Jonathan Quick

Jonathan Quick
Quick v drese Los Angeles Kings v roku 2016
Štátna príslušnosť	USA
Narodenie	21.1.198621. január 1986 (38 rokov), Millford, Connecticut, USA
Pozícia	brankár
Lapačka	ľavá ruka
Výška a váha	185 cm, 98 kg
Tím	Los Angeles Kings (NHL)
Bývalé tímy	Manchester Monarchs (AHL) Reading Royals (ECHL)
NHL draft	3. kolo (72. celkovo), 2005, Los Angeles Kings
Aktívna činnosť	2007 – súčasnosť
Portál o ľadovom hokeji  Biografický portál

Olympijské striebro

Jonathan Quick (* 21. január 1986, Millford, Connecticut, USA) je americký hokejový brankár aktuálne pôsobiaci v tíme Vegas Golden Knights v National Hockey League.

Dvakrát získal Stanley-Cup (2012, 2014), raz Conn Smythe Trophy za najužitočnejšieho hráča Play-Off (2012), dvakrát William M. Jennings Trophy za najnižší gólový priemer sezóny (2014, 2018).

Dvakrát bol nominovaný na Vezina Trophy pre najlepšieho brankára NHL (2012, 2016), trikrát bol súčasťou All-Star Teamu NHL.

Na Zimných olympijských hrách 2010 získal striebornú medailu s tímom Spojených štátov.

Kariéra

Univerzitný hokej a draft

Quick patrí medzi odchovancov univerzitného hokeja, kde dosahoval nadpriemerné výsledky. V roku 2007 sa stal brankárom druhého All-Star Teamu. Draftovaný bol ako 19-ročný tímom Los Angeles Kings v 3. kole (celkovo 72.) v roku 2005. Po dvoch úspešných sezónach v najvyššej univerzitnej lige NCAA dostal šancu presadiť sa v seniorských ligách už v sezóne 2007/08, keď nastupoval v tíme Reading Royals. Dobrá výkonnosť ho posunula do vyššej AHL, kde v drese tímu Manchester Monarchs udržal až 92,2% úspešnosť zákrokov v 19-tich zápasoch.

Quick v drese Los Angeles Kings v roku 2009

Vstup do NHL

Quick svoj debut v NHL zažil ešte vo svojej prvej seniorskej sezóne 2007/08, keď za Kings nastúpil v troch zápasoch. Vyhrať sa mu podarilo len jeden z nich a navyše si pripísal nelichotivú 85,5% úspešnosť zákrokov.

Vďaka kritickému stavu bránkoviska Kings, v ktorom sa trápili jednotka Erik Ersberg a jeho náhradník Jason LaBarbera, dostal Quick ďalšiu šancu už v nasledujúcej sezóne. Tej sa však chopil naplno a v 44 zápasoch si pripísal 91,4% úspešnosť zákrokov (Ersbergova bola 90,0% a LaBarberova 89,3%) a získal tak pozíciu hlavného brankára.

Svoju dominanciu potvrdil v sezóne 2009/10, keď odchytal svoje kariérne maximum (72 zápasov) a vrátil Los Angeles do Play-Off (dovtedy sa zúčastnili vyraďovacích bojov naposledy v sezóne 2001/02). Aj napriek tomu, že sa im nepodarilo prejsť cez prvé kolo, ich návrat medzi najlepšie tímy ligy, bol do veľkej miery Quickovou zásluhou.

Zlatý vek Los Angeles Kings a Jonathana Quicka

V sezóne 2010/11 už Quick patril medzi brankársku špičku NHL, keď v 62 zápasoch vyhral 35 a udržal 91,8% úspešnosť zákrokov. Kings sa znova dostali do Play-Off, kde však taktiež skončili už v prvom kole.

Zlatý vek Kings započal technicky až v sezóne 2011/12, keď Quick znova odchytal takmer až 69 zápasov a pripísal si 92,9% úspešnosť zákrokov a stal sa tak finalistom Vezina Trophy. Tú napokon získal Henrik Lundqvist. Najlepším výkonom Quickovej kariéry sa však stalo Play-off, v ktorom podal viac než dominantný výkon. Z 20-tich zápasov, v ktorých nastúpil vyhral až 16 a jeho % úspešnosť zákrokov sa vyšplhala až na 94,6%. Kings napokon vo finále porazili New York Rangers a získali svoj historický prvý Stanleyho pohár. Quick navyše získal Conn Smythe Trophy za najužitočnejšieho hráča Play-Off.

Quick získava Conn Smythe Trophy ako najužitočnejší hráč Play-off v roku 2012

Quick oslavuje zisk Stanleyho poháru v roku 2012

Sezóna 2012/13 sa pre Quicka niesla v znamení zranenia (vyskočená platnička), ktoré pravdepodobne utrpel počas finále predošlého Play-Off. Kvôli komplikáciám pri liečbe neplánoval nastúpiť na úvod sezóny. Tá však bola skrátená rokovaním o novej kolektívnej zmluve, a tak sa štart posunul až na začiatok roka 2013. Quick nakoniec odchytal 37 zápasov, v ktorých si pripísal len 90,2% úspešnosť zákrokov. Napriek jeho zníženej výkonnosti tomu však Kings postúpili do Play-off, kde Quick vošiel do predošlej formy. V 18-tich zápasoch si pripísal 93,4% úspešnosť zákrokov a priviedol tak Kings až do finále konferencie, kde však nakoniec prehrali s Chicagom Blackhawks 4:1 na zápasy.

Poslednou významnou sezónou v zlatom veku Los Angeles Kings, bola sezóna 2013/14, v ktorej znova získali Stanleyho pohár. Quick však nedokázal nadviazať na výkony z predošlých sezón a v základnej časti odchytal kariérne minimum v pozícii jednotky tímu (a za predpokladu plnej sezóny) - 49 zápasov. Výborné výkony podávali najmä jeho dvaja náhradníci - Martin Jones a Ben Scrievens. Brankárske trio spoločne získalo William M. Jennings Trophy za najnižší priemer inkasovaných gólov v lige. V Play-off sa Quick znova vrátil do pozície stabilného brankára, keď si pripísal 91,1% úspešnosť zákrokov a výrazne pomohol tímu získať titul. Vo finále sa im znova podarilo zdolať New York Rangers.

V roku 2014 sa Quick zároveň zúčastnil Zimných olympijských hier v roku 2014, kde získal striebornú medailu s tímom USA. Na šampionáte pôsobil v pozícii hlavného brankára amerického výberu a v piatich zápasoch si pripísal 92,3% úspešnosť zákrokov.

Postupný úpadok Los Angeles

Napriek tomu, že za tri sezóny dokázali Kings vyhrať dvakrát ligový titul v sezóne 2014/15 sa do Play-Off neprebojovali. Výrazným faktorom v tom mohla byť ako prestarnutá súpiska, tak aj extrémna vyťaženosť Quicka, ktorý si vyrovnal kariérne maximum v počte odchytaných zápasov (72). Aj napriek tomu, že stále patril ku gólmanskej špičke (91,8% úspešnosť zákrokov), tím, ktorý hral pred ním bol schopný vyhrať iba 40 zápasov a umiestniť sa na 9. pozícii v Západnej konferencii.

V ročníku 2015/16 sa Kings mierne vrátili do formy a opätovne sa vrátili do vyraďovacích bojov. Veľkú zásluhu v tom mal však Quick, ktorý znova odchytal veľkú porciu 68 zápasov a opäť si udržal 91,8% úspešnosť zákrokov. Vybojoval si tak svoju druhú nomináciu na Vezina Trophy. Los Angeles napokon pohoreli hneď v prvom kole, keď prehrali 4:1 proti San Jose Sharks.

V sezóne 2016/17 utrpel Quick masívne zranenie dolnej časti tela, ktoré ho po 17 zápasoch vyradilo zo zvyšku sezóny. V tej Kings napokon opäť neumiestnili na postupovej pozícii (skončili na 10. mieste Západnej konferencie). V bránkovisku Kings sa zaskvel Peter Budaj, ktorý po Quickovom zranení chopil pozície prvého brankára, čím sa mu podarilo navrátiť z AHL.

Po výmene Budaja do Tampa Bay Lightning sa Quickovi podarilo v sezóne 2017/18 naposledy udržať úroveň typickú zo zlatého veku Kings. Poslednýkrát vo svojej kariére sa stal členom All-Star Teamu (predtým ním bol v roku 2016 a 2012) a spolu s mladým náhradníkom Darcym Kuemperom získal svoju druhú William M. Jennings Trophy. V základnej časti si pripísal 92,1% úspešnosť zákrokov v 64 zápasoch a v Play-off až 94,7% úspešnosť zákrokov v 4 zápasoch, ktoré boli zároveň všetky prehrami. Quick tak na konci postupného pádu Kings bol tým posledným, kto mohol byť za úpadok vinný.

Prestavba a zdanlivý koniec Quickovej kariéry

Nasledujúce tri sezóny sa Kings neprebojovali do Play-Off ani raz. Quick utrpel sériu zranení, ktoré oslabili jeho pozíciu v tíme a tak za tri sezóny odchytal iba niečo cez 100 zápasov a pripísal si úspešnosť zákrokov dvakrát pod 90% (88,8 a potom 89,8). Zranenia a vek poznačili jeho akrobatické schopnosti a znížili aj jeho charakteristickú rýchlosť. Z bránkoviska ho najskôr vytlačil Jack Campbell (neskôr vymenený do Toronta Maple Leafs) a potom Calvin Petersen.

Quickov návrat k lepším výkonom nastal až v sezóne 2021/22, keď si v 46 zápasoch pripísal 91,0% úspešnosť zákrokov a vzal si tak naspäť post jednotky tímu. Kings sa konečne prebojovali do Play-off, kde ich však v prvom kole vyradil Edmonton Oilers výsledkom 4:3 na zápasy.

Pomnúc Quickov vek a pokles výkonnosti Petersena budúcnosť bránkoviska Kings ostala po sezóne nejasná. Quickova zmluva je platná do konca sezóny 2022/23, po jej vypršaní sa stane neobmedzeným voľným hráčom (UFA). Už ako 37-ročný bude pravdepodobne zvažovať koniec profesionálnej kariéry.

Štýl

Hokejový expert Rafik Soliman v roku 2015 opísal Quicka ako atletického brankára, ktorý vie výborne čítať hru a je silný najmä vo vyrážení striel smerujúcich do spodnej časti brány. Vidí ho takisto ako veľkého bojovníka, ktorý dokáže vyhrávať veľké zápasy. Za jeho zápory považuje najmä jeho priemernú veľkosť, avšak dodáva, že Quick ju vyvažuje svojou rýchlosťou a agresívnym postojom.

Quick chytá v klasickom brankárskom štýle butterfly (motýlik).

Rekordy

• prvé miesto v počte odchytaných zápasov (712) a v počte víťazstiev (359) medzi brankármi Los Angeles Kings
• prvé miesto v počte čistých kont v základnej časti aj v Play-off medzi americkými brankármi (56 a 10)
• štvrté miesto v počte víťazstiev medzi americkými brankármi v NHL (359)
• tretie miesto v počte získaných kanadských bodov medzi americkými brankármi (20 asistencií)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jonathan Quick