Jodid zinočnatý
Vzhľad
Jodid zinočnatý | |||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | ZnI2 | ||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | Biely prášok alebo kryštáliky | ||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 319,2 u | ||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 319,1889 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 446 °C | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 624 °C | ||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 4,740 g/cm3 (20 °C) 4,7346 g/cm3 (25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | vo vode: 430,6 g/100 ml (0 °C) 432,0 g/100 ml (18 °C) 437,7 g/100 ml (30 °C) 446 g/100 ml (40 °C) 468,0 g/100 ml (60 °C) 488,0 g/100 ml (80 °C) 510,0 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol Etanol v nepolárnych rozpúšťadlách: Pyridín 12,9 g/100 ml (18 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||
Teplota vznietenia | 625 °C | ||||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 52,3 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||
Entropia varu | 367 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | -208,2 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 161,4 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | -209,3 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 10139-47-6 | ||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 3260 | ||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 233-396-0 | ||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||
Jodid zinočnatý (ZnI2) je anorganická zlúčenina zinka a jódu, dobre rozpustná vo vode. Má celkom neobvyklú štruktúru kryštálov, v podobe trojuholníkového štvorstena.
Výroba
[upraviť | upraviť zdroj]Jodid zinočnatý sa spravidla vyrába reakciou jódu s kovovým zinkom. Reakcia je veľmi efektívna. Pri nasypaní práškového zinku na kúsok pevného jódu za krátku dobu začne rýchla reakcia, ktorá je vysoko exotermická. Reaktanty sa preto ohrievajú a dochádza tým k výraznejšiemu urýchlenie reakcie. Po krátkej dobe sa teplota zvýši natoľko, že jód začne sublimovať za vzniku fialových par. Fialové škvrny vzniknuté desublimací jódu možno vyčistiť etanolom.
Externý odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid zinečnatý na českej Wikipédii.