Preskočiť na obsah

John Horton Conway

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
John Horton Conway
britský matematik
John Horton Conway
Dielo
Známy vďaka
Vedecké pôsobeniePrinceton University
Alma materGonville and Caius College, Cambridge
Akademický titulPhD
Ocenenia
Berwickova cena, prijatý za člena Kráľovskej spoločnosti, Pólyova cena (LMS), Nemmerova cena za matematiku, Leroy P. Steele Prize
Osobné informácie
Narodenie26. december 1937
Liverpool, Spojené kráľovstvo
Úmrtie11. apríl 2020 (82 rokov)
New Jersey, USA
RodičiaCyril Horton Conway, Agnes Boyce
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJohn Horton Conway
(multimediálne súbory na commons)

John Horton Conway (* 26. december 1937 – † 11. apríl 2020) bol britský matematik zaoberajúci sa teóriou konečných grúp, teóriou uzlov, teóriou čísel, kombinatorickou teóriou hier a teóriou kódovania. Bol veľkým prínosom pre rôzne odvetvia rekreačnej matematiky, najmä svojím celulárnym automatom Hra života.

Narodil sa a vyrastal v Liverpoole. Prvú polovicu svojej dlhej kariéry strávil Conway na Cambridgeskej univerzite v Anglicku, druhú polovicu na Princetonskej univerzite v New Jersey.[1][2][3][4][5][6] Dňa 11. apríla 2020 zomrel vo veku 82 rokov na ochorenie COVID-19[7] vo svojom dome v New Jersey.[chýba zdroj]

Raný život a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Conway sa narodil 26. decembra 1937 v Liverpoole rodičom Cyril Horton Conway a Agnes Boyce.[6][8] O matematiku sa začal zaujímať od skorého veku – už v jedenástich rokov mal ambíciu stať sa matematikom.[9][10] Vyštudoval matematiku na vysokej škole Gonville and Caius College.[8] Podľa jeho slov sa práve v tomto období zmenil z introverta a extroverta, na základe čoho si neskôr vyslúžil prezývku „najcharizmatickejší matematik na svete.“[11][12]

V roku 1959 získal titul bakalára a začal sa venovať výskumu v oblasti teórie čísel pod vedením Harolda Davenporta. Po vyriešení Davenportovho otvoreného problému vyjadrovania čísel ako súčtov piatych mocnín sa začal zaujímať o nekonečné ordinály.[10] Jeho záujem o hry sa začal počas jeho štúdia na Cambridge, kde sa stal zanieteným hráčom backgammonu, ktorý hrával po celé hodiny.[6]

V roku 1964 získal doktorát a bol menovaný lektorom matematiky na Sidney Sussex College v Cambridge.[13]

Po odchode z Cambridge v roku 1986 nastúpil na katedru matematiky Johna von Neumanna na Princetonskej univerzite.[13] Tam vyhral súťaž v jedení koláčov na oslavách dňa pí.[14]

Osobný život a úmrtie

[upraviť | upraviť zdroj]

Conway bol ženatý celkom trikrát. S prvými dvoma ženami mal dvoch synov a štyri dcéry. V roku 2001 sa oženil s Dianou a spolu mali ďalšieho syna.[15] Mal tri vnúčence a dve pravnúčence.[16]

Conway, ktorý už roky bojoval so zdravotnými problémami,[chýba zdroj] dostal 8. apríla 2020 horúčku spôsobenú vírusom COVID-19.[17] Dňa 11. apríla 2020 zomrel vo veku 82 rokov v New Brunswick v New Jersey.[18][19][20][21][22]

Conway a Martin Gardner

[upraviť | upraviť zdroj]

Conwayova kariéra bola spojená s kariérou popularizátora matematiky a prispievateľom do časopisu Scientific American Martina Gardnera. Keď Gardner uverejnil Conwayovu hru života vo svojom stĺpci o matematických hrách v októbri 1970, stal sa najčítanejším zo všetkých jeho stĺpcov a urobil z Conway celebritu.[23][24] Gardner a Conway si na konci 50. rokov začali navzájom dopisovať a počas ďalších rokov Gardner často písal o rekreačných aspektoch Conwayovej práce.[25] Diskutoval napríklad o Conwayovej hre Výhonky (júl 1967), Hackenbush (január 1972) a o probléme anjela (február 1974). V septembri 1976 recenzoval Conwayovu knihu On Numbers and Games a dokonca dokázal vysvetliť Conwayove nadreálne čísla.[26]

Conway bol dôležitým členom skupiny Mathematical grapevine vedenej Martinom Gardnerom. Gardnera pravidelne navštevoval a často mu písal dlhé listy, v ktorých zhrnul svoj výskum v rekreačnej matematike. Počas návštevy v roku 1976 sa u Gardnera zdržal týždeň, počas ktorého mu rozprával o Penroseovom dláždení. Conway objavil mnohé (ak nie všetky) dôležité vlastnosti tejto teselácie.[27] Gardner použil tieto výsledky, keď vo svojom stĺpci v januári 1977 predstavil Penroseovo dláždenie svetu.[28] Na obálke časopisu Scientific American boli Penroseove dlaždice vychádzajúce z Conwayových náčrtov.[24]

Oblasti výskumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Rekreačná matematika

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hra života
Gosperove krídelné delo, ktoré v Hre života vytvára "krídla"
Conway je známy hlavne svojou hrou života, jednou z prvých príkladov celulárneho automatu. Prvé experimenty v tejto oblasti robil pomocou pera a papieru, dávno pred existenciou osobných počítačov.

Od uvedenia hry v časopise Scientific American v roku 1970[29] podnietila hra života vznik stoviek počítačových programov, webových stránok a článkov.[30] Stala sa neoddeliteľnou súčasťou rekreačnej matematiky. Existuje rozsiahla wiki venovaná katalogizácii rôznych aspektov hry.[31] Hra života je obľúbená aj pre svoje teoretické možnosti, aj ako praktické cvičenie v programovaní. Conway kedysi tvrdil, že hru života nenávidí – hlavne preto, lebo ho s ňou vždy spájali a zatieňovala jeho odbornejšie a dôležitejšie objavy, ale stále bol na svoju prácu hrdý.[32] Jeho hra však pomohla spustiť nové odvetvie matematiky – oblasť celulárnych automatov.[33]

Hra života je Turingovsky úplná.[34][35]

Kombinatorická teória hier

[upraviť | upraviť zdroj]

Conway bol známy pre svoje objavy v oblasti kombinatorickej teórii hier. Spolupracoval s Elwynom Berlekampom a Richardom Guyom, s ktorými tiež napísal knihu Winning Ways for your Mathematical Plays. Napísal i knihu On Numbers and Games, v ktorej uvádza základy kombinatorickej teórie hier.

Conway bol jedným z tvorcov hier Výhonky a Phutball a vypracoval podrobnú analýzu mnohých ďalších hier a hádaniek, ako sú Soma kocka, kolíkový solitare a Conwayovi vojaci. Vytvoril problém anjela, ktorý bol vyriešený v roku 2006.

Vymyslel nový systém čísel – nadreálne čísla, ktoré úzko súvisia s istými hrami a boli predstavené v matematickom románe Donalda Knutha.[36] Taktiež vynašiel spôsob zapisovania príliš veľkých čísel, takzvanú Conwayovu notáciu reťazca šípok.

Geometria

[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 60. rokov spolu s Michaelom Guyom zistil, že existuje 64 uniformných konvexných štvorrozmerných telies (okrem dvoch nekonečných množín hranolovitých tvarov). V procese objavili veľkú antiprizmu, čo je jediné ne-Wythoffovské uniformné teleso.[37] Conway tiež navrhol spôsob notácie mnohostenov zvaný Conwayova notácia mnohostenov.

V teórii teselácie vymyslel Conwayovo kritérium, pomocou ktorého možno rýchlo zistiť, či je možné telesami vydláždiť rovinu.[38]

Skúmal i mriežky vo vyšších dimenziách a ako prvý určil grupu symetrie Leechovej mriežky.

Geometrická topológia

[upraviť | upraviť zdroj]

V teórii uzlov sformuloval Conway nový variant Alexandrovho polynómu a vytvoril nový invariant, ktorý sa nazýva Conwayov polynóm.[39] Po vyše desiatich rokoch, kedy sa o tomto koncepte veľmi nehovorilo, sa tento koncept stal dôležitou súčasťou nových uzlových polynómov.[40] Conway ďalej vymyslel systém notácie na jednoduchšie pozorumenie uzlov, známy ako Conwayova notácia, pričom opravil množstvo chýb v starých tabuľkách uzlov z 19. storočia a tabuľky rozšíril.[41] Po Conwayovi je pomenovaný Conwayov uzol.

Teória grúp

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol hlavným spoluautorom knihy ATLAS of Finite Groups, v ktorých opisujú vlastnosti mnohých jednoduchých konečných grúp. V spolupráci so svojimi kolegami Robertom Curtisom a Simonom P. Nortonom skonštruoval prvé konkrétne zobrazenia niektorých sporadických grúp. Conway konkrétne objavil tri sporadické grupy založené na symetrii Leechovej mriežky a spolu sa tieto grupy označujú ako Conwayove grupy.[42]

Na základe pozorovaní matematika Johna McKaya z roku 1978 sformulovali McKay, Conway a Norton komplex dohadov známych ako monstrous moonshine. Táto téma spája monster grupu s eliptickými modulárnymi funkciami, čím premosťuje predtým oddelené oblasti matematiky – konečné grupy a teóriu komplexných funkcií. O tejto teórii sa zistilo, že súvisí s teóriou strún.[43]

Teória čísel

[upraviť | upraviť zdroj]

Ako postgraduálny študent dokázal platnosť jedného prípadu domnienky Edwarda Waringa o tom, že každé celé číslo možno zapísať ako súčet 37 čísel umocnených na piatu mocninu, hoci Chen Jingrun vyriešil tento problém nezávisle pred uverejnením Conwayovej práce.[44] V roku 1972 Conway dokázal, že generalizácia Collatzovho problému je algoritmicky nerozhodnuteľná. Conway takisto vytvoril ezoterický programovací jazyk FRACTRAN. Terence Tao (ktorého Conway učil) počas svojej prednášky na tému Collatzovho problému spomenul Conwayov výsledok a povedal, že „[Conway] bol vždy dobrý v tvorení extrémne divných spojení v matematike.“[45]

Algebra

[upraviť | upraviť zdroj]

Conway napísal niekoľko učebníc algebry a vo svojej práci sa zameriaval na kvaternióny a oktonióny.[46] Spolu s Neilom Sloaneom vytvoril ikoziány.[47]

Algoritmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Na výpočet dňa v týždni z dátumu vytvoril Doomsday algoritmus. Tento algoritmus je dostatočne jednoduchý na to, aby ho každý so základnými znalosťami aritmetiky vedel vykonať v hlave. Conway dokázal dať správnu odpoveď do dvoch sekúnd. Aby zlepšil svoju rýchlosť počítania, precvičoval si výpočty na svojom počítači, ktorý sa ho pri každom prihlásení pýtal na deň v týždni z náhodného dátumu. Jedna z jeho prvých kníh bola o konečných automatoch.

Teoretická fyzika

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 dokázali Conway a Simon B. Kochen teóriu o slobodnej vôli v oblasti kvantovej mechaniky. Táto teória tvrdí, že ak sa experimentátor môže slobodne rozhodnúť, čo chce zmerať v konkrétnom experimente, potom si elementárne častice môžu voľne zvoliť svoj spin, aby boli merania v súlade s fyzikálnymi zákonmi. Slovami Conwaya: „Ak majú experimentátori slobodnú vôľu, potom ju majú aj elementárne častice“.[48]

Ocenenia a vyznamenania

[upraviť | upraviť zdroj]

Conway získal Berwickovu cenu (1971),[49] bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti (1981),[50][51] získal i Pólyovu cenu Londýnskej matematickej spoločnosti (1987),[52] Nemmersovu cenu za matematiku (1998) a získal Leroy P. Steele Prize za propagáciu matematiky (2000).

V roku 2001 obrdžal čestný titul z University of Liverpool[53] a v roku 2014 i z Alexandru Ioan Cuza University.[54]

V roku 2017 získal Conway čestné členstvo v britskej Mathematical Association.[55]

Konferencie Gathering 4 Gardner sa konajú každé dva roky, aby si pripomenuli prínos Martina Gardnera, pričom Conway bol na týchto podujatiach často rečníkom a diskutoval o rôznych aspektoch rekreačnej matematiky.[56][57]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Packing Lines, Planes, etc.: Packings in Grassmannian Spaces. Experimental Mathematics, 1996, s. 139. DOI: 10.1080/10586458.1996.10504585.
  2. ↑ A new upper bound on the minimal distance of self-dual codes. IEEE Transactions on Information Theory, 1990, s. 1319. DOI: 10.1109/18.59931.
  3. ↑ Self-dual codes over the integers modulo 4. Journal of Combinatorial Theory, Series A, 1993, s. 30–45. DOI: 10.1016/0097-3165(93)90070-O.
  4. ↑ Fast quantizing and decoding and algorithms for lattice quantizers and codes. IEEE Transactions on Information Theory, 1982, s. 227. Dostupné online. DOI: 10.1109/TIT.1982.1056484.
  5. ↑ Tiling with polyominoes and combinatorial group theory. Journal of Combinatorial Theory, Series A, 1990, s. 183. DOI: 10.1016/0097-3165(90)90057-4.
  6. ↑ a b c J J O'CONNOR AND E F ROBERTSON. John Conway – Biography [online]. 2004. Dostupné online.
  7. ↑ COVID-19 Kills Renowned Princeton Mathematician, 'Game Of Life' Inventor John Conway In 3 Days [online]. 2020-04-12. Dostupné online.
  8. ↑ a b CONWAY, Prof. John Horton [online]. . Dostupné online.
  9. ↑ John Horton Conway [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-03-16 z originálu.
  10. ↑ a b Mathematical Frontiers. [s.l.] : Infobase Publishing, 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-7910-9719-9. S. 38.
  11. ↑ John Horton Conway: the world's most charismatic mathematician. The Guardian, 23 July 2015. Dostupné online.
  12. ↑ Mark Ronan. Symmetry and the Monster: One of the greatest quests of mathematics. [s.l.] : Oxford University Press, UK, 18 May 2006. Dostupné online. ISBN 978-0-19-157938-7. S. 163.
  13. ↑ a b Sooyoung Chang. Academic Genealogy of Mathematicians. [s.l.] : World Scientific, 2011. ISBN 978-981-4282-29-1. S. 205.
  14. ↑ This Is How the Number 3.14 Got the Name ‘Pi’ [online]. TIME, 2017-03-14, [cit. 2023-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Mathematician John Horton Conway, a 'magical genius' known for inventing the 'Game of Life,' dies at age 82 [online]. . Dostupné online.
  16. ↑ J J O'CONNOR AND E F ROBERTSON. John Conway – Biography [online]. 2004. Dostupné online.
  17. ↑ COVID-19 Kills Renowned Princeton Mathematician, 'Game Of Life' Inventor John Conway In 3 Days [online]. 12 April 2020. Dostupné online.
  18. ↑ COVID-19 Kills Renowned Princeton Mathematician, 'Game Of Life' Inventor John Conway In 3 Days [online]. 12 April 2020. Dostupné online.
  19. ↑ ZANDONELLA, Catherine. Mathematician John Horton Conway, a 'magical genius' known for inventing the 'Game of Life,' dies at age 82 [online]. Princeton University, 14 April 2020, [cit. 2020-04-15]. Dostupné online.
  20. ↑ VAN DEN BRANDHOF, Alex. Mathematician Conway was a playful genius and expert on symmetry. NRC Handelsblad, 12 April 2020. Dostupné online [cit. 2020-04-12]. (po flámsky)
  21. ↑ ROBERTS, Siobhan. John Horton Conway, a 'Magical Genius' in Math, Dies at 82 [online]. 15 April 2020. Dostupné online.
  22. ↑ MULCAHY, Colm. John Horton Conway obituary. The Guardian, 2020-04-23. Dostupné online [cit. 2020-05-30]. ISSN 0261-3077.
  23. ↑ Mulcahy, Colm (21 October 2014) Martin Gardner, puzzle master extraordinaire, BBC News Magazine: "The Game of Life appeared in Scientific American in 1970, and was by far the most successful of Gardner's columns, in terms of reader response."
  24. ↑ a b MULCAHY, Colm. John Horton Conway obituary. The Guardian, 2020-04-23. Dostupné online [cit. 2020-05-30]. ISSN 0261-3077.
  25. ↑ The Math Factor Podcast Website John H. Conway reminisces on his long friendship and collaboration with Martin Gardner.
  26. ↑ Gardner, Martin (1989) Penrose Tiles to Trapdoor Ciphers, W. H. Freeman & Co., ISBN 0-7167-1987-8, Chapter 4. A non-technical overview; reprint of the 1976 Scientific American article.
  27. ↑ Jackson, Allyn. Interview with Martin Gardner. Notices of the AMS, 2005, s. 602–611. Dostupné online.
  28. ↑ Roberts, Siobhan. A Life In Games: The Playful Genius of John Conway. Quanta Magazine, 28 August 2015. Dostupné online.
  29. ↑ GARDNER, Martin. Mathematical Games. Scientific American, 1970, roč. 223, čís. 4, s. 120–123. Dostupné online [cit. 2023-12-23]. ISSN 0036-8733.
  30. ↑ DMOZ: Conway's Game of Life: Sites [online]. . Dostupné online. Archivované 2017-03-17 z originálu.
  31. ↑ LifeWiki [online]. . Dostupné online.
  32. ↑ Does John Conway hate his Game of Life? (video). Youtube
  33. ↑ MacTutor History: The game made Conway instantly famous, but it also opened up a whole new field of mathematical research, the field of cellular automata.
  34. ↑ RENDELL, Paul. Turing Machine Universality of the Game of Life. [s.l.] : Springer, July 2015. Dostupné online. ISBN 978-3319198415. DOI:10.1007/978-3-319-19842-2
  35. ↑ CASE, James. Martin Gardner's Mathematical Grapevine [online]. 1 April 2014, [cit. 2020-11-03]. Dostupné online. Archivované 2022-04-07 z originálu.
  36. ↑ Infinity Plus One, and Other Surreal Numbers by Polly Shulman, Discover Magazine, 1 December 1995
  37. ↑ Conway, J. H.. Four-dimensional Archimedean polytopes. Proc. Colloquium on Convexity, Copenhagen (Kobenhavns Univ. Mat. Institut), 1967, s. 38–39.
  38. ↑ Planar tilings by polyominoes, polyhexes, and polyiamonds. Journal of Computational and Applied Mathematics, 2005, s. 329–353. DOI: 10.1016/j.cam.2004.05.002.
  39. ↑ Conway Polynomial Wolfram MathWorld
  40. ↑ Livingston, Charles (1993) Knot Theory. MAA Textbooks. ISBN 0883850273
  41. ↑ Perko, Ken. Primality of certain knots. Topology Proceedings, 1982, s. 109–118. Dostupné online.
  42. ↑ HARRIS, Michael. Mathematics: The mercurial mathematician. Nature, 2015, s. 406–7. DOI: 10.1038/523406a.
  43. ↑ Darling, David. Monstrous Moonshine conjecture. Encyclopedia of Science
  44. ↑ Jorge Nuno Silva. Breakfast with John Horton Conway. EMS Newsletter, September 2005, s. 32–34. Dostupné online.
  45. ↑ Day 2 - The notorious Collatz conjecture - Terence Tao [online]. [Cit. 2023-12-23]. Dostupné online.
  46. ↑ Conway, John; Smith, Derek A.. Book Review: On quaternions and octonions: Their geometry, arithmetic, and symmetry. [s.l.] : [s.n.], 2005. Dostupné online. ISBN 1568811349. DOI:10.1090/S0273-0979-05-01043-8 S. 229–243.
  47. ↑ Baez, John. This Week's Finds in Mathematical Physics (Week 20) [online]. 2 October 1993. Dostupné online.
  48. ↑ Conway's Proof Of The Free Will Theorem Archivované 25 november 2017 na Wayback Machine by Jasvir Nagra
  49. ↑ List of LMS prize winners | London Mathematical Society [online]. . Dostupné online.
  50. ↑ John Conway [online]. . Dostupné online.
  51. ↑ CURTIS, Robert Turner. John Horton Conway. 26 December 1937—11 April 2020. Biographical Memoirs of Fellows of the Royal Society, 2022, s. 117–138. DOI: 10.1098/rsbm.2021.0034.
  52. ↑ List of LMS prize winners | London Mathematical Society [online]. . Dostupné online.
  53. ↑ STURLA, Anna. John H. Conway, a renowned mathematician who created one of the first computer games, dies of coronavirus complications [online]. 14 April 2020. Dostupné online.
  54. ↑ Doctor Honoris Causa for John Horton Conway [online]. 19 June 2014. Dostupné online.
  55. ↑ Honorary Members [online]. . Dostupné online.
  56. ↑ Presentation Videos Archivované 9 august 2016 na Wayback Machine from 2014 Gathering 4 Gardner
  57. ↑ Bellos, Alex (2008). The science of fun. The Guardian, 30 May 2008

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Horton Conway na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Horton_Conway&oldid=7930025“