Jozef Kočiš
| Jozef Kočiš | |
| slovenský historik a archivár | |
| Narodenie | 23. január 1928 Hurbanovo, Československo |
|---|---|
| Úmrtie | 4. január 2013 (84 rokov) Beluša, Slovensko |
| Známy vďaka | jeden zo zakladateľov moderného slovenského archívnictva[1] |
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
| Rodičia | Štefan Kočiš Mária, rod. Kečkešová[2] |
| Manželka | Alojzia, rod. Zbínová (1953 – 2004)[3] |
| Deti | Dana[4] |
Jozef Kočiš (* 23. január 1928, Hurbanovo – † 4. január 2013, Beluša) bol slovenský historik a archivár. Patrí medzi uznávaných teoretikov archivistiky ako vedy. Rozpracoval metodiku spracovania a sprístupňovania archívnych fondov historických žúp od 16. do 20. storočia.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vyštudoval históriu a archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[5] Vybudoval archív v Bytči. Začiatkom mája 1955 sa stal riaditeľom Štátneho archívu v Bytči, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990.
Mimo Štátny archív v Bytči, pôsobil tiež v centrálnych archívnych orgánoch, ktoré existovali v rámci Slovenskej archívnej správy. V rokoch 1971 – 1992 bol členom Vedeckej archívnej rady v Bratislave a od roku 1978 tiež členom redakčnej rady časopisu Slovenská archivistika.
Akademický titul doktor filozofie získal v roku 1970. V roku 1977 po obhájení kandidátskej práce na tému „Stoličná správa na Orave a v období feudalizmu“ mu udelilo Vedecké kolégium Slovenskej akadémie vied (SAV) pre vedu o spoločnosti titul kandidát historických vied.
Jozef Kočiš pracoval v poradných orgánoch a komisiách Historického ústavu SAV v Bratislave, bol členom Slovenskej historickej spoločnosti (SHS). Pôsobil ako člen Vlastivedného zborníka Považia, v redakčnej rade zborníka Stredné Slovensko a v hodnotiacej komisii odboru archívnictva.
Po ukončení vysokoškolského štúdia pracoval ako vedecký pracovník v Slovenskom ústrednom archíve v Bratislave. O rok neskôr bolo publikované vládne nariadenie o vzniku štátnych archívov v jednotlivých krajoch. Slovenská archívna správa, ako nový celoslovenský riadiaci orgán pre archívy v rámci Povereníctva vnútra, získala pre účely Štátneho archívu v Žilinskom kraji zámok v Bytči s veľkými priestormi. Tu sa v roku 1955 stal riaditeľom novo založeného štátneho archívu, ktorý bol jeho celoživotným pôsobiskom až do odchodu do dôchodku v roku 1990 a priviedol ho medzi popredné slovenské archívne inštitúcie.
Zomrel v Beluši 4. januára 2013. Pochovaný je na cintoríne v Hloži, miestnej časti Beluše.[6]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Jozef Kočiš je autorom niekoľkých syntetických a analytických archívnych pomôcok – sprievodcov, katalógov a archívnych inventárov a priekopníkom pri príprave edícií prameňov k dejinám slovenského národného hnutia v 19. storočí. V rámci svojho vedeckého a odborného pôsobenia publikoval v časopise Slovenská archivistika. Rozšíril pramene k slovenským dejinám o výsledky výskumu archívnych dokumentov v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii, Rakúsku, Francúzsku a Taliansku.
Ako zostavovateľ publikácie „Sprievodca po archívnych fondoch Štátneho archívu“ v Bytči pomáhal sprístupniť archívne dokumenty historických žúp, súdov a služobných úradov a ďalších inštitúcií z území Liptova, Oravy a Turca. Jeho najväčším záujmom bola inventarizácia korešpondencie bytčianskych Thurzovcov v rokoch 1541 – 1626 a inventár oravského župného archívu z obdobia feudalizmu z rokoch 1584 – 1849.
Spolupracoval na príprave publikácie Bytča 1378 – 1978, ktorá bola vydaná k 600. výročiu mesta. Napísal monografiu pod názvom Bytčiansky zámok.
Najväčšiu pozornosť vzbudil populárne-náučnými dielami. V publikácii Alžbeta Báthoryová a jej obete, možno nájsť plastický obraz zákulisia prípadu Alžbety Báthoryovej, kde na základe autentických dokumentov autor zasiahol do rozšírených nepresných predstáv o činnosti a smrti čachtickej pani, niektorých jej služobníčok a tiež o postupe palatína Thurzu pri súdení jej zločinov.
Výsledkom dlhodobej práce je aj odborná publikácia „Neznámy Jánošík“, v ktorej Jozef Kočiš prináša netradičný a skutočne neznámy portrét bývalého kuruca, cisárskeho vojaka a potom tiež „hôrneho chlapca“ Juraja Jánošíka.
Slovenskú literatúru faktu obohatila aj jeho ďalšia úspešná publikácia o hradoch stredného Považia „Od Čachtíc po Strečno“. V roku 1993 Jozef Kočiš vydáva publikáciu o nevšednej žene, manželke, matke, spravodlivej a milosrdnej šľachtičnej – Žofii Bošňákovej.
O svojich prácach tiež prednášal v Dome slovenskej kultúry v Prahe. O spoluprácu ho požiadala japonská televízna spoločnosť „Stream“ pri príprave a natáčaní dokumentárneho filmu o Alžbete Báthoryovej.
Svoje odborné poznatky poskytol aj zahraničným spisovateľom, napr. Michaelovi Farinovi („Heroine des Grauens – Elisabeth Báthory“ – 1989), Raymondovi T. McNallymu („Dracula was a woman“ – 1994) a Tonymu Thornovi („Countess Dracula“ – 1997).
Po odchode do dôchodku pracoval na publikáciách o obci Beluša.
Knihy
[upraviť | upraviť zdroj]- Štátny archív v Bytči (1959), Bratislava: Slovenská archívna správa Povereníctva vnútra, 179 s. – sprievodca po archívnych fondoch
- Štátny archív v Banskej Bystrici – pobočka v Bytči (1965), Bratislava: Slovenská archívna správa – sprievodca po archívnych fondoch
- Bytčiansky zámok (1974), Martin: Osveta
- Exkurzia do archívu (1975), Martin: Osveta
- Stoličná správa na Orave v rokoch 1684 – 1849 (1976), Bratislava: SAV, 287s
- Sto rokov dobrovoľného požiarneho zboru v Beluši 1878 – 1978 (1978), Beluša
- Bytča 1378 – 1978 (1978), Martin: Osveta
- Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo (1981, 1984), Martin: Osveta, 128 s. (druhé vydanie r. 1984, 125 s.)
- Neznámy Jánošík (1986), Martin: Osveta
- Od Čachtíc po Strečno (1989), Martin: Osveta, 232 s. ISBN 80-217-0053-X
- Žofia Bošňáková a Teplička nad Váhom (1993, 1996), Žilina: Jozef Blaha, 66 s. ISBN 80-966996-0-1. (druhé vydanie r. 1996, 66 s. ISBN 80-966996-4-4. , tretie vydanie Považská Bystrica: UNIPRINT, 1998, 65 s. ISBN 80-967996-0-6. )
- Beluša 1330 – 1995: pohľady do dejín (1994), Žilina: Jozef Blaha, 116 s. ISBN 80-966996-3-6
- Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo (1996), Žilina: Jozef Blaha, 103 s. ISBN 80-966996-6-0 – pravda o čachtickej pani
- Beluša 1330 – 2002: pohľady do dejín (2002), Žilina: Jozef Blaha, 120 s. ISBN 80-88948-0-7-X
- Podoby dávnej a súčasnej Beluše (2005), Žilina: Jozef Blaha
- Alžbeta Báthoryová a jej obete (2007), Knižné centrum, ISBN 80-8064-290-7 – pravda o čachtickej pani
Ocenenia (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1979 - Pamätná medaila Pavla Križku[4]
- 2004 - Pribinov kríž III. stupňa za kultúrny rozvoj Slovenskej republiky[7]
- 2010 - cena obce Beluša za celoživotnú prácu v oblasti histórie[8]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Jozef Kočiš [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2023-03-22]. Dostupné online.
- ↑ Hollá 2013, s. 79
- ↑ Hollá 2013, s. 83
- ↑ a b Hollá 2013, s. 84
- ↑ Osoby, ktoré získali titul na UK: Jozef Kočiš [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-03-22]. Dostupné online. Archivované 2023-03-22 z originálu.
- ↑ Hollá 2013, s. 92
- ↑ Prezident SR - Pribinov kríž, III. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2023-03-22]. Dostupné online.
- ↑ PhDr. Jozef Kočiš [online]. belusa.sk, [cit. 2023-03-22]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Hollá, Helena (2013), „Jozef Kočiš - jeden zo zakladateľov moderného slovenského archívnictva“, Slovenská archivistika XLVIII (2): 79 – 102, ISSN 0231-6722, https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/odbor_archivov_a_registratur/archivnictvo/slovenska_archivistika/sa_2000_2020/SA%202013-2.pdf
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Kočiš na stránkach Slovenského literárneho centra
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- SPIRITZA, J. 1987: PhDr. Jozef Kočiš, CSc.- šesťdesiatročný. Slovenská archivistika 22/2, 225.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jozef Kočiš na českej Wikipédii.