Jakov Michajlovič Sverdlov
| Jakov Michajlovič Sverdlov | |
 | |
| Narodenie | 3. jún 1885 Nižný Novgorod, Ruská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 16. marec 1919 (34 rokov) Moskva, RSFSR |
| Národnosť | Židovská |
| Zamestnanie | politik |
| Alma mater | gymnázium Nizhny Novgorod Gymnasium |
| Profesia | politik, člen Všeruského ústavodarného zhromaždenia |
| Aktívne roky | 1917-1919 |
| Príbuzní | Ida Averbakh a Leopold Leonidovich Averbach |
| Súrodenci | Zinovij Peškov a Veniamin Michajlovič Sverdlov |
| Manželka | Klavdija Timofejevna Novgorodtseva |
| Deti | Andrei Sverdlov |
| Odkazy | |
| Commons |  Jakov Michajlovič Sverdlov |
Jakov Michajlovič Sverdlov (rus. Яков Михайлович Свердлов; * 3. jún 1885, Nižný Novgorod – † 16. marec 1919, Oriol bol boľševický stranícky predák a vodca RSFSR. Jeho brat bol francúzsky generál Zinovij Peškov.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa židovským rodičom, jeho otec pracoval ako rytec. V roku 1902 sa pripojil k Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strane, a roku 1903 do jej boľševickej frakcie, vedenej Leninom.
Zapojil sa do revolúcie z roku 1905. V roku 1906 bol zatknutý, väčšinu času až do roku 1917 sa zdržiaval buď vo väzení alebo v exile. Bol členom redakcie komunistických novín Pravda.[1]
Na začiatku prvej svetovej vojny bol vo vyhnanstve v Turuchansku na Sibíri, kde sa stretol so Stalinom.
Revolúcia 1917
[upraviť | upraviť zdroj]
Po februárovej revolúcii v roku 1917 sa vrátil do Petrohradu a bol znovu zvolený do ústredného výboru Komunistickej strany spolu s Leninom, Trockým a Stalinom. Zohral dôležitú úlohu v plánovaní októbrovej revolúcie. Spolu s predstaviteľmi ústredného výboru strany sa v januári 1918 podieľal na rozpustení Ústavodarného zhromaždenia,[2] ktorým bola definitívne zahataná možnosť demokratického vývoja krajiny.
Neskôr sa zistilo, že organizoval vraždu cára Mikuláša II. a jeho rodiny, ktorá sa odohrala 17. júla 1918, a že bol za tento zločin plne zodpovedný.
Niekedy je označovaný ako prvý vodca Sovietskeho zväzu. Toto označenie je však chybné, pretože Sovietsky zväz vznikol v roku 1922, tri roky po jeho smrti. Každopádne bol po októbrovej revolúcii zvolený vodcom ruskej SFSR a fakticky viedol krajinu počas rekonvalescencie Lenina po atentáte 30. augusta 1918.
Smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa oficiálnej verzie zomrel na španielsku chrípku v meste Oriol počas epidémie.[2] Bol pochovaný v Kremeľskej stene, kde boli neskôr pochovaní aj ostatní boľševici.
Podľa inej verzie zomrel na tuberkulózu. Podľa ďalšej verzie navštívil Morozovovu továreň v meste Oriol, kde bol ťažko zranený miestnymi robotníkmi, kvôli svojmu židovskému pôvodu. Avšak táto skutočnosť mala byť vraj ututlaná, aby nedošlo k poškodeniu obrazu revolúcie.
V rokoch 1924 až 1991 niesol Jekaterinburg na jeho počesť meno „Sverdlovsk“. Ukrajinský Dovžansk po ňom bol pomenovaný v rokoch 1938 až 2016.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakov Michajlovič Sverdlov
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Свердлов Яков Михайлович [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
- ↑ a b Свердлов Яков Михайлович [online]. megabook.ru, [cit. 2021-06-17]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakov Sverdlov na českej Wikipédii.
