Jiří Winter Neprakta

Jiří Winter Neprakta
český kresliar, karikaturista, ilustrátor a humorista
Rod. meno	Jiří Winter
Narodenie	12. júl 1924 Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie	30. október 2011 (87 rokov) Praha, Česko
Podpis
Odkazy
Commons	Jiří Winter Neprakta
Biografický portál

Jiří Winter, známy aj pod pseudonymom Neprakta (* 12. júl 1924, Praha  – † 30. október 2011, Praha), bol český kresliar, karikaturista, ilustrátor a humorista.

Studium

Po štúdiách na Reálnom gymnáziu pokračoval na Štátnej grafickej škole. Po vojne študoval niekoľko semestrov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej.

II. svetová vojna

Jiří Winter bol aktívnym účastníkom protifašistického odboja, za ktorý mu bol navrhnutý trest smrti. Na súdne pojednávanie sa nedostavil hlavný svedok a sudca, ktorý nechcel pojednávanie odročovať a bez svedka ho nemohol odsúdiť na trest smrti, znížil trest na šesť rokov v nacistickej väzbe. Tento trest strávil Jiří Winter v bavorskej nacistickej väznici Bernau pri jazere Chiemsee. Podarilo sa mu prežiť a po oslobodení dôjsť z väzenia pešo až do Čiech.

Po vojne sa Jiří Winter zistil len so svojou matkou, jeho otca umučilo gestapo pri výsluchu na Pankráci, zvyšok jeho rodiny zahynul v Osvienčime.

Jiří Winter bol členom Českého zväzu bojovníkov za slobodu a nositeľom medaily za protifašistický odboj. Svojou odbojovou činnosťou sa nikdy nechválil.

Dielo

Jiří Winter bol veľmi plodný autor, ktorý za svoj život nakreslil viac ako 35 000 kreslených vtipov (je uvedený v Guinnessovej knihe rekordov /2001/) a ilustroval stovky humoristických kníh. Venoval sa aj animovanému filmu, knižným ilustráciám a návrhom hračiek. Okrem onoho neuveriteľného počtu 35-tisíc kreslených vtipov a ďalších kresieb v podobne knižných ilustrácií vytvoril Jiří Winter približne 10-tisíc obrázku pre televíziu, pre film, pre reklamný priemysel, bol autorom početných plagátov a letákov.

Svoju umeleckú dráhu zahájil v roku 1948 a po mnoho rokov tvoril umeleckú dvojicu Neprakta s námetárom Bedřichom Kopecným. Neskôr spolupracoval s českým spisovateľom a humoristom Miloslavom Švandrlíkom. Obaja patrili medzi hlavných autorov československého satirického a humoristického časopisu Dikobraz. Spoločne s humoristom Miloslavom Švandrlíkom nakreslil niekoľko kníh o dvoch žiakoch Kopytovi a Mňoukovi.

Roku 1957 sa zúčastnil prvej výstavy skupiny Máj 57.

Jiří Winter začínal ako ilustrátor odborných prírodovedných kníh (pôvodne chcel byť prírodovedcom, nie výtvarníkom), neskôr svojimi ilustroval niekoľko sto kníh zábavných a vedecko-populárnych. Okrem toho sa zaoberal divadelnou aj filmovou tvorbou (návrhy kostýmov, scén, kulis) - z tejto oblasti patrí k jeho najznámejším počinom napríklad film Šialene smutná princezná a Rakev ve snu viděti... alebo divadelné hry Těžká Barbora a Osel a stín. Spolupracoval aj s Laternou magikou na príprave nového programu.

S Janom Werichom Jiřího Wintera nepojila iba dlhoročná spolupráca, ale aj rovnako dlhoročné osobné priateľstvo, práve tak ako s Jiřím Trnkom, s ktorým spolupracoval Jiří Winter v oblasti animovaného filmu. Rovnako sa priatelil aj so spisovateľom Bohumilom Hrabalom, Jiřím Suchým, Miroslavom Horníčkom alebo so zakladateľom a prvým riaditeľom Západočeskej galérie v Plzni Oldřichom Kubou.

Jiří Winter bol tiež autorom niekoľkých komiksov pre deti (a jedným z priekopníkov tohto typu výtvarnej tvorby u nás), neúnavným návštevníkom prírodovedných krúžkov, kde organizoval besedy s deťmi a iniciátorom (a neskôr členom porôt) mnohých prírodovedných súťaží a ďalších aktivít v oblasti poznávania a ochrany prírody. Jeho zásluhou začal študovať prírodovedu MVDr. Přemysl Rabas, terajší riaditeľ ZOO Dvůr Králové nad Labem a aktívny ochranca prírody a životného prostredia, s ktorým sa Jiří Winter pri jednej takejto súťaži zoznámil.

Málo známa a pritom neobyčajne záslužná je tiež Winterova činnosť antropologická, pretože antropológia (spoločne s históriou, orientalistikou a prírodovedou) bola ďalším odborom, v ktorom mal tento renesančný človek neobyčajné znalosti, ktoré aktívne užíval pri svojej práci. Dlhoročná spolupráca s profesorom Emanuelom Vlčkom, naším popredným antropológom svetového formátu, vyústila do série antropologických portrétov našich historických osobností (napr. Karla IV.), ktorých kostrové pozostatky profesor Vlček skúmal. Jedným z najzaujímavejších diel z tejto oblasti je portrét Zdislavy z Lemberka, ktorý Jiří Winter vytvoril na prianie pápeža Jána Pavla II. pre Kongregáciu pre blahorečenie a svätorečenie pred svätorečením vtedy blahoslavenej Zdislavy z Lemberka.

Mimo túto výtvarnú činnosť bol Jiří Winter tiež vynikajúcim orientalistom a zberateľom, ktorého zbierky si často požičiavalo české Národné múzeum v Prahe v aj Náprstkovo múzeum v Prahe na vystavenie.

Na ochrane prírody a životného prostredia sa aktívne podieľal (okrem iného bol niekoľko rokov predsedom pražského Spolku ochrancov zvierat).

Spoločenské hry a hračky Jiřího Wintera

Jiří Winter pre deti navrhoval stolové hry, hračky (napr. populárne hojdacie koníky a hojdacie kohúty, ktorí sa v nezmenenej podobe vyrábajú viac ako pol storočia. Magnetická križovatka

• Raketou do vesmíru
• Dobývanie hradu
• Obrázkové loto
• Záhradná reštaurácia
• Veselé cestovanie Spejbla a Hurvínka
• Zber liečivých bylín
• Kto inému jamu kopá
• Smolíček pacholíček
• Detektív
• Dlhý, Široký a Bystrozraký
• Dedko automobil
• Ostrov pokladov
• Rozprávkový kubus (6 rozprávok)
• Hojdací kohút
• Hojdací kôň
• Hojdací slon

Ocenenie

Dňa 1. mája 1981 bol Jiřímu Winterovi udelený titul Zaslúžilého umelca; paradoxne napriek tomu, že komunistický režim ČSSR mu strpčoval život, napríklad pre jeho spoluprácu s Miloslavom Švandrlíkom na knihe Čierni baróni.

V máji 1983 bola Jiřímu Winterovi udelená Cena národného výboru hl. m. Prahy za "spoločensky angažovanú tvorivú prácu v oblasti karikatúry a kresleného humoru".

1. mája 1988 udelila salónna akadémia kresleného humoru Jiřímu Winterovi čestný titul HUDr. (Doctor Humoris Causa).

16. marca 2001 bol do Českej databanky rekordov zaevidovaný údaj o vytvorení českého rekordu Najviac uverejnených kreslených vtipov. Certifikát bol Jiřímu Winterovi slávnostne odovzdaný 9. júna 2001 v rámci 11. ročníka festivalu Pelhrimov - mesto rekordov.

V roku 2004 udelila Česká únia karikaturistom Jiřímu Winterovi Rád biele opice za celoživotný prínos českej karikatúre.

Neoprávnená evidencia ŠtB

V roku 2010 sa objavila neoverená správa o spolupráci Jiřího Wintera s ŠtB s krycím menom Gráf. Jeho evidencia v archívoch ŠtB bola predmetom súdneho rokovania, podľa rozsudku bol v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti evidovaný neoprávnene.

Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty

V roku 2022 bol založený Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty, ktorého účelom je sústredenie a ochrana všetkého diela Jiřího Wintera – Neprakty a jeho zbierok, starostlivosť o ne, rozširovanie zbierok nákupy, prezentácie formou výstav, besied, komentovaných prehliadok a projekcií a založenie a prevádzkovanie múzea Jiřího Wintera - Neprakty s doplnkovými expozíciami o histórii Orechovky a jej osobnostiach, najmä o prvom vlastníkovi vily architektovi Aloisovi Kubičkovi.

Spomienkové akcie na Jiřího Wintera - Nepraktu

Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty sa rozhodol pripojiť k pravidelným spomienkovým akciám pri hrobe Jiřího Wintera - Neprakty, ktoré organizuje jeho manželka Daniela (dcéra Oldřicha Kuby, zakladateľa a prvého riaditeľa Západočeskej galérie v Plzni).

24. apríla – pri príležitosti sviatku Sv. Juraja

12. júla – pri príležitosti dňa narodenia Jiřího Wintera – Neprakty (* 1924)

30. októbra – pri príležitosti dňa úmrtia Jiřího Wintera – Neprakty (+ 2011)

Správa pražských cintorínov organizuje komentované prechádzky Olšanskými cintoríny s názvom "Maliari a výtvarníci." V rámci týchto prechádzok sa účastníci zastavujú tiež pri hrobe Jiřího Wintera - Neprakty a Bedřicha Kopecného, ​​ktorý sa nachádza neďaleko novej obradnej siene Olšanských cintorínov v úseku IX, oddelenie 10a, hrob č. 23.

Externé odkazy

• Oficiálne stránky Jiřího Wintera - Nepraktu
• Katalóg Krajskej knižnice Františka Bartoše^{[nefunkčný odkaz]}
• Na stránkach Českej televízie
• Fotogaléria