Jantárová komnata
.jpg)
Jantárová komnata je miestnosť v Katarínskom paláci v ruskom meste Puškin (bývalé Carskoje Selo). Ako už samotný názov hovorí, dekorácia miestnosti je vyrobená z jantárových panelov. Ornamenty vytvorené z rôznych farebných odtieňov jantáru sú doplnené florentskými mozaikami z drahých kameňov, zrkadlami, drevenými pozlátenými ornamentmi a sochami tak, že výzdoba pokrýva kompletne celú plochu stien miestnosti. Pre svoju nádheru a vysokú estetickú hodnotu je niekedy považovaná za ôsmy div sveta[1].
Základ dnešnej výzdoby (jantárové panely) bol zhotovený začiatkom 18. storočia v Prusku. V roku 1716 boli panely darované ruskému cárovi Petrovi I. a s ich použitím a dotvorením vytvoril taliansky architekt Rastrelli Jantárovú komnatu, ako ju poznáme dnes. Počas druhej svetovej vojny ju odviezli do Königsbergu (dnešný Kaliningrad) a od tej chvíle je jej osud neznámy. Po vojne bola podľa zachovaných fotografií a dokumentácie vyrobená jej kópia.
História Jantárovej komnaty
[upraviť | upraviť zdroj]Vznik Jantárového kabinetu
[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodná Jantárová komnata vznikla na objednávku pruského kráľa Fridricha I. vo východopruskom meste Kráľovec, nemecky Königsberg (dnes Kaliningrad). Fridrich sa obklopoval umeleckými dielami a očarila ho krása a rôznorodosť polodrahokamu jantár. Pri príležitosti svojej korunovácie v r. 1701 si objednal výrobu niekoľkých ozdobných predmetov, ale pôvodnú objednávku neskôr rozšíril a rozhodol sa nechať si obložiť jantárom celú miestnosť vo svojom Mestskom zámku v Berlíne. Zhotovenie umelecky veľmi hodnotného jantárového obkladu trvalo umelcom a remeselníkom desať rokov a z pruskej štátnej pokladnice odčerpávalo obrovské sumy. V r. 1711 bolo obloženie (stále nie úplne dokončené) inštalované v rohovej miestnosti, tzv. Tabakovom kolégiu, na treťom poschodí Berlínskeho Mestského zámku. Celé dielo pozostávalo z dvanástich mozaikových polí a desiatich platní s opakujúcim sa motívom iniciál panovníka „FR“ (Fridericus Rex) a heraldického pruského orla. Všetky obrazce a tvary do detailu vytvárali tisícky kúskov jantáru v rôznych odtieňoch od farby slonoviny po farbu tmavého medu.
Kráľ si však skvost neužil dlho, už v r. 1713 zomrel a jeho syn Fridrich Viliam I., známy svojou skúposťou, prerušil akékoľvek ďalšie práce na jantárovej výzdobe. Nový kráľ nezdedil otcovu náklonnosť k umeniu, dodnes je označovaný ako „vojenský kráľ“. Snažil sa čo najviac zo zdedených skvostov predať alebo „výhodne“ darovať.
Tabakové kolégium so svojou jantárovou výzdobou prvýkrát očarilo ruského cára Petra I. už v r. 1713 pri jeho prvej návšteve Berlína. Fridrich Viliam I. to využil a daroval Petrovi I. jantárový kabinet ako potvrdenie spojenectva vo vojne proti Švédsku v r. 1716. Ešte v tom istom roku boli panely rozobraté a odoslané novému majiteľovi.
Hľadanie miesta pre Jantárový kabinet
[upraviť | upraviť zdroj]V r. 1716 jantárové panely v osemnástich debnách dopravili podľa želania Petra I. do nového hlavného mesta Ruského impéria – Petrohradu. Peter I. tam zakladal prvé múzeum v Rusku – Kunstkameru a podľa rozhodnutia imperátora mal byť Jantárový kabinet jedným z najvzácnejších exponátov. Po tom, čo boli po transporte pod vedením petrohradského gubernátora A.D. Menšikova debny otvorené, ukázalo sa, že niektoré panely neboli úplne dokončené a ich okamžitá inštalácia a vystavenie nebolo možné, preto sa rozhodlo o dočasnom uskladnení panelov v galérii Letného paláca. Peter I. tak ani do svojej smrti inštalované dielo vo svojej vlasti nevidel. Nakrátko boli panely vystavené v r. 1734 počas panovania imperátorky Anny Ivanovny.
O dôstojnom umiestnení tohoto umeleckého skvostu rozhodla až imperátorka Alžbeta I., dcéra Petra I. Panely Jantárového kabinetu mali krášliť audienčnú sálu jej Zimného paláca v Petrohrade. Projektom výstavby poverila svojho dvorného architekta Francesca Bartolomea Rastrelliho. Už pri projektovaní bolo architektovi jasné, že samotné panely nebudú postačovať na výzdobu celej sály. Preto do výzdoby zakomponoval nové prvky – pilastre vo vyrezávaných zlatých rámoch vyplnené zrkadlami objednanými z Francúzska, drevená a pozlátená výzdoba ríms až po strop, takisto pozlátená výzdoba rámov okien a dverí. Už pri projektovaní bolo jasné, že do kompozície bude chýbať jeden jantárový rám na zrkadlo, keďže pôvodné boli iba tri. Štvrtý Rastrelli navrhol vyrezať z dreva. Tento nápad ale cárovnú veľmi rozhneval. Problém vyriešil v r. 1745 dar pruského kráľa Fridricha II., ktorý sa dozvedel o probléme s chýbajúcim rámom a dal vyrobiť v Königsbergu štvrtý rám z jantáru. Vo výzdobe rámu boli použité alegorické symboly ruskej moci – cárska koruna a dvojhlavý orol.
V rokoch 1746 – 1753 sa Zimný palác a jeho miestnosti niekoľkokrát prestavovali, preto aj Jantárový kabinet bolo treba niekoľkokrát premiestňovať.
Vznik Jantárovej komnaty
[upraviť | upraviť zdroj]
V r. 1743 imperátorka Alžbeta I. začala trinásťročnú generálnu prestavbu svojej letnej rezidencie v Cárskom Sele na jedinečné hlavné cárske sídlo. V novom Katarínskom paláci chcela mať tiež veľkolepú miestnosť vykladanú drahými kameňmi podľa vzoru jantárovej audienčnej sály v Zimnom paláci. Výroba novej výzdoby bola však vo vtedajších pomeroch nemožná – cárska umelecká dielňa nedisponovala potrebnými technickými ani ľudskými kapacitami, takisto nebol dostatok vhodného materiálu. Preto poverila Rastrelliho vytvorením miestnosti s použitím jantárových panelov zo Zimného paláca. V r. 1753 tak začína vznikať Jantárová komnata, ako ju poznáme dnes.
Výzdoba Jantárovej komnaty
[upraviť | upraviť zdroj]
Rastrelli musel znova riešiť problém ako pokryť obmedzeným množstvom jantárových platní ešte väčšiu plochu (nová miestnosť v Katarínskom paláci mala 96 m²). Opäť použil zrkadlové pilastre, ako aj ďalšiu veľkolepú figurálnu a ornamentálnu výzdobu z pozláteného dreva. Tri steny miestnosti sú pokryté ôsmimi veľkými obdĺžnikovými jantárovými panelmi so zdvojenými zrkadlovými pilastrami vo vyrezávaných pozlátených drevených rámoch, v ktorých sú umiestnené svietniky z pozláteného bronzu. Štvrtá stena s troma veľkými oknami nie je ozdobená jantárom. Medzery medzi oknami sú tiež vyplnené zrkadlami, čo opticky ešte zväčšuje miestnosť. Výzdobu Rastrelli rozčlenil do troch úrovní:
- V prostrednej časti sú najväčšie jantárové panely s plochou výzdobou, v strede ktorých sú umiestnené bohato zdobené obdĺžnikové alebo oválne rámy. Každý z týchto štyroch panelov mal odlišnú kompozíciu skladajúcu sa z mohutných girlánd, ornamentov, mušlí a figúrok ľudí. Na priehľadné tabuľky jantáru boli vygravírované ornamenty a pod ne bola podložená zlatá fólia. Do jantárových rámov uprostred panelov boli vložené namiesto pôvodných malieb štyri florentské mozaiky z drahých kameňov v bronzových rámoch. Mozaiky boli zhotovené z drahých kameňov podľa malieb Giuseppe Dzokkiho. Mozaiky alegoricky zobrazovali päť zmyslov človeka („Chuť“, „Zrak“, „Sluch“ a spoločne „Hmat a Čuch“). Prázdny priestor v rámoch Rastrelli vyplnil dekoratívnymi kompozíciami s iniciálami imperátorky „EI“ (Elizaveta I.). Medzery medzi panelmi a pilastrami sú vyplnené plochými jantárovými mozaikami.
- Spodná úroveň je pokrytá obdĺžnikovými horizontálne položenými panelmi s plochou výzdobou. Každý panel má uprostred okrúhly rám, v ktorom sa striedajú dva motívy – štylizované iniciály Fridricha I. („FR“- Fridericus Rex) s kráľovskou korunou a pruský orol s rovnakým motívom na hrudi.
- Vrchná úroveň nad centrálnymi panelmi až po strop je vyplnená maľovanými imitáciami jantárovej výzdoby, drevenými pozlátenými soškami amorov a svietnikmi.
Celkovo miestnosť osvetľovalo 565 sviecí v bronzových a drevených pozlátených svietnikoch, ktorých svetlo sa odrážalo od 24 zrkadlových pilastrov a dvoch veľkých zrkadiel umiestnených medzi oknami. V rohu miestnosti bol umiestnený rohový stolík s jednou nohou, ktorý navrhol sám Rastrelli. Neskôr bol tento stolík tiež obložený jantárom. Súčasťou zariadenia Jantárovej komnaty boli francúzske stĺpové hodiny z pozláteného bronzu na jantárovom stolíku, komody z ohýbaného dreva ruskej výroby, čínsky porcelán a biele drevené zasklené vitríny, v ktorých bola uložená zbierka výrobkov z jantáru 17. -18. storočia nemeckej, poľskej a petrohradskej provenencie.
Celá výzdoba Jantárovej komnaty bola dokončená v 60. rokoch 18. storočia. Počas štyroch rokov bolo na výzdobu Jantárovej miestnosti použitých vyše 450 kg jantáru tej najvyššej kvality. Vďaka budovaniu Jantárovej komnaty, ako aj neustálej potrebe ďalších umeleckých predmetov z drahých kameňov sa pri cárskom dvore vybudovala jedna z najlepších dielní na spracovanie jantáru a iných vzácnych kameňov v Európe.
Výzdoba Jantárovej komnaty bola v 50. rokoch 19. storočia doplnená dvojmetrovou jazdeckou sochou pruského kráľa Fridricha II., ktorá bola zmenšenou kópiou originálu postaveného v Berlíne a ktorú dostal ako dar cár Mikuláš I.
Zmiznutie Jantárovej komnaty
[upraviť | upraviť zdroj]2. svetová vojna znamenala pre Jantárovú komnatu začiatok konca. Už počas prvých dní vojny sa začali v Katarínskom paláci evakuačné práce, ktorých cieľom bolo zachrániť poklady cárskych palácov. Evakuácia začala 30. júna 1941 a trvala 83 dní, počas ktorých sa prepravovali umelecké diela do miest Novosibirsk, Sverdlovsk, Sarapul a Leningrad. Panely Jantárovej komnaty mali byť takisto odvezené do bezpečia, ale boli príliš krehké a hrozilo, že budú pri snímaní zničené. Preto sa rozhodlo o ich ponechaní na mieste a zakonzervovaní. Panely obalili papierom, gázou a vatou, okná zadebnili hrubými drevenými doskami a priestor medzi nimi vyplnili pieskom.
17. septembra 1941 mesto Puškin obsadili nacistické jednotky. V priebehu 36 hodín celú Jantárovú komnatu rozobrali a odviezli z Ruska do nemeckého Königsbergu. V tamojšom zámku vystavovali jantárové panely, pozlátené drevené dvere a tri florentské mozaiky (štvrtá sa stratila) do konca vojny. Po skončení vojny sa Jantárová komnata záhadne stratila a originál sa dodnes nenašiel.
Obnova Jantárovej komnaty
[upraviť | upraviť zdroj]
Keďže sa ani po skončení vojny nepodarilo Jantárovú komnatu nájsť a niektoré indície smerovali k tomu, že bola zničená, v júli 1979 sa rozhodlo o tom, že sa tento historický skvost zrekonštruuje podľa zachovaných dokumentov nanovo. Išlo o zložitú vec, keďže sa nezachovali všetky potrebné informácie o detailoch výzdoby miestnosti, postupovalo sa podľa pôvodných náčrtov a dobových fotografií. Rekonštrukcia prebiehala pomaly, súbežne s pátraním po origináli.
Autorom projektu znovuvytvorenia Jantárovej komnaty bol Alexander A. Kedrinskij a na rekonštrukcii sa zúčastňovali špecializované skupiny prevažne sovietskych reštaurátorov. Už v r. 1980 zrekonštruovali strop (ale nie podľa originálu), vrchná časť výzdoby stien s maľovanými imitáciami jantárovej výzdoby, pozlátenými soškami amorov a svietnikmi a umelecké drevené parkety. Časti s chýbajúcou jantárovou výzdobou sa zakryli plátnom. Keďže dokumentácia na strop sa nezachovala, na strop namaľovali obraz talianskeho maliara Tepola „Chronova svadba“ z 18. storočia. Pri rekonštrukcii Komnaty sa použil výhradne kvalitný baltský jantár, ťažený stáročia v osade Jantarnyj na pobreží Baltského mora. Oveľa zložitejšia práca, ako výroba jantárových panelov sa ukázala výroba florentských mozáik. Bolo treba nájsť nielen zodpovedajúci odtieň každého kameňa, ale aj rovnakú štruktúru kresby.
V r. 1994 bola dokončená obnova jantárových panelov v spodnej časti Jantárovej komnaty a rohový stolík. O dva roky neskôr, v r. 1996 reštaurátori dokončili prvú florentskú mozaiku „Zrak“. V r. 1997 bolo v Nemecku objavených niekoľko originálnych častí výzdoby Jantárovej komnaty, medzi nimi i mozaika „Hmat a čuch“ a drevené komody. V r. 2000 sa do projektu obnovy Jantárovej komnaty zapojila aj nemecká spoločnosť Ruhrgas, ktorá na obnovu poskytla 3,5 milióna amerických dolárov. Rekonštrukcia bola definitívne ukončená v máji 2003 (31. mája 2003) pri príležitosti 300. výročia založenia mesta Petrohrad a sprístupnená verejnosti. Celkové náklady nebolo možné vzhľadom na dlhú dobu rekonštrukcie presne vyčísliť, odhady sa však pohybujú v rozpätí desiatok miliónov amerických dolárov.
Pramene
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Scott-Clark, C., Levy, A., The Amber Room: The Fate of the World's Greatest Lost Treasure. Walker & Company, New York, 2004, 416 s.
- Григорович, Н. (2008). Янтарная комната - Восьмое чудо света. Sankt Peterburg: Альфа-Колор. ISBN 978-5-902757-46-7.
- Государственный музей-заповедник «Царское Село». Oficiálna stránka
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jantárová komnata
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]
- Das Bernsteinzimmer von Zarskoje selo Archivované 2009-02-27 na Wayback Machine Bibliografická databáza