Preskočiť na obsah

Jaroslav Rezník st.

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jaroslav Rezník
slovenský redaktor, spisovateľ, funkcionár
Jaroslav Rezník st.
Narodenie6. apríl 1942 (82 rokov)
Lisková, Slovensko
ManželkaMária, rod. Ostrochovská
Deti3

Jaroslav Rezník st. (* 6. apríl 1942, Lisková) je slovenský redaktor, spisovateľ, funkcionár, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov a otec Jaroslava Rezníka ml.

Pre svoje občianske postoje k udalostiam v roku 1968 musel odísť zo zamestnania z Matice slovenskej a 4 roky bol nezamestnaný. V roku 1975 odišiel do Bratislavy a stal sa pracovníkom Slovenskej literárnej agentúry. V januári 1990 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a od apríla 1993 bol riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov. V rokoch 1997 – 1999 bol šéfredaktorom denníka Slovenská republika[1] a od mája 2000 redaktorom dvojtýždenníka Tele plus.[2]

Je ženatý, s manželkou Máriou, rodenou Ostrochovskou má tri deti, synov Jaroslava a Branislava a dcéru Máriu.[2] Syn Jaroslav je bývalý generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Jaroslav Rezník debutoval už v roku 1966 a to lyrickou výpoveďou o generácii vyrovnávajúce sa s prekonávaním kultu osobnosti. V druhej zbierke s názvom Prijímanie (1969) stavia na historických motívoch ako východisku pre reflexívne básne o zmysle tvorby. Tretie dielo, poéma S vodou na jazyku (1970), reflektuje myšlienkový obsah Biblie a jej vplyv na Európsku civilizáciu. Štvrtá zbierka Horúčava (1993) nadväzuje na predchádzajúce poetické postupy i tematické zameranie.

V umeleckonáučnom zemepise Po literárnych stopách na Slovensku (1982) predstavuje osobnosti slovenskej literatúry (vyšla aj v českej verzii vyšlo pod názvom Literární toulky Slovenskem (1989). V diele Po literárnych stopách na Slovenska: Túry do literatúry (2001, 2. prepracované a doplnené vydanie 2012), spracoval esejistickým žijúcich autorov.

O Milanovi Rastislavovi Štefánikovi napísal knihu pozostávajúcu s dvanástich poviedok s názvom Oči plné oblohy (2010).

Taktiež je autorom scenáru k televíznemu filmu Chlapci (1974) a televíznych hier zo slovenskej histórie, ako Blízko odpovede (1980), Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel (1982), Živé svetlo (1989), Megalé syntaxis čiže Veľká skladba (1991), Ján Literárt (1985) a i.

Písal tiež hry a pásma pre rozhlas.

Rezník napísal tiež niekoľko kníh pre deti a mládež: Zvieratká píšu deťom (1994), básnickú zbierku Len z črpáka s pekným uškom (1995), Rozprávky o Mladuškovi (2005), bábkové hry Margita a Besná (1972), O cárovi Saltánovi (1974), Živé svetlo (1983), Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška (1989) či televízne seriály Medvedí rok (1974) a Rozprávky z praveku (1992).

Rezník sa podieľal na piatich ročníkoch Slovenského literárneho kalendára (1994 až 1998) a stal sa editorom deviatich zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Pripravil na vydanie päť básnických antológií z festivalu Slovesná jar v Martine.

Prekladá tiež z ruštiny a češtiny.

Tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Váhavosť. 1966.
  • Prijímanie. 1969.
  • S vodou na jazyku. 1970.
  • Horúčava. 1993.
  • Dôstojnosť a iné básne. 1996.
  • Tajomstvo priamky. 2007.

Dráma

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Margita a Besná. 1972.
  • O cárovi Saltánovi. 1974.
  • Živé svetlo. 1983.
  • Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška. 1989.

Pre deti a mládež

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zvieratká píšu deťom. 1994.
  • Len z črpáka s pekným uškom. 1995.
  • Rozprávky o Mladuškovi. 2005.
  • Ježko v kvetináči. 2009.
  • Kika spáva v paprike. 2009.
  • Oči plné oblohy. Obrázky z detstva M. R. Štefánika. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, 2010.
  • Janko Hraško. Ako to naozaj bolo. 2014.

Literatúra faktu

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Po literárnych stopách na Slovensku. 1982.
  • Literární toulky Slovenskem. 1989.
  • Túry do literatúry: Po literárnych stopách Slovenska. 2001. 2. prepracované a doplnené vydanie. 2012.

Scenáristika

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Chlapci. 1974.
  • Medvedí rok. 1974.
  • Blízko odpovede. 1980.
  • Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel. 1982.
  • Ján Literát. 1985.
  • Živé svetlo. 1989.
  • Megalé syntaxis čiže Veľká skladba. 1991.
  • Rozprávky z praveku. 1992.

Editorská činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slovenský literárny kalendár [päť ročníkov]. 1994, 1995, 1996, 1996, 1998.
  • deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA
  • päť básnických antológií pre potreby účastníkov kultúrnych slávností Slovesná jar v Martine

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Prémia Literárneho fondu za pôvodnú slovenskú tvorbu v roku 2005 za Rozprávky o Mladuškovi
  • Hlavná cena Literárneho fondu za rok 2001 za rozsiahle encyklopedické dielo Túry do literatúry – Po literárnych stopách Slovenska
  • Čestný občan mesta Ružomberok (2012)

Kontroverzie

[upraviť | upraviť zdroj]

TASR niekoľko rokov produkovala jednostranné a oslavné články o Matici slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov ale aj o Jaroslavovi Rezníkovi st. Podľa zistení Miroslavy Kernovej všetko nasvedčuje tomu, že tieto články pre TASR, ktorej bol riaditeľom Jaroslav Rezník mladší písal jeho otec. Zmluvu s otcom v roku 2013 podpísal jeho syn – Jaroslav Rezník. Zmienka o zmluve sa v CRZ objavila až v novembri 2017, potom, ako v TASR Jaroslava Rezníka nahradil jeho dlhoročný kolega Vladimír Puchala. Na základe zmluvy dodáva Rezník st. pre TASR „spravodajský materiál“ – najmenej 20 ks správ mesačne. Za 4 a pol roka trvania zmluvy sú to stovky článkov.[3][4] Kernová uvádza množstvo článkov, v ktorých autor so skratkou JRS napísal pre TASR články, ktoré ospevujú alebo citujú J. Rezníka st.[3] Zaujímavým prípadom je napríklad článok: Slovart vydal monografiu o živote a literárnom diele Jaroslava Rezníka.[5] Kernová žiadala o vyjadrenie zúčastnených. Jaroslav Rezníka ml. ani st. na otázky nereagovali.[3]

Osoba s rovnakými osobnými údajmi bola v 60. rokoch evidovaná ŠtB ako nepriateľská (osobný zväzok, nepriateľská osoba, signálny zväzok, pozorovací zväzok) a v roku 1968 bola preregistrovaná na kandidáta informátora (registračné číslo 25646).[6]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • MAŤOVČÍK, Augustín, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 1. vydanie. Bratislava – Martin: Vydavateľstvo SSS a SNK, 2001. S. 390 – 391.
  • Jaroslav Rezník. In: Literárne informačné centrum.
  • Spisovateľ Jaroslav Rezník oslavuje 70. narodeniny. In: TASR.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Začal sa boj o denník Slovenská republika [online]. Petit Press, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Jaroslav Rezník [online]. www.liskova.sk, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Jaroslav Rezník dal v TASR prácu otcovi. Ten písal o sebe a citoval seba [online]. Denník N, 2018-02-06, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  4. ↑ Zmluva medzi Rezníkom aj Rezníkom st. [online]. Omediach.com, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  5. ↑ Slovart vydal monografiu o živote a literárnom diele Jaroslava Rezníka [online]. TERAZ.sk, 2017-06-29, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  6. ↑ II. Správa ZNB (Séria: VR) - Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti a vojenskej kontrarozviedky - Ústav pamäti národa [online]. www.upn.gov.sk, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jaroslav_Rezník_st.&oldid=7608929“