August Breithaupt
| Johann Friedrich August Breithaupt | |
| nemecký mineralóg | |
 Busta na „Werner-Bau“ vo Freibergu | |
| Narodenie | 18. máj 1791 Probstzella, Rímsko-nemecká ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 22. september 1873 (82 rokov) Freiberg |
| Zamestnanie | Technische Universität Bergakademie Freiberg |
| Alma mater | Technische Universität Bergakademie Freiberg Friedrich-Schiller Universität Jena |
| Profesia | profesor a mineralóg |
Johann Friedrich August Breithaupt (* 18. máj 1791, Probstzella, Durínsko – † 22. september 1873, Freiberg) bol nemecký mineralóg a profesor na freiberskej Technickej univerzite Baníckej akadémii vo Freibergu.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodil sa v Probstzelle, v Rímsko-nemeckej ríši. Doktorár získal na Univerzite Jena a na univerzite v Marburgu. Študoval u Abrahama Gottloba Wernera na baníckej akadémii do Freibergu, kde bol v roku 1813 menovaný za učiteľa apo odchode Friedricha Mohsa v roku 1826 sa stal profesorom mineralógie. Túto funkciu zastával do roku 1866.
V roku 1863 bol zvolený za člena akadémie Leopoldina a v roku sa stal čestným občanom mesta Zwickau.
Výskum[upraviť | upraviť zdroj]
Pripisuje sa mu objav 47 platných minerálnych druhov. Na jeho počesť bol pomenovaný minerál breithauptit. Jeho práca zahŕňala dôležité príspevky ku kryštalografii a fyzikálnym a chemickým vlastnostiam minerálov. Rozvinul koncepciu minerálnej paragenézy.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi jeho publikácie patria:
- Ueber die Echtheit der Krystalle (1815, on pseudomorphs)
- Characteristik des Mineral Systems (1820; 3d improved ed., 1832)
- Vollständiges Handbuch der Mineralogie (1841)
- Die Bergstadt Freiberg (1825; 2d ed., 1847)
- Die Paragenesis der Mineralien (1849)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov August Breithaupt na anglickej Wikipédii a August Breithaupt na českej Wikipédii.