Jakub Rybárik
| Jakub Rybárik | |
| slovenský divadelný herec | |
| Narodenie | 17. apríl 1986 (38 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
|---|---|
Jakub Rybárik (* 17. apríl 1986, Bratislava, Česko-Slovensko) je slovenský herec. Po absolvovaní Gymnázia Matky Alexie v Bratislave vyštudoval herectvo v rokoch 2004 až 2008 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave pod pedagogickým vedením Emila Horvátha a Petra Mikulíka.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Zo školských úloh medzi tie najvýraznejšie patria Kosych v Čechovovom Ivanovovi (réžia Marián Amsler), Eilert Lovborg v Ibsenovej dráme Hedda Gablerová (réžia Anna Petrželková) alebo Gusto v Jurgovej Hane (réžia Alena Lelková).
Divadlo Andreja Bagara v Nitre
[upraviť | upraviť zdroj]Po ukončení štúdia získal angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Po menších či stredne veľkých postavách v inscenáciách Statky – zmätky (Ondrej), Piargy (Jano) Sardinky na scénu (Tim) alebo Kráľ Lear (Rytier) dostal príležitosť v inscenácii hry Jeana Anouilha Kolumbína v réžii Emila Horvátha. Z postavy mladého zásadového mladíka, ktorý by mohol byť analógiou na Molièrovho Mizantropa, dokázal Rybárik vďaka svojmu jasne modulovanému hlasovému prejavu, presne odvodenému gestu a primárnemu vyjasneniu vzťahov vytvoriť živú bytosť, ktorá zaujala nielen kritickú obec. „Naplno odhalil svoj talent pre charakterové herectvo a jednoznačne zo súboru vytŕčal. Jeho herecký prejav je realistickejší, ale tým je akoby plnohodnotnejší, lebo ukazuje rôzne odtiene a vnútorné zápasy tejto postavy. Jeho charakteristickým gestom je pulzujúca pravá ruka s posilňovacím zariadením v nej, akoby neustále pripravená udrieť. Rybárikov Julien je impulzívny, niekedy kŕčovitý, večne nasrdený a nepokorný, ale za tým všetkým ukrýva aj krehkosť a odmietanie a samotu. Veľmi dobre zvládol šancu, ktorej sa mu v tejto postave dostalo.“ [1].
O tom, že nie je len dramatickým hercom, presvedčil aj v štvorúlohe Baču, Čerta 2, Komorníka a Starostu v rozprávke Mátohy v réžii Kamila Žišku. Po inscenácii Weskerovej Kuchyne (réžia Zoltán Balázs), kde Rybárik vytvára dramatický charakter šéfkuchára Alfreda, ktorý nad svojimi podriadenými vládne rozhodnou a racionálne chladnou rukou je zatiaľ jeho poslednou kreáciou postava Toma v hre Tennesseeho Williamsa Sklenený zverinec v réžii Svetozára Sprušanského. Sústredil na vonkajškovú, ale aj vnútornú charakteristiku postavy, ktorá túži odísť od rodiny a odpútať sa z reťazí, ktoré ju pri nej držia. Herec opäť dostal postavu blízku naturelu Alcesta z Mizantropa, ktorý sa búri proti spoločnosti a snaží sa z nej vymaniť. Jeho Tom je impulzívnym mladým mužom so sklonmi k agresivite, ktorý pije pivo, fajčí a absolútne sa nezaujíma o svoj vzhľad. Jeho pocity vzbury a nespokojnosti so životom však Rybárik plynule kombinuje s pocitmi súcitu či snahy pomôcť, predovšetkým svojej mladšej sestre Laure. Jeho recitovanie Ginsbergovej básne Vytie patrí k najemocionálnejším scénam celej inscenácie.
Hosťovanie v iných divadlách
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem nitrianskeho Divadla Andreja Bagara mal Rybárik možnosť hosťovať aj v iných súboroch. Či už to bolo medzinárodné divadlo Meteorit s inscenáciou Čaruga, Divadlo Ludus s inscenáciami For sale a Incident alebo Slovenské národné divadlo, kde vytvoril postavy Kameramana a Sanitára v Klimačkovej hre Kto sa bojí Beatles alebo Marcella v Shakespearovom Hamletovi (obe v réžii Petra Mikulíka). Okrem týchto postáv v Slovenskom národnom divadle niekoľkokrát zaskočil za kolegu, ktorý z rôznych dôvodov nemohol odohrať predstavenie. Tak napríklad doštudoval postavu Antonia v Shakespearovom Trojkráľovom večeri (alternácia s Tomášom Vravníkom) alebo Evarsita v komédii Carla Goldoniho Vejár (naskúšal ho za zraneného Jána Koleníka). „Rybárík nielenže postavu Evarista zvládol, ale dokázal urobiť „z núdze cnosť“. Rybárik sa zrejme v úlohe milovníka necítil až tak suverénne ako Koleník, a tak jeho dvorenie Candide nadobudlo akýsi pôvabný nesmelý nádych. Tak vznikol väčší kontrast medzi jeho láskou ku Candide a miestami eroticky podfarbenou komunikáciou s Gianninou. Rybárik dokázal po Koleníkovi skopírovať množstvo mizanscén, do iných naopak vniesol svoju vlastnú hereckú osobnosť. Pritom však vytvoril svoju vlastnú kompaktnú postavu Evarista.“ ([2]). Medzi jeho výrazné postavy, ktoré doštudoval za kolegu patrí aj Tulák v inscenácii hry Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva v bratislavskom divadle Arteatro. „Aj keď Rybárik v postave pôsobí príliš mlado, tak figúru dopĺňa o schopnosť využitia všetkých výrazových zložiek hereckého prejavu ( predovšetkým na podrobné vykreslenie ľudského strachu a odporu, ktoré prežíva jeho postava). Rybárik naplno zužitkúva silu hlboko položeného hlasu a pri jeho dialógoch s Fischlom a Uhríkom sa jeho hlas rozlieha po celom priestore a jeho repliky útočia do duše všetkých postáv. Taktiež konkrétnejšie dokresľuje Tulákovu interpretáciou svojou chladnou nezainteresovanosťou a odstupom od zvyšku rukojemníkov. Hneď ako však dostane popud, tak reaguje a odráža útoky spoluväzňov s okamžitou spŕškou logických tvrdení a krutých právd o živote počas vojny.“ [3].
Súpis divadelných postáv
[upraviť | upraviť zdroj]- William Shakespeare: Romeo a Júlia (Waiting actor) Divadlo ASTORKA KORZO ´90 Bratislava
- Anton Pavlovič Čechov: Ivanov (Kosych) Vysoká škola múzických umení
- Hana Naglik: Jurgova Hana (Gusto) Vysoká škola múzických umení
- Miroslav Dacho: For sale (Učinkújci) Divadlo LUDUS
- Henrik Ibsen: Hedda Gablerová (Eilert Lovborg) Vysoká škola múzických umení
- Viliam Klimáček: Kto sa bojí Beatles (Kameraman, Sanitkár) Slovenské národné divadlo
- David Mamet: Sexuálna perverzita v Chicagu (Ramon) Vysoká škola múzických umení
- Larry Peerce , Nicolas E. Baehr: Incident (Učinkújuci) Divadlo LUDUS
- William Shakespeare: Hamlet (Marcellus) Slovenské národné divadlo
- William Shakespeare: Trojkráľový večer (Antonio - doštudované) Slovenské národné divadlo
- Jozef Gregor Tajovský: Statky-zmätky (Ondriš) Divadlo Andreja Bagara
- Roman Polák: Piargy (Jano) Divadlo Andreja Bagara
- Ivan Kušan: Čaruga (Nikola Žažč) Meteorit, International Theatre Group
- Michael Frayn: Sardinky na scénu, prosím! (Tim Allgood) Divadlo Andreja Bagara
- William Shakespeare: Kráľ Lear (Rytier) Divadlo Andreja Bagara
- Ivan Bukovčan: Kým kohút nezaspieva (Tulák - doštudované) Arteatro
- Jean Anouilh: Kolumbína (Julien) Divadlo Andreja Bagara
- Carlo Goldoni: Vejár (Evaristo - doštudované) Slovenské národné divadlo
- Kamil Žiška: Mátohy (Bača, Starosta, Čert 2, Komorník) Divadlo Andreja Bagara
- Arnold Wesker: Kuchyňa (Alfredo) Divadlo Andreja Bagara
- Tennessee Williams: Sklenený zverinec (Tom) Divadlo Andreja Bagara
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KIČIŇOVÁ, Miriam. Čo chceme od divadla...?, in KÓD, 2010, r. 4 č. 3
- ↑ PAŠUTHOVÁ, Zdenka. Kvalitná inscenácia, ale – bez názoru. In KÓD, 2010, roč. 4, č. 5, s.16.
- ↑ <MIŠOVIC, Karol. In IS theatre – monitoring divadiel na Slovensku. http://www.theatre.sk/isrecenzie/383/97/Slovaci-nezradili-Slovakov-alebo-Bukovcanova-hra-stale-ziva-a-aktualna/?cntnt01origid=97/[nefunkčný odkaz]