Jozef Danák

Jozef Danák
slovenský architekt
Narodenie	17.6.194617. jún 1946 (78 rokov) Horné Štitáre, Slovensko
Biografický portál

Ing. arch. akad. arch. Jozef Danák (* 17. jún 1946, Horné Štitáre) je slovenský architekt.

Má zásluhu na vzhľade centra mesta Trnava a prispel mnohými realizovanými objektmi či už v spomínanom meste, alebo na Slovensku. Aktívne sa zúčastnil desiatok verejných súťaží na Slovensku aj v zahraničí, na ktorých získal mnoho ocenení za objekty a diela.

Vysokoškolské vzdelanie

• Stavebná fakulta SVŠT v Bratislave, od. Architektúra a stavba miest – Ing. arch. 1964 – 1970
• Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave – Akad. arch. 1970 – 1973

Zamestnanie

• Stavoprojekt Trnava 1972 – 1984; slobodné povolanie – architekt 1984 – 1990
• Podnikateľ v odbore projektová, realizačná a inžinierska činnosť 1990 – 2014
• ART STUDIO JOKO – agentúra pre nákup, predaj a zadávanie výtvarných diel 1991 – 2014

Súhrn prác a odbornej činnosti

Centrálna mestská zóna Trnava 1974

Budova GR Tatraskla Trnava 1983

Bol tu realizovaný návrh reprezentatívneho priestoru, ktorý súčasne umožňuje v opticky oddelenej časti rokovať s obchodnými partnermi. Pôvodne voľná podnož objektu na prízemí sa uzavrela a takto sa získal výstavný priestor. Priestor je dispozične vhodne spojený so vstupnou halou, ale aj s podlažím vyššie položeného GR podniku. Ide o obdĺžnikový monopriestor riešený na pozdĺžnu os, do ktorého sa vchádza zo vstupnej haly. Ostatné tri strany priestoru hraničia s exteriérom. Pomocou zrkadlenia a lomenia sklených plôch sa podarilo docieliť na skle stále sa meniaci efekt, dominujúci na strane oproti vchodu. Celkove možno interiér pokladať za atraktívny. Za uvedené hodnoty a prínos v architektonickej tvorbe porota národného kola udelila dielu II. cenu.

Reanimácia historického jadra Trnava 1987

Trojičné námestie Trnava 1988

Námestie chce byť tým, čo mu v úzkom spoločenstve okolitého urbánneho prostredia patrí. Živý priestor a živé detaily tu prevažujú nad schémou úzkeho výtvarného štýlu. Rozkladá sa vo viacerých úrovniach a vo viacerých polohách. V úrovni nadradeného celkového poňatia dlažby námestia i v úrovni hmatateľného detailu držadiel, zábradlí a lavičiek. V polohe vážnej nadľudskej monumentality rúrového „sprievodu“ steny domu kultúry i v polohe, keď sa hmota vytŕčajúcej funkcionalistickej pošty nafarbila ináč tam, kde presahuje šikmé strechy okolitej kompaktnej zástavby.

Dom kultúry Trnava 1988

Dielo realizované v samom strede historického jadra Trnavy sa už od začiatku snaží, aby bolo prijaté rovnocenne v spolužití s historickou zástavbou. Ocenila to už verejná súťaž v roku 1971, poukazujúc predovšetkým na zásadné atribúty mierky a kompozície. Stavba sa musí značne prispôsobovať prostrediu v stiesnených podmienkach. Svojou vizuálnou neutrálnosťou má betón potláčať rozmery veľkej hmoty voči hodnotám zástavby historického jadra.

V tomto dome, tak ako v iných stavbách kultúrneho charakteru, je pomer sálových a klubových priestorov organizovaný takmer podľa schémy.

Prísne obmedzený priestor si vynútil koncepciu originálne riešeného využitia sály. Stolový a sedací nábytok si takmer nevyžaduje pohyb, zachováva však možnosti maximálnej variability. Sálový priestor je možné zmeniť v priebehu 27 minút vyklopením 120-tonového hľadiska na princípe preváženia protizávažiami.

S prihliadnutím na výsostne urbanistické hodnoty intímneho námestia sa snažil minimalizovať navonok sa prejavujúce objemy hmoty. Chcel vytvoriť' priestor, ktorý svojím komorným charakterom opäť oživí fyzickú i spoločenskú komunikáciu ľudí, vizuálne podporí atraktivitu a hierarchiu stredu mesta.

Pešia zóna Trnava 1988

V roku 1988 oslávila Trnava – prvé kráľovské mesto na Slovensku – 750 rokov od udelenia mestských výsad. Pri tejto príležitosti sa tu otvorila pešia zóna, ktorá zahŕňa hlavnú ulicu historického jadra a priľahlé ústredné námestie. Výtvarno-architektonické riešenie pešej zóny štýlovo vychádza z geometricko-abstraktných princípov moderny. Štvrťkruhové segmenty z umelého kameňa sú prvkom, z ktorého sa budujú nosiče lavičiek viacerých typov, múriky ohraničujúce zelené plochy, odpadové koše a ďalšie prvky. Na V. svetovom bienále architektúry v Sofii získala trnavská pešia zóna zvláštnu cenu mesta Viedne a Zväz slovenských architektov udelil jej autorom Cenu ZSA za rok 1988. Najväčším úspechom je však jej reálne každodenné fungovanie, jej hlboko sociálny rozmer a jej všadeprítomná výtvarnosť.

Synagóga Trnava 1993

Slovenská sporiteľňa, a.s. – pasáž v Bratislave 1994

Autorovi sa tu podarilo uniknúť ponurosti krytých klaustrofobických prechodov napriek tomu, že pasáž má výšku len 280 cm. Použil sklo, kameň, biely kov a zrkadlá, ktoré eliminovali ťažkopádnosť masívnych vertikálnych nosných konštrukcií. Pasáž je dosvietená medzi objektovým átriom z vedľajšieho dvora. Je to nielen živý, aktívny organizmus bankových služieb, ale aj príjemný a atraktívny koridor vhodný aj na prezentáciu výtvarného umenia

Dostavba bloku na Suchom Mýte v Bratislave 1995

Nadstavba Krajského úradu v Trnave 1997

Obytný súbor Františkánska ul. v Trnave 1998

Objekt VÚJE – ČSOB 1999

Fabrika na ploché sklo – Záhorie 2001

Literatúra

• Ing. arch. Akad. arch. Jozef Danák
• APS, 4/1995, str. 32, 33
• Nové Línie, jar 2000