Jean de la Cassière

Jean de la Cassière
veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema
51. Veľmajster Maltézskeho rádu
V úrade 30. január 1572 – 11. júl 1581
Pietro del Monte Hugues Loubenx de Verdalle
Biografické údaje
Narodenie	1502 Auvergne, Francúzske kráľovstvo
Úmrtie	21. december 1581 (78 – 79 rokov) Rím, Pápežský štát
Národnosť	francúzska
Vierovyznanie	katolík
Odkazy
	Jean de la Cassière (multimediálne súbory)
Politický portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Fra' Jean l’Evesque de la Cassière (* 1502, Auvergne, Francúzske kráľovstvo – † 21. december 1581, Rím, Pápežský štát) bol francúzsky rytier a v rokoch 1572 až 1581 bol 51. veľmajster Rádu svätého Jána z Jeruzalema (dnes Maltézsky rád).

Jean de la Cassière vstúpil do Rádu krátko po strate Rhodosu v roku 1522. Pripojil sa k auvergneskému jazyku a svoju uniformu dostal od veľmajstra Philippe Villiers de L’Isle-Adam vo Viterbe. Na expedícii do Zoary v roku 1552 la Cassière si výborne počínal uprostred maurských útokov a za svoje úspechy bol vymenovaný za vedúceho Auvergneského jazyka a maršala Rádu.

Po smrti veľmajstra Pietra del Monte bol la Cassière 30. januára 1572 zvolený za veľmajstra. Dohliadal na množstvo stavebných projektov vo Vallette. Počas jeho vlády boli postavené Magistrálny palác, nemocnica Sacra Infermeria, Kláštorný kostol svätého Jána (dnes Konkatedrála svätého Jána) a Auberges. Ako veľmajster zvolal počas svojho vládnutia aj dve generálne kapituly, prvú v roku 1574 a druhú v roku 1578.

Prvé roky jeho vlády boli poznačené spormi medzi rádom a biskupom Malty Martínom Royasom de Portalrubiom o cirkevnú jurisdikciu Malty. Spory sa nepodarilo vyriešiť a preto z poverenia pápeža Gregora XIII. prišiel na Maltu inkvizítor Pietro Dusina, čo síce La Cassière spočiatku podporoval, no neskôr to spôsobilo nevôľu v Ráde.

Druhý veľký konflikt vznikol v roku 1575 s Benátskou republikou, keď sa špitálne galéry zmocnili benátskej lode, ktorá prevážala tovar pre židovských majiteľov. Benátky boli pobúrené a Rád čoskoro čelil hrozbe skonfiškovania majetku na benátskom území. Do sporu musel opäť zasahovať pápež, rytieri museli zaplatiť odškodné, čo medzi nimi opäť vyvolalo veľkú nespokojnosť.

Tretí a najvážnejší spor vyvolal španielsky kráľ Filip II., ktorému sa podarilo zariadiť vymenovanie jedného z blízkych príbuzných, len 17-ročného arcivojvodu Wenzela (Wenceslaus) z Rakúska (syna cisára Maximilana II. a Filipovho bratranca) do Veľkopriorstva Kastílie a Leónu. Kastílski rytieri boli pobúrení kráľovým zasahovaním a otvorene sa vzbúrili proti tomuto vymenovaniu. V reakcii na to im pápež nariadil, aby sa za túto neposlušnosť verejne ospravedlnili pred veľmajstrom a generálnym konventom.

Aj po týchto sporoch vypukol konflikt medzi jazykmi o prvenstvo v Ráde. Veľmajster v snahe potlačiť rastúce rozbroje v Ráde, urobil niekoľko drastických opatrení na opätovné nastolenie disciplíny v kláštore. Niektorí rytieri však boli nespokojní s jeho vedením. Povstalecká skupina rytierov vedená gaskonským rytierom menom Mathurin de Lescout, známym ako Romegas, vyhlásila la Cassièra za nespôsobilého byť veľmajstrom a prevzala vládu Rádu. Veľmajster bol zosadený a uväznený v Pevnosti St. Angelo. Keď sa o tom dozvedel pápež Gregor XIII., nariadil jeho prepustenie. Na ceste do Ríma v októbri 1581 ho sprevádzali šľachtici, preláti a 800 rytierov. Pápež ho so všetkými poctami opäť uviedol do funkcie veľmajstra.

Staroba a únava si vyžiadali svoju daň a Jean de la Cassière krátko po príchode do Ríma 21. decembra 1581 zomrel. Na vlastné želanie bolo jeho telo uložené v krypte Kláštorného kostola svätého Jána vo Vallette.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean de la Cassière

Pozri aj

• Maltézsky rád
• Zoznam veľmajstrov Rádu maltézskych rytierov