Jana Kantorová-Báliková
| Jana Kantorová-Báliková | |
| slovenská poetka a prekladateľka | |
 | |
| Narodenie | 9. jún 1951 (73 rokov) Bratislava, Slovensko |
|---|---|
Jana Kantorová-Báliková (* 9. jún 1951, Bratislava) je slovenská poetka a prekladateľka.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodila sa v rodine vedeckých pracovníkov – geológov a vzdelanie získavala v Bratislave, kde vyštudovala odbor pedagogická psychológia a angličtina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. V rokoch 1974 – 1977 pracovala v redakcii týždenníka Nové slovo, v rokoch 1977- 1990 pracovala vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Od roku 1990 pracuje ako prekladateľka v slobodnom povolaní, preložila množstvo populárno-vedeckých i prozaických diel, za životne dôležitú však považuje najmä prekladateľskú tvorbu z diel klasických i súčasných anglofónnych básnikov.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Jej tvorbu silne ovplyvnil Vojtech Mihálik, ktorý viedol jej prvé literárne kroky v časopise Nové slovo, kde až do roku 1973 uverejňovala svoje básne. Knižne debutovala o tri roky neskôr zbierkou básní Smäd, no už v rokoch 1973 a 1974 publikovala v almanachoch mladej poézie a prózy. Jej básne majú tradičné tvary, jednoduchšie básnické pomenovania a priamejší vzťah ku skutočnosti, než tvorba jej vrstovníkov. Najpôsobivejšou z jej básní je ľúbostná poézia, v ktorej si zachováva svoju ženskú citlivosť. Patrí k autorom, ktorí zachytávajú civilizačné zmeny mesta, ale tiež často pozoruje syna, rodinu a vyzýva k ohľaduplnosti. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladá anglických a amerických básnikov.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem viacerých iných ocenení získala päťkrát Cenu Jána Hollého:
- 1981 (Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu)
- 1999 (Robert Burns, Mať niekde jaskyňu...)
- 2010 (spolu s Otokarom Kořínkom za verše do knihy Vladimira Nabokova Bledý oheň).
- 2014 (Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny)
- 2017 (John Donne, Vzduch a anjeli)
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Básnické zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]- 1976 – Smäd
- 1977 – Opojenie
- 1982 – Na dennom svetle
- 1986 – Pešia zóna
- 1988 – Pevný bod
- 2005 – Pondelok v galérii (výber z poézie)
Preklady básnických zbierok z angličtiny
[upraviť | upraviť zdroj]- 1978 - Elizabeth Barrettová Browningová, Portugalské sonety
- 1979 - Edgar Allan Poe, Havran a iné básne
- 1981 - Oscar Wilde, Balada o žalári v Readingu
Prekladateľské výbery z poézie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1989 - Jazerní básnici Wordsworth, Coleridge a Southey – pod názvom Hladina plná hviezd
- 1976 - William Blake, Záhrada lásky
- 1977 - Robert Browning, Čierny kvet
- 1986 - Langston Hughes, Piesne mrakodrapového pralesa (v spolupráci s Mariánom Hevešim a Slavomírom Magálom)
- 1984 a 2003 - Brendan Kennelly, Vášnivý tichý hlas; Tritisíc strieborných
- 1995 - Percy Bysshe Shelley, Filozofia lásky
- 1999 - Robert Burns, Mať niekde jaskyňu
- 2000 - Seamus Heaney, Na okraji vôd
- 2009 - Douglas Dunn, Hudba v ovocnom sade
- 2011 - Rudyard Kipling, Ak jasnú hlavu nestratíš...
- 2012 - John Deane, Evanjelium podľa Johna
- 2012 - William Butler Yeats, Večné volanie
- 2013 - Gilbert Keith Chesterton, Najlepšie je nevypovedané
- 2014 - Alfred Tennyson, Prechod cez piesčiny
- 2017 - John Donne, Vzduch a anjeli
- 2017 - Louise Glücková, Vidiecky život
- 2018 - John Clare, Posledný deň piesne, https://jana-balikova.netlify.com/ Archivované 2019-09-29 na Wayback Machine
- 2020 - Jim Harrison, Básne
- 2020 - Robert Browning, Rytier Roland prišiel k Temnej veži (Temná veža 7, Ikar 2020, názov a posledný verš básne prekladateľ prózy zmenil na Junák Roland k Temnej veži)