Preskočiť na obsah

Jimmy Carter

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z James Carter)
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Jimmy Carter
Carter v roku 1978
Carter v roku 1978
Jimmy Carter, podpis
39. prezident Spojených štátov
V úrade
20. január 1977 – 20. január 1981
ViceprezidentWalter Mondale
Predchodca Gerald Ford Ronald Reagan Nástupca
Biografické údaje
Narodenie1. október 1924 (100 rokov)
Plains, Georgia, USA
Politická stranaDemokrat
Profesiafarmár, dôstojník námorníctva, politik
NárodnosťAmeričan
VierovyznanieBaptista
Rodina
Manželka
Deti4
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJimmy Carter
(multimediálne súbory)

James (Jimmy) Earl Carter, Jr. (* 1. október 1924, Plains, Georgia, USA) je americký politik. Bol 39. prezidentom Spojených štátov (1977 – 1981), 83. guvernérom Georgie (1972 – 1975) a senátorom za Georgiu (1962 – 1966).[1] V roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier.

V prezidentských voľbách v roku 1976 porazil republikánskeho kandidáta Geralda Forda.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa vo Wise Sanitarium[2] a je tak prvým prezidentom narodeným v nemocnici.[3] Je najstarší zo štyroch detí obchodníka, farmára a zákonodarcu Jamesa Earla Cartera (1894 – 1953) a zdravotnej sestry a sociálnej aktivistky Bessie Lillian Gordyovej (1898 – 1983).

Má škótsko-írske a anglické korene (jeden z jeho predkov z otcovej strany prišiel do amerických kolónií v roku 1635).[4][5] Jeho rodina žije v štáte Georgia sedem generácií. Jeho predkovia bojovali v Americkej revolúcii a sú členmi Sons of the American Revolution.[6] Carterov praprastarý otec L. B. Walker Carter (1832 – 1874) bojoval v konfederačnej armáde v občianskej vojne.[7]

V roku 1943 ukončil štúdium na United States Naval Academy v Annapolise ako 59. najlepší z 820 absolventov. Po službe v Atlantickom a Tichom oceáne študoval jadrovú fyziku a inžinierstvo na Union College v Schenectady.[8][9]

V roku 1946 sa oženil s Rosalynn Eleanor Smithovou (* 1927). Majú štyri deti: John William (* 1947), James Earl (* 1950), Donnel Jeffrey (* 1952) a Amy Lynn (* 1967).

Prezidentské obdobie

[upraviť | upraviť zdroj]

Za jeho najväčšie úspechy sa považuje vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, ministerstva energetiky a ministerstva školstva. Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o Panamskom prieplave, nadviazanie plných diplomatických stykov s Čínou a rokovania o dohode SALT II.

Počas jeho vlády USA neviedli žiadnu vojnu.

„ Nemôžeme byť svetový vodca mieru a súčasne svetovo najväčší výrobca zbraní. “
– Jimmy Carter, vo svojej prezidentskej kampani, 1976[10]

Carterov politický pád sa začal v novembri 1979, keď sa v Iráne uskutočnila islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Presvedčil však v tejto súvislosti olympijský výbor USA, aby 12. apríla 1980 rozhodol o neúčasti amerických športovcov na XXII. letných olympijských hrách v Moskve.[11]

Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. Ak by boli úspešné, Carter by mal väčšiu šancu obhájiť prezidentský úrad. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil Ronald Reagan. O desať rokov neskôr sa zistilo, že vydanie rukojemníkov bolo zámerne pozdržané, aby sa odohralo až po voľbách.[12][13][14] Udalosť bola nazvaná Októbrové prekvapenie (October Surprise).

Po odchode z úradu sa Carter začal venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovu cenu za mier.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhovekosť

[upraviť | upraviť zdroj]

20. januára 2017, vo veku 92 rokov, sa Carter stal najdlhšie žijúcim exprezidentom, ktorý sa zúčastnil prezidentskej inaugurácie (40 rokov po svojej vlastnej).[15] Po dvoch rokoch, 22. marca 2019, sa stal najdlhšie žijúcim americkým prezidentom v histórii, keď prekonal Georgea H. W. Busha, ktorý zomrel v novembri 2018 vo veku 94 rokov a 171 dní. Obaja sa narodili v roku 1924.[16] 1. októbra 2024 sa ako prvý prezident USA dožil 100 rokov.[17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Jimmy Carter [online]. Georgia Humanities Council, [cit. 2007-12-09]. Dostupné online. (anglicky)[nefunkčný odkaz]
  2. ↑ http://www.presidentialavenue.com/jec.cfm
  3. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-05-12]. Dostupné online. Archivované 2009-06-05 z originálu.
  4. ↑ "[1] Archivované 2013-08-23 na Wayback Machine
  5. ↑ http://pqasb.pqarchiver.com/boston/access/1976715912.html[nefunkčný odkaz]?
  6. ↑ The California Compatriot [online]. 2007, [cit. 2007-09-04]. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu. (anglicky)
  7. ↑ MORRIS, Kenneth Earl. Jimmy Carter, American Moralist [online]. 1996. Dostupné online. (anglicky)
  8. ↑ http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/2002/carter-bio.html
  9. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2013-05-12]. Dostupné online. Archivované 2013-05-24 z originálu.
  10. ↑ http://www.controlarms.org/the_issues/arms_industry.htm
  11. ↑ KÖSSL, Jiří; KRÁTKÝ, František; MAREK, Jaroslav. Dějiny tělesné výchovy II.. Praha : Olympia, 1986. Kapitola Mezinárodní sportovní hnutí, s. 209.
  12. ↑ Honegger, Barbara.: October Surprise, New York: Tudor, 1989. 323 stran.
  13. ↑ Parry, Robert.: Trick or Treason: The October Surprise Mystery, New York: Sheridan Square Press, 1993. 350 stran.
  14. ↑ Sick, Gary.: October Surprise: America's Hostages in Iran and the Election of Ronald Reagan, New York: Times Books – Random House, 1991. 278 stran
  15. ↑ REILLY, Katie. How Jimmy Carter Beat Cancer and Became the Oldest President to Attend an Inauguration [online]. time.com, 2017-01-20, [cit. 2019-03-27]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑ Jimmy Carter sa stal najdlhšie žijúcim americkým prezidentom. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-22. Dostupné online [cit. 2019-03-27].
  17. ↑ TERAZ.SK. Jimmy Carter, najdlhšie žijúci prezident v dejinách USA, má 100 rokov [online]. TERAZ.sk, 2024-10-01, [cit. 2024-10-01]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • John Dumbrell: The Carter Presidency. 1993
  • Erwin C. Hargrove: Jimmy Carter as President. 1988
  • Charles O. Jones: The Trusteeship Presidency. 1988
  • Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): The Presidency and Domestic Policies of Jimmy Carter. 1994
  • Herbert A. Rosenbaum, Alexander Ugrinsky (Hrsg.): Jimmy Carter: Foreign Policy and Post-Presidential Years. 1994

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jimmy Carter

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jimmy_Carter&oldid=7919650“