, 2021 Census of Population [online]. statcan.gc.ca, [cit. 2023-09-23]. Dostupné online.
  49. ↑ NHS Profile, 2011 [online]. www12.statcan.gc.ca, [cit. 2018-04-09]. Dostupné online.
  50. ↑ Kanada poslala na hranice s USA policajné posily, pribúda žiadateľov o azyl [online]. hnonline.sk, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online.
  51. ↑ LIKAVSKÝ, P. a KOL.. Geografia pre 6. ročník základných škôl a 1. ročník gymnázií s osemročným štúdiom. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. S. 80.
  52. ↑ Census Profile, 2021 Census of Population [online]. www12.statcan.gc.ca, [cit. 2022-08-20]. Dostupné online.
  53. ↑ The Governor General of Canada: Roles and Responsibilities [online]. Queen's Printer, [cit. 2011-05-31]. Dostupné online.
  54. ↑ Commonwealth public administration reform 2004. [s.l.] : Commonwealth Secretariat, 2004. Dostupné online. ISBN 0117032492. S. 54–55.
  55. ↑ Kráľovná Viktória. Constitution Act, 1867: Preamble [online]. Queen's Printer, 29. marec 1867, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  56. ↑ SMITH, David E. The Crown and the Constitution: Sustaining Democracy?. The Crown in Canada: Present Realities and Future Options (Queen's University), 10. jún 2010, s. 6. Dostupné online [PDF, cit. 2011-05-23].
  57. ↑ MACLEOD, Kevin S. A Crown of Maples. [s.l.] : Queen's Printer, 2008. (1st.) [Cit. 2011-05-23]. Dostupné online. ISBN 978-0-662-46012-1. S. 16. Archivované 2009-03-27 z originálu.
  58. ↑ Canadian Heritage. Canadian Heritage Portfolio [online]. Queen's Printer, Február 2009, [cit. 2011-05-23]. (2nd.) S. 3–4. Dostupné online. ISBN 9781100115290. Archivované 2011-06-11 z originálu.
  59. ↑ Prime Minister of Canada [online]. Queen's Printer, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2010-04-19 z originálu.
  60. ↑ HICKS, Bruce M, Blais, André Restructuring the Canadian Senate through Elections. IIRP Choices (Institute for Research on Public Policy), 2008, roč. 14, s. 11. Dostupné online [PDF, cit. 2012-03-25]. Archivované 2011-05-15 z originálu.
  61. ↑ BIRD, Richard M. Government Finance [online]. Statistics Canada, 22. október 2008, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online.
  62. ↑ About the Canadian Forces [online]. Department of National Defence, [cit. 2011-05-23]. Dostupné online. Archivované 2010-02-23 z originálu.
  63. ↑ "Canada's Libya mission to end in 2 weeks". CBC News, 20 October 2011. Retrieved 2011-12-30.
  64. ↑ JAMES, Patrick. Handbook of Canadian Foreign Policy. Ed. Michaud, Nelson; O'Reilly, Marc J. [s.l.] : Lexington Books, 2006. ISBN 073911493X. S. 213–214, 349–362.
  65. ↑ HOLLOWAY, Steven Kendall. Canadian foreign policy: defining the national interest. [s.l.] : University of Toronto Press, 2006. Dostupné online. ISBN 1551118165. S. 102–103.
  66. ↑ Spending on research and development, 2018 intentions [online]. www150.statcan.gc.ca, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online.
  67. ↑ Canada ranked fourth in the world for scientific research [online]. theglobeandmail.com, 2012-09-26, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online.
  68. ↑ Top 250 Canadian ICT Companies [online]. branham300.com, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. Archivované 2020-01-13 z originálu.
  69. ↑ North America Internet Usage Statistics, Population and Telecommunications Reports [online]. internetworldstats.com, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online. Archivované 2019-11-25 z originálu.
  70. ↑ Canadian Space Milestones [online]. asc-csa.gc.ca, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online.
  71. ↑ ANGELO, Joseph A.. Encyclopedia of Space and Astronomy. New York : Infobase Publishing, 2014. 753 s. ISBN 978-1-4381-1018-9. S. 22.
  72. ↑ The Canadian Aerospace Industry praises the federal government for recognizing Space as a strategic capability for Canada [online]. newswire.ca, [cit. 2019-11-18]. Dostupné online.
  73. ↑ GODEFROY, Andrew B.. The Canadian Space Program (From Black Brant to the International Space Station). Kingston, Ontário : Springer, 2017. 324 s. ISBN 978-3-319-40105-8. S. 41.
  74. ↑ Let's eat Canadian, but is there really a national dish? [online]. canada.com, [cit. 2019-11-11]. Dostupné online. Archivované 2012-08-23 z originálu.
  75. ↑ CIVITELLO, Linda. Cuisine and Culture (A History of Food and People). Hoboken : Wiley, 2011. 448 s. ISBN 978-1-118-09875-2.
  76. ↑ Miestne špecifiká [online]. mzv.sk, [cit. 2019-11-12]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kanada
  • Spolupracuj na Wikislovníku Wikislovník ponúka heslo Kanada

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kanada&oldid=7947473“