Jean de Villiers (veľmajster)

	Jean de Villiers
	Veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána Jeruzalemského
22. Veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
	V úrade; 1285 – 1294
Biografické údaje
Narodenie	13. storočie; Francúzske kráľovstvo
Úmrtie	1294; Limasol, Cyperské kráľovstvo
Národnosť	francúzska
Vierovyznanie	katolícke
Odkazy
	Jean de Villiers; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Francúzsky portál; Biografický portál

Fra' Jean de Villiers (* 13. storočie, Francúzske kráľovstvo – † 1294, Limasol, Cyperské kráľovstvo) bol veliteľ Tripolisu (1277 – 1282), francúzsky prior (1282 –1285) a 22. veľmajster Rádu rytierov Špitálu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).

Prvá zmienka o Jean de Villiers je zo 6. júla 1269, keď prišiel do Svätej zeme na žiadosť veľmajstra Huguesa Revela. Za veľmajstra bol zvolený v lete 1285, zostal však vo Francúzsku riešiť niektoré záležitosti Rádu. Počas jeho neprítomnosti vo Svätej zemi bol veľmajstrom ad interim Jacques de Taxi. Do Acre (hebrejsky Akko) prišiel na jeseň roku 1286, aby o dva roky neskôr – 28. októbra 1288 – predsedal generálnej kapitule v Akko.^[1]

Kresťania museli 17. marca 1289 čeliť obliehaniu Tripolisu. Zmobilizovali sa všetky kresťanské sily – francúzske vojsko, templári, špitálnici, benátske, janovské a pisánske lode. Mesto padlo do rúk Mamelukom 26. apríla 1289, zničené boli stará biskupská veža aj nová veža špitálnikov. Pevnosti Nephin a Batroun, ktoré vlastnili špitálnici, tiež padli do rúk Mamelukov. Vo Svätej zemi kresťanom zostali Akko, Haïfa, Sidon, Týr a Bejrút. Smrť al-Mansúra Qalawuna umožnila kresťanom oddych, ale jeho syn al-Ashraf Khalil prisahal svojmu otcovi, že dobyje aj Akko.^[2]

De Villiers za zúčastnil obrany Akko pri jeho obliehaní v roku 1291. Bol zranený, prevezený na palubu lode a odplával na Cypruse, ktorý sa stalo sídlom rádu. Zostávajúce dva roky svojho života bol Jean de Villiers zamestnaný pokusmi o reorganizáciu zničeného Rádu. Na hrade Kolossi sa 6. októbra 1292 konala generálna kapitula. Pripravoval sa na obranu Cyperského kráľovstva a Arménskeho kráľovstva, ktoré ohrozovali Mamelukovia. De Villaret vytvoril plán na získanie ostrova Rhodos, ktorý bol vtedy súčasťou Byzantskej ríše. Zomrel v roku 1294 po druhej generálnej kapitule, ktorá bola 20. októbra 1293. Jeho nástupcom sa stal Odon de Pins.^[3]

Referencie

↑ BOUCHETTE, François-Joseph; DELAVILLE-LE ROULX, Joseph. Appui de l'opinion de M. Delaville-Le-Roulx, contre tout systême prohibitif de la culture, fabrication, et vente libre du tabac /. A Paris : : De l'Imprimerie nationale,, 1791. Dostupné online.
↑ BRONSTEIN, Judith. The Hospitallers and the Holy Land: financing the Latin East, 1187-1274. Woodbridge, Suffolk, UK Rochester, NY : Boydell Press, 2005. ISBN 978-1-84383-131-0.
↑ 1911 Encyclopædia Britannica/St John of Jerusalem, Knights of the Order of the Hospital of - Wikisource, the free online library [online]. en.wikisource.org, [cit. 2025-02-05]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean de Villiers (veľmajster)

[1] BOUCHETTE, François-Joseph; DELAVILLE-LE ROULX, Joseph. Appui de l'opinion de M. Delaville-Le-Roulx, contre tout systême prohibitif de la culture, fabrication, et vente libre du tabac /. A Paris : : De l'Imprimerie nationale,, 1791. Dostupné online.

[2] BRONSTEIN, Judith. The Hospitallers and the Holy Land: financing the Latin East, 1187-1274. Woodbridge, Suffolk, UK Rochester, NY : Boydell Press, 2005. ISBN 978-1-84383-131-0.

[3] 1911 Encyclopædia Britannica/St John of Jerusalem, Knights of the Order of the Hospital of - Wikisource, the free online library [online]. en.wikisource.org, [cit. 2025-02-05]. Dostupné online. (po anglicky)

[1]

[2]

[3]