JavaScript
| JavaScript | |
| Druh | objektový, funkcionálny |
|---|---|
| Dátum vzniku | 1995 |
| Typová kontrola | žiadna |
| Tvorca | Brendan Eich |
| Implementácie | SpiderMonkey, Rhino, KJS, JavaScriptCore, V8 |
| Dialekty | JScript, JScript .NET |
| Používané prípony | .js |
JavaScript, je skriptovací programovací jazyk. Jazyk je používaný najmä pri tvorbe webových stránok. Pôvodne ho vyvíjal Brendan Eich zo spoločnosti Netscape Communications pod názvom Mocha, neskôr pod menom LiveScript. Pred uvedením na verejnosť bol premenovaný na „JavaScript“, najmä pre vtedajšiu popularitu jazyka Java. Aj na základe jeho názvu je rozšírený názor, že syntax Javascriptu sa podobá Jave, v skutočnosti bol jeho tvorca najviac inšpirovaný jazykom Self.
Java, JavaScript a JScript
[upraviť | upraviť zdroj]Neexistuje žiadny vzťah medzi jazykmi Java a JavaScript; ich najväčšia podobnosť je v syntaxi založenej na spoločnom predkovi - jazyku C. Microsoft vyvinul jazyk s podobnou syntaxou pod názvom JScript, ktorý ale nedodržuje špecifikáciu ECMAScript. Rozdiely v implementácii majú za následok čiastočnú neprenosnosť kódu medzi webovými prehliadačmi ako je napríklad implementácia JScript (Microsoft Internet Explorer) a JavaScript (Mozilla Firefox).
Implementácie
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je dostupné množstvo implementácií virtuálnych strojov jazyka JavaScript, proprietárnych i s otvoreným zdrojovým kódom, pričom niektoré z týchto implementácií je možné používať ako knižnice do iných programov a mať tak podporu tohto jazyka v prakticky ľubovoľnej aplikácii. Spôsoby interpretácie sa rôznia medzi implementáciami. Niektoré využívajú jednoduché spracovanie kódu do abstraktného syntaxného stromu, ktorý následne prechádzajú a interpretujú interpreterom priamo zdrojový kód. Oveľa efektívnejšie sú implementácie, ktoré kód spracujú do podoby bajtkódu - vlastnej reprezentácie jednotlivých inštrukcií programového kódu. Tento bajtkód je interpretovaný následne virtuálnym strojom, ktorý môže byť registrový alebo zásobníkový, čo tiež ovplyvňuje jeho výkon. V poslednej dobe (2008) sa začínajú objavovať implementácie, ktoré prevádzajú JavaScriptové programy priamo do procesorových inštrukcií a teda ich môžu priamo spustiť na danej architektúre bez potreby dodatočného virtuálneho stroja.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Lednár, Matej.: Príručka programátora - Prehľadný sprievodca jazykom JavaScript 1.5+. Bratislava: MLD Group, 2009, s. 238, ISBN 978-80-89448-02-9
- Lednár, Matej.: Príručka programátora - Prehľadný sprievodca jazykmi XHTML 1.1, CSS 2.1 a JavaScript 1.5+ s úvodom do DOM. Bratislava: MLD Group, 2009, s.776. ISBN 978-80-89448-00-5
- Lednár, Matej.: Príručka programátora - Aplikujeme DOM s jazykmi XHTML, CSS a JavaScript. Bratislava: MLD Group, 2009, s. 207. ISBN 978-80-89448-01-2