Preskočiť na obsah

Jednotné Rusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jednotné Rusko
Základné informácie
Založenie1. december 2001
PredsedaDmitrij Medvedev
Poslancov238 v Štátnej dume
2 840 v regiónoch
Volebný výsledok49,8 % (2018)
Ideológiecentrizmus
konzervativizmus
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácieCentrist Democrat International
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladá garda Jednotného Ruska
SídloMoskva, Rusko
Farbybiela, modrá, červená
Webwww.er.ru
Parlamentné voľby 2007: kampaň

Jednotné Rusko (rus. Единая Россия; čítaj [Jedínaja Rassíja]) je ruská parlamentná stredo-pravicová politická strana, ktorá bola založená v decembri 2001. V posledných voľbách do Štátnej Dumy v roku 2021 získala strana 49,82% hlasov. Od roku 2007 tvorí v oboch komorách parlamentu väčšinu.[1]

Predsedom strany je od 25. apríla 2012 Dmitrij Medvedev, ktorý na pozícii lídra vystriedal svojho predchodcu Vladimira Putina.

Charakteristika a zapojenie do politického systému

[upraviť | upraviť zdroj]

Strana vznikla zlúčením strán Jednotná strana Ruska a Vlasť - Všeruské strany. Svoj "celonárodný" a propodnikateľský program profiluje ako stredovýpravicový. Dôležitou vlastnosťou je tiež všadeprítomný nacionalizmus. Obľubu strany zabezpečuje hlavne Vladimir Putin, ktorý ako kandidát tejto strany uspel v prezidentských voľbách (71%). V súčasnej dobe je tiež JR najsilnejšou parlamentnou stranou, má cez 1,5 miliónov členov a v Štátnej Dume jej patrí 238 mandátov (49% pri voľbách). Pred voľbami do Štátnej Dumy v roku 2007 bola opozíciou kritizovaná za zneužívanie štátnej moci. Žiadne oficiálne medzinárodné vzťahy strana neudržiava.

Neúspech vo voľbách 2011

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo voľbách do Štátnej Dumy v roku 2011 dostala strana historické minimum hlasov - o približne 25% menej ako pred 4 rokmi. Napriek tomu si udržala väčšinu v Štátnej dume. Oznámenia výsledkov volieb bolo nasledované masovými protestmi v Moskve, Petrohrade, Kalingrade a ďalších stovkách miest. Protestujúci tvrdili, že voľby boli sfalšované.[2]

Ideológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrizmus a konzervativizmus

[upraviť | upraviť zdroj]
V. Putin na jednom zo straníckych zjazdov

Strana ako svoju ideológiu uvádza centrizmus a konzervatizmus, vo vnútroštátnej pozícii potom pragmatizmus, čím sa líši od mnohých ruských radikálnych hnutí. Strana podporuje súčasnú kremeľskú vládu (sama v nej zasadá). V parlamentných voľbách predstavila tzv Putinov plán.

Povedali o strane

[upraviť | upraviť zdroj]

Tajomník Prezídia Generálnej rady Jednotného Ruska, Viačeslav Volodin:

„Naša ideológia je postupný a trvalý rozvoj výroby, hromadenia a neustále zlepšovanie. V sociálno-ekonomickej sfére akumulácia sociálnej spravodlivosti v trhovom hospodárstve. Vo vývoji spoločnosti akumulácie inovácií, hodnôt, ľudského a sociálneho kapitálu. V politike akumulácie demokracie a dôvery v politické inštitúcie, v prvom rade vo voľbách.“

Líder ruských komunistov Genadij Zjuganov:

„Jednotné Rusko nemá ideológiu, nemá jasný program. Má len dva ciele. Prvá je udržať sa pri koryte a druhý je prisať sa k hlavnému toku peňazí, teda rozpočtu.“

História strany

[upraviť | upraviť zdroj]
Jeden zo zjazdov (nápis znamená Spoločne zvíťazíme)

Predtým sa strana skladala z blokov Jednota (rus. Jedinstvo, vodcom Sergej Šojgu), Vlasť (rus. Otečestvo, Jurij Lužkov) a Celé Rusko (rus. Vsia Rossia Mintimer Šajmijev). Na vzniku bloku Jednota sa podieľal ruský oligarcha Boris Berezovskij. Strana Jednotné Rusko vznikla ich spojením 1. decembra 2001.

V roku 2000 dosiahla už jednotná strana volebného úspechu v prezidentských voľbách.

Alexander Siďakin sa stal vedúcim Ústredného výkonného výboru na kongrese 4. decembra 2021.[3][4][5]

Kritika strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Je známe, že 28. septembra 2010 vyhlásil Boris Nemcov vo vysielaní Rádia Sloboda:

„Celý národ vie, že je to strana zlodejov a korupčníkov.“

Mnohí kritici strany používajú alternatívny názov Strana podvodníkov a zlodejov (rus. Партия жуликов и воров; čítaj [Pártija žúlikav i voróv]; skratka ПЖиВ, čítaj [pe že i vo]), súvisiace s myšlienkou Alexeja Navaľného, ktorý argumentuje tým, že v strane je veľké množstvo vysoko postavených úradníkov a biznismenov, ktorí sú tvárami veľkých hospodárskych káuz. 2. februára 2011 povedal Navalnyj nasledujúce:

„Jednotné Rusko sa mi moc nepáči. Jednotné Rusko, to je strana korupcia, to je strana podvodníkov a zlodejov.“

Potom, čo advokát Sotto Goradze pohrozil žalobou, Navaľnyj usporiadal anketu, v ktorej 40 000 hlasujúcich označilo stranu za „podvodníkov a zlodejov“. Na ruskom internete sa rozvinula proti strane kampaň.

Volebné výsledky

[upraviť | upraviť zdroj]

Štátna Duma

[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby Počet hlasov % Počet mandátov
2003 22 779 279 37,57 223
2007 44 650 107 64,23 315
2011 32 379 135 49,32 238
2016 28 527 828 54,2 343
2021 28 064 258 49,82 324

Prezidentské voľby

[upraviť | upraviť zdroj]
Voľby Kandidát Počet hlasov %
2004 Vladimir Putin 49 565 238 71,31
2008 Dmitrij Medvedev 52 530 712 71,25
2012 Vladimir Putin 45 513 001 63,64
2018 Vladimir Putin 56 430 712 76,69

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ČTK, RTVS. Jednotné Rusko si udrží po voľbách v parlamente ústavnú väčšinu [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2021-09-20, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  2. , TASR,. Ruská opozícia tvrdí, že parlamentné voľby sprevádzali rozsiahle podvody. Trend (Bratislava: News and Media Holding), 2021-09-20. Dostupné online [cit. 2022-09-29]. ISSN 1336-2674.
  3. Александр Сидякин оставляет должность главы администрации Радия Хабирова [online]. www.kommersant.ru, 2021-11-17, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online. (po rusky)
  4. Сидякин Александр Геннадьевич руководитель Центрального исполнительного комитета партии «Единая Россия» [online]. БИЗНЕС Online, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online. (po rusky)
  5. Сидякин Александр Геннадьевич: жизнь и карьера реформатора российской системы ЖКХ [online]. Дзен | Блогерская платформа, [cit. 2023-03-31]. Dostupné online. (po rusky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jednotné Rusko na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).