Preskočiť na obsah

Jenský plán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Jenský plán (nem. Jenaplan) alebo jenská škola je alternatívna pedagogická koncepcia, ktorá akcentuje výchovnú funkciu školy a osobný vzťah učiteľažiakovi. Založil ju nemecký pedagóg Peter Petersen, ktorý jej hlavné zásady a metódy práce zhrnul v diele Der kleine Jena-Plan („Malý jenský plán“, 1927), ktoré predstavil na 4. konferencii medzinárodnej pedagogickej spoločnosti New Education FellowshipLocarne.[1] Práve tam získala svoj názov „jenský plán“ (podľa modelovej školy v Jene), čo malo asociovať podobnosť s americkými koncepciami daltonského či winnetského plánu.[2]

Vyučovanie je podriadené výchove, pričom sa preferuje funkcionálna výchova. Výučba sa riadi podľa týždenného plánu práce rozdeleného na satelitné kurzy rôzneho zamerania. Žiaci sa vzdelávajú v štyroch heterogénnych kmeňových skupinách, zodpovedajúcich dvom až trom triedam klasickej školy.[1]

Termínom „jenská škola“ sa zároveň označuje škola vyučujúca podľa jenského plánu.[2] V súčasnosti sa takéto školy nachádzajú v Holandsku, BelgickuNemecku.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Odporúčaná literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rýdl, Karel (2001), Peter Petersen a pedagogika jenského plánu (1. vyd.), Praha: ISV, ISBN 80-85866-87-0