Jezerní slať
| Jezerní slať | |
| Prírodná pamiatka | |
 | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Juhočeský kraj |
| Okres | Okres Prachatice |
| Lokalita | Kvilda |
| Súradnice | 49°2′23″S 13°34′30″V / 49,03972°S 13,57500°V |
| Rozloha | 1,0354 km² (104 ha) |
| Vznik | 31. december 1933 |
| - Vyhlásil | Ministerstvo školstva a národnej osvety |
| Správa | Správa NP Šumava a CHKO Šumava |
| - Sídlo správy | Vimperk |
| Kód AOPK ČR | 145 |
  Jezerní slať Poloha na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Jezerní slať | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jezerní slať je rašelinisko a prírodná pamiatka v okrese Prachatice. Nachádza sa na Šumave (Šumavské pláně), necelé 2 km juhovýchodne od Horskej Kvildy a 3 km od Kvildy, na území obce Kvilda. Je súčasťou NP Šumava, ktorého je I. zónou.
Vodstvo a podnebie
[upraviť | upraviť zdroj]Ide o rašelinisko rozvodnicového typu, menšiu časť odvodňuje Hamerský potok do Vydry, zvyšok Kvildský potok do Vltavy. Rozloha slatiny je 103,5 ha, nachádza sa vo výške 1 057 – 1 075 m n. m. a maximálna hrúbka vrstvy rašeliny dosahuje 7 m. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 1°C a pravidelne sú tu zaznamenávané teplotné minimá. Názov slatina dostala od dnes už rašeliníkmi zarasteného jazierka.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Najjednoduchší prístup k Jezernej slati je z turistického parkoviska pri ceste č. 169 z Kvildy do Horskej Kvildy. Od parkoviska vedie prístupová cesta ku 120 m dlhému podvalovému chodníku. Na okraji rašeliniska sa nachádza drevená rozhľadňa, z ktorej je možné vidieť celú rozlohu rašeliniska i s dominantným vrcholom Antýgl v pozadí.
Fauna a flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Na slatine sa vyskytuje veľké množstvo rastlín, v strednej Európe veľmi vzácnych. Patrí medzi ne breza trpasličia, ktorá nedosahuje výšku väčšiu než 50 cm, páperník pošvatý, borovica horská (kosodrevina) a mnoho ďalších. Vzácne živočíchy sú zastúpené tetrovom, rysom ostrovidom alebo myšovkou horskou.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V 19. a 20. storočí bola pravá časť rašeliniska odvodnená a z časti vyťažená. Ťažba bola ukončená vyhlásením rezervácie v roku 1933, i dnes sú však následky ťažby zrejmé, napr. absenciou kosodrevinového porastu v niektorých častiach slatiny.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jezerní slať na českej Wikipédii.