Jozef Bugár

	Jozef Bugár
	slovenský kameraman
Narodenie	1. marec 1931,; Horné Mýto, Slovensko
Úmrtie	29. august 2012 (81 rokov); Bratislava, Slovensko
	Biografický portál

Jozef Bugár (* 1. marec 1931, Horné Mýto – † 29. august 2012, Bratislava) bol slovenský kameraman, zakladateľ a riaditeľ Filmových laboratórií na Kolibe a odborný pracovník-špecialista v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied.

Životopis

Mladosť a začiatky

Jozef Bugár prejavil svoj záujem o film už ako gymnazista a prihlásil za praktikanta v kine Hviezda (v bývalom kine Uránia), kde neskôr pracoval ako operatér. Po maturite začal pracovať ako asistent kamery a produkcie a nadobúdal skúsenosti v rámci preberania filmového materiálu, odovzdávania filmov na spracovanie, starania sa o akumulátory, kamery, ich údržbu a podobne. V roku 1951 asistoval pri nakrúcaní filmu Kvety Tatier režiséra Karola Skřipského a manželky režiséra Stanislava Barabáša Mimi Barabášovej. V tom čase asistoval aj kameramanovi Rosincovi, ktorý bol prvým televíznym kameramanom. Občas si vyskúšal aj prácu za kamerou - napríklad pri nakrúcaní vystúpenia SĽUKu.

Štúdium na FAMU

V roku 1952 odišiel na štúdiá do Prahy na Filmovú fakultu Akadémie múzických umení, kde študoval odbor filmová fotografia a televízny obraz. Bugár trávil voľný čas vo filmových laboratóriách, kde sa oboznamoval s technológiou a snímal titulky. Na rozdiel od svojich kolegov nevynikal po výtvarnej, ale skôr po technickej stránke - optike či fotochémii. Už v priebehu prvého ročníka dostal od svojich pedagógov návrh, na rozšírenie kameramanského štúdia o technický a technologický odbor ako asistent profesora Jaroslava Boučka. Bugár ponuku prijal a ako študent špeciálneho zamerania musel nasledujúce dva roky chodiť na rozšírené, teda na doplnkové štúdium tých predmetov, ktoré sa na FAMU nevyučovali (matematika a fyzika) na chemicko-technologickú vysokú školu v Prahe. Kameramanské štúdium dokončil absolventským filmom Oplatky režiséra Rudolfa Granca. Z teoretického - technického odboru napísal prácu o rozptyle svetla vo vyvolaných fotografických vrstvách.

Laboratóriá na Grösslingovej

Po ukončení štúdia na FAMU začal Jozef Bugár pracovať v laboratóriách na Grösslingovej ulici. Nahradil pritom Róberta Hardonyiho, ktorý odišiel na Kolibu za technológa obrazu. Náplňou jeho práce v laboratóriách boli rôzne merania - napríklad svetla v kopírovacích strojoch alebo senzitometrická kontrola výkyvov negatívneho alebo pozitívneho vyvolávacieho procesu. V laboratóriách pracoval Bugár až do nehody spôsobenej zanedbaním izolačných prác v daných priestoroch.

Filmové laboratóriá na Kolibe

Po nehode sa začalo hovoriť o výstavbe nových filmových laboratórií na Kolibe. Keď sa po mnohých komplikáciách napokon zrealizovala, Bugár sa stal hlavným technológom výstavby - dohliadal na projekt, vypracovanie technologických podkladov pre projektantov a spolupracoval s filmovým priemyslom na vyvolávacích strojoch. Bohaté technologické vzdelanie pritom neustále nadobúdal čítaním dostupnej technickej literatúry. Keď boli v roku 1968 práce na výstavbe ukončené, Bugár odcestoval na dovolenku do Švédska. Po návrate bol vymenovaný za riaditeľa filmových laboratórií.

Wien-Film

V roku 1968 dostal aj ponuku z Viedne - zmodernizovať laboratóriá Wien-Filmu a zaviesť nové technológie do spracovania filmových materiálov. Do Viedne napokon odišiel až o rok neskôr, keď mu riaditeľ Štítnický ako odmenu za nové laboratóriá na Kolibe podpísal žiadosť o uvoľnenie. Po viac ako roku sa vrátil do Bratislavy, hoci mal možnosť na predĺženie zmluvy. Vrátiť sa rozhodol predovšetkým kvôli rodine a dvom malým synom. V roku 1971 sa vrátil k funkcii hlavného technológa filmových laboratórií na Kolibe, pri ktorej zotrval iba tri roky.

Ústav technickej kybernetiky SAV

Nakoniec pracoval ako samostatný odborný pracovník-špecialista v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied. Preorientoval sa na inú profesiu, založenú síce na fotochemických procesoch, ktoré boli spoločné aj s filmom, ale zamerané na úplne iné ciele a účely. Pri tejto funkcii zotrval osemnásť rokov až do dôchodku.

Tvorba

Absolventský film na FAMU vytvoril Jozef Bugár v spolupráci s režisérom Rudolfom Grancom pod pedagogickým vedením Václava Gajera a Václava Hanuša. Tvorcovia sa inšpirovali literárnou predlohou spisovateľa Ignáta Herrmanna. Dej sa odohráva počas Štedrého dňa. Pán Rada prichádza do kancelárie a ukazuje úradníkovi Konopáskovi darčeky, ktoré nakúpil rodine. Potom obaja vybavujú spisy, aby im nezostala žiadna nevybavená práca. Pán Rada si všimne, že Konopásek neustále chodí do skrine s kancelárskymi potrebami. Nakoniec mu to nedá a priamo sa na dôvod opýta. Konopásek sa zahanbene prizná, že si domov pre svojich šesť detí vzal nejaké oplatky, ktoré sa používajú na zalepovanie obálok...^[1]

V 70. rokoch spolupracoval na poetickej monografii národného umelca Ľudovíta Fullu Ľudovít Fulla (1972) Martina Slivku a na dokumentárnom filmovom triptychu Ozveny slávnych dní (1974) Stanislavy Jendraššákovej, vytvorenom k tridsiatemu výročiu Slovenského národného povstania o hudobných dielach, ktorých vznik inšpirovali udalosti SNP.

V osemdesiatych rokoch napísal odbornú liternárnu predlohu a odborne spolupracoval so Štefanom Kohútom na propagačnom filme o vývoji a o výrobe počítača slovenskej proveniencie Počítače z Oravy (1980) Štefana Kamenického a napísal ideový námet k dokumentárnemu filmu o histórii, súčasnosti a o perspektívach Slovenskej akadémie vied Slovenská akadémia vied (1988) Jána Opartyho.

Filmografia

Slovenská akadémia vied (1988, r. Ján Oparty) - ideový námet
Počítače z Oravy (1980, r. Štefan Kamenický) - odborná literárna predloha, odborná spolupráca so Štefanom Kohútom
Ozveny slávnych dní (1974, r. Stanislava Jendraššáková) - filmové triky
Ľudovít Fulla (1972, r. Martin Slivka) - laboratórne triky
Oplatky (1955, r. Rudolf Granec) - absolventský film

Referencie

↑ http://www.csfd.cz/film/239083-oplatky/komentare/

Zdroje

[1] ttp://www.csfd.cz/film/239083-oplatky/komentare/

[1]