Jiří Vodrážka
| Jiří Vodrážka | |
| česko-slovenský jadrový fyzik | |
 | |
| Narodenie | 10. marec 1938 Praha, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. august 2022 (84 rokov) Piešťany, Slovensko |
| Zamestnanie | Atómové elektrárne Bohunice |
| Alma mater | České vysoké učení technické v Praze a Vojenská akadémia v Brne |
Ing. Jiří Vodrážka (* 10. marec 1938, Praha – † 13. august 2022, Piešťany) bol česko-slovenský jadrový fyzik.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Vodrážka sa narodil v Prahe dňa 10. marca 1938 rodičom Aloisovi a Boženě Vodrážkovým ako prvý z troch súrodencov. Vyrastal spolu s bratmi Aloisom a Tomášom v malej obci Černošice pri Prahe, ktorá sa v priebehu rokov stala okrajovou časťou hlavného mesta Praha. Po skončení základnej školy študoval v rokoch 1955 – 1959 na Priemyslovej škole jadrovej techniky v Prahe obor fyzika a technológia jadrových reaktorov.[1]
Bol absolventom Vojenskej akadémie Antonína Zápotockého v Brne, ktorú ukončil v roku 1965. Prvé dva ročníky vysokej školy však študoval na Fakulte technickej a jadrovej fyziky v Prahe (smer jadrové inžinierstvo). Po nastúpení zamestnania v Atómovej elektrárni Bohunice absolvoval postgraduálne štúdium jadrovej energetiky, ktoré ukončil v roku 1970.
Jeho prvým zamestnávateľom bol v rokoch 1965 – 1966 Výskumný ústav hutníctva železa v Prahe, ale jeho vzdelanie sa naplno uplatnilo až v Atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice. Do tohto zamestnania nastúpil (spolu so svojou manželkou, absolventkou Fakulty technickej a jadrovej fyziky v Prahe) v roku 1966 – vtedy na investičnú prípravu výstavby elektrárne A2, ktorej príprava však bola v roku 1970 ukončená a nahradená prípravou výstavby elektrárne V1. Následne až do roku 1998 pracoval na príprave výstavby všetkých stavieb realizovaných v areáli elektrární Jaslovské Bohunice (elektrárne V1 a V2, Medzisklad vyhoreného paliva a najmä všetky objekty spracovania rádioaktívnych odpadov), ale aj na príprave súvisiacich stavieb mimo tento areál (Laboratória vonkajšej dozimetrie v Trnave, Energetické učilište v Trnave a i.). Do dôchodku odišiel v roku 1998, ale ešte ďalších päť rokov potom pracoval ako pracujúci dôchodca vo Výskumnom ústave jadrovej energetiky na príprave a realizácii technológií spracovania rádioaktívnych odpadov.
Čestným diplomom Slovenskej nukleárnej spoločnosti za dlhoročnú obetavú prácu a prínos pre rozvoj česko-slovenskej jadrovej energetiky bol ocenený v roku 2013.[2]
Aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Zánik Česko-Slovenska ho inšpiroval k vytvoreniu Spolku Čechov na Slovensku, neskôr pretransformovaného na Český spolok v Trnavskom regióne (oficiálne zaregistrovaný v roku 2005). Ako zakladateľ bol na valnom zhromaždení zvolený za jeho predsedu. Tento spolok pod jeho vedením podporoval českú kultúru na Slovensku organizovaním besied, vystúpení folklórnych skupín a výstav umelcov. V rámci tejto činnosti spolupracoval s kultúrnymi inštitúciami v Piešťanoch, vrátane mestského kultúrneho strediska, mestkej knižnice a Piešťanského informačného centra, ako aj s Domom umenia.[3]
Najvýznamnejšie aktivity:
- výstava „Májové (květnové) reflexie“ z tvorby českých umelcov žijúcich na Slovensku (2006, Dom umenia)
- výstava „Všechny krásy světa“ (2008, Piešťanské informačné centrum)
- „Imprese Podzim/Jeseň“ – súborná výstava dvoch ročníkov maliarskych sympózií Českého spolku na Slovensku (2009, Dom umenia)
- séria podujatí zameraných na českú literatúru a umenie (2010, Mestská knižnica mesta Piešťany)
- viaceré koncerty českých skupín v Hudobnom pavilóne, napr. FS Úsměv z Horní Břízy (2011)
- výstava umeleckého skla a obrazov českého výtvarníka Stanislava Žampacha z Uherského Brodu (2012, Dom umenia)
O spoločnej národnej hrdosti Čechov a Slovákov napísal článok Prečo žijem na Slovensku ako cudzinec,[4] ktorý vyšiel v češtine aj na stránkach tlačeného periodika Stříbrný vítr Českého spolku v Košiciach.[5]
Jedným z jeho významných prínosov bolo nesporne aj iniciovanie vyhotovenia Pamätnej tabule T. G. Masaryka, prvého prezidenta Československej republiky, umiestnenej pri pamätnej Masarykovej lipe pri meteorologickej búdke v Sade A. Kmeťa. Tabuľa bola slávnostne odhalená 1. marca 2015.[6]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Encyklopédia osobností Českej a Slovenskej republiky. [s.l.] : BPH - British Publishing House, 2017. ISBN 978-1-912100-99-6. S. 1459.
- ↑ Kto je kto v slovenskej jadrovej energetike, priemysle a inštitúciách [online]. Slovenská Nukleárna Spoločnosť (SNUS), 2001, rev. 2023-05-19, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ MORETOVÁ, Drahomíra. Navždy odišiel predseda českého spolku Jiří Vodrážka. Piešťanský denník (WINTER média), 2022-09-03. Dostupné online [cit. 2023-11-10]. ISSN 1339-0600.
- ↑ VODRÁŽKA, Jiří. Prečo žijem na Slovensku ako cudzinec [online]. Český spolok Bratislava, 2012-08-01, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.
- ↑ VODRÁŽKA, Jiří. Proč žiju na Slovensku jako cizinec. Stříbrný vítr (Český spolek v Košicích), 2013-12-12, roč. 2013, čís. 5, s. 12-13. Dostupné online. ISSN 2644-464X.
- ↑ STREICHER, Ľubomír. Pamätná lipa T. G. Masaryka [online]. Projekt VETS - Spolek pro vojenská pietní místa, 2021-08-17, [cit. 2023-11-10]. Dostupné online.